Umenie by malo mať zásadnú úlohu v spoločenských zmenách, hovorí András Cséfalvay

András je výtvarný umelec, absolvent maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, po roku štúdia matematiky som v roku 2015 absolvoval doktorandské štúdium na Katedre Intermédií o užitočnosti fiktívnych svetov. Od 2015 je odborným asistentom v Ateliéri IN a organizátorom Open Studios a Office for Contemporary Art. V roku 2009 sa stal laureátom Ceny Oskára Čepana. Venuje sa experimentálnemu filmu, počítačovej animácii a hudbe, zaujíma ho história a filozofia prírodných vied a ich dopad na náš súčasný svet. O svojej práci a víziách pre budúcnosť bude hovoriť na PechaKucha Night Bratislava Vol. 40, ktoré sa bude venovať možnostiam zmeny, víziám a riešeniam do budúcna.

Tri veci, ktoré ťa inšpirujú?

Príbehy eukatastrofické, teda také kde sa katastoficky scenár nečakane obráti na dobro. Inšpiruje ma dobrý rozhovor a aj zlá káva.

Čo ti dodáva energiu snažiť sa o pozitívne zmeny v našej spoločnosti?

Je to viera, že vôbec moje skutky niečo znamenajú, že mám nejaké poslanie.

Čo ťa naučila tvoja práca?

V prvom rade je treba mať message,  aby bolo o čom. Potom treba hľadať vhodné komunikačné prostriedky.  A netreba podcenovať ani učenie sa vlastným vyjadrovacím prostriedkom.

Ako vnímaš úlohu umenia a kultúry v procese spoločenských zmien?

Ako vyváženie dominantného techno-ekonomického myslenia, myslím si, že umenie by malo mať kľúčovú úlohu. Aj keď rozumiem aj istej v skepse v tomto ohľade.

Aký projekt alebo umelec ťa naposledy nadchol?

Schola Minor, bratislavská vokálna skupina, ktorá interpretuje gregorián a starú hudbu. Je to nádherné.

Keby si mohol spolupracovať s kýmkoľvek, koho by si si vybral?

Neprestávajú ma zaujímať textárske kvality Joanny Newsom.

Tvoja osobná vízia – kde sa vidíš o 10 rokov?

Chcel by som robiť viac-menej to isté, ako to, čo robím dnes, rád by som mal deti, a chvíľu žil v Budapešti. Rád by som robil väčšie filmové produkcie, ale k tomu sa pomaly dostávam.

Ako prekonať strach?

Netreba byť malicherný a netreba si o sebe veľa myslieť, potom prichádza akási lahkosť.

Aká rada ti najviac pomohla?

Miluj svoje obecenstvo. Je to o citlivosti, o miere a o empatii.

Aké nedostatky či problémy vnímaš v Bratislave?

Bratislava je krásna a malá.  Je tu veľa rodín, ktoré sú tu len pár generácií, tak pochopiteľne ich vzťah k mestu nie je taký vrúcny. Čím viac ľudí sa tu bude cítiť doma až nostalgicky, tým bude menej zištných a necitlivých zásahov.

Čo na nej máš, naopak, rád?

Je to veľmi pohodlné a pomalé mesto. A potom, samozrejme, existuje bájny trojjazyčný Pressburg, ktorý, ak nič iné, pre mňa je symbolom ideálneho a funkčného mnohokultúrneho mesta.

András svoju tvorbu predstaví 23. mája počas PechaKucha Night Bratislava Vol. 40 Čo ďalej. Podujatie sa koná s podporou Ars Bratislavensis a Bratislavského samosprávneho kraja. Viac informácií nájdete na www.pechakucha.sk.

Pripravila Michaela Kučová, foto – archív A. Cs.