BLOG
PechaKucha Bratislava
PechaKucha Bratislava
2 264

Čelíme tomu, že sa Bratislava stáva strojom na peniaze, hovorí Zora Pauliniová

Vo svojej práci Zora prepája rolu architektky, facilitátorky a cyklistky v oblasti participácie, komunitného rozvoja a placemakingu.

Zora Kalka Pauliniová má rozsiahle skúsenosti ako facilitátorka verejných stretnutí a plánovacích procesov so zapojením verejnosti. Je spoluatorkou knihy Verejné priestory a viedla viaceré plánovacie procesy v Bratislave i v iných mestách. Je aktívna aj vo viacerých iniciatívach a občianskych združeniach, ktoré sa snažia o rozvoj verejných priestorov, presadenie práv cyklistov a peších a dialóg medzi generáciami.

O svojej práci a víziách pre budúcnosť bude hovoriť na PechaKucha Night Bratislava Vol. 40, ktoré sa bude 23. 5. venovať možnostiam zmeny, víziám a riešeniam do budúcna.

Tri veci, ktoré vás inšpirujú?

Jazda na bicykli a to, čo vďaka nej spoznávam aj  v iných mestách a krajinách – verejné priestory, stretnutia s ľuďmi. Bicykel si so sebou brávam vo vlaku do Prahy aj do Košíc, na bicykli som jazdila v Štokholme, Bruseli, v Amsterdame, Lipsku i v Kodani. Všetko je na dosah, máte pocit, že ste pohybliví a dostanete sa do tam, kde je to skutočné, nie pre turistov.

Čo vám dodáva energiu snažiť sa o pozitívne zmeny v našej spoločnosti?

Viem, že niekedy je to ťažké a človek nemôže dlhodobo suplovať prácu niekoho iného. Ale celkom mi pomáha si uvedomiť, že ak by som nebola aktívna, niektoré veci by sa nezmenili. A potom – prekvapivo – stretnutia s ľuďmi napríklad z Ukrajiny, Albánska, Slovinska, ale aj Katalánska či Nemecka. Keď sa počujem rozprávať o tom, čo robíme u nás, zrazu si uvedomím: ale veď sme sa naozaj niekam posunuli… V lete idem napríklad do Lipska prezentovať proces zapojenia verejnosti pri plánovaní Centrálnej rozvojovej osi v Petržalke a pred pár rokmi by som nepovedala, že takýchto procesov budeme mať v Bratislave či na Slovensku viac.

Čo vás naučila vaša práca?

Počúvať a dôkladne vnímať iných. Ako píše svetoznámy Terry Pratchett o Toničke Bolavej, ktorú jej práca (práca čarodejky, mimochodom) naučila, že jedno sú počuté slová a druhé sú myšlienky za nimi. Som facilitátorka, ktorá vedie verejné stretnutia a participatívne procesy a preto musím ísť často za prvoplánový význam slov a pýtať sa: Prečo to ten človek hovorí? Čo je jeho motivácia? Aké posolstvo tu zaznieva? Ako to súvisí  s tým, čo plánujeme?

Ako vnímate úlohu umenia a kultúry v procese spoločenských zmien?

Netrúfam si posudzovať umenie a kultúru ako také. Poznám však mnohých umelcov ako nositeľov zmeny a hýbateľov – a to sa mi páči.

Aký projekt alebo umelec vás naposledy nadchol?

Kristína Meszarosová  a jej obrazy, s ktorými som sa stretla nedávno v kaviarni DOT. Niektoré ma úplne pohltili – svojimi farbami, uhlom pohľadu i dynamikou, ktorú prinášajú. Nie sú to obrazy na jedno pozretie.

Keby ste mohli  spolupracovať s kýmkoľvek, koho by ste si vybrala?

Janette Sadik Khan bola v rokoch 2007 – 2013, za čias starostu Bloomberga, vedúcou oddelenia dopravy v New Yorku, ktorá v tomto megameste spustila na uliciach  zmeny a začala plánovať nielen s pohľadom na autá, ale s pohľadom na cyklistov a cyklistky či chodcov a chodkyne. Známou sa stala aj využitím rýchlych intervencií pre transformáciu verejných priestorov či rozvojom verejnej dopravy. To by bola paráda, pustiť sa takto naplno do Bratislavy.

Vaša osobná vízia – kde sa vidíte o 10 rokov?

Chcem pomáhať tomu, aby sa Bratislava nestala strojom na peniaze – pretože dnes tomu čelíme.  Výšková nejednotnosť, architektúra ako spotrebný tovar, skrytá privatizácia verejných priestorov, diktovanie rozvoja developermi… Znamená to viac zapájať ľudí do rozhodovania a viac pracovať s víziou mesta, ktorá uprednostní verejný záujem pred privátnym… Páčilo by sa mi však v takom meste žiť a byť súčasťou takých zmien.

Ako prekonať strach?

Chvíľu s ním zostať a užiť si ho, až kým sám neodíde.

Aká rada vám najviac pomohla?

Rada ani nie, skôr príklady, s ktorými som sa stretla, živé inšpirácie z konkrétnych miest. Naposledy napríklad komunitné záhrady z Helsínk, vďaka ktorým sa prepájajú rôzni ľudia z okraja spoločnosti.

Aké nedostatky či problémy vnímate v Bratislave?

Zrušenie cyklotrasy na nábreží. Profesnú slepotu ľudí, ktorí navrhujú (alebo skôr nenavrhujú?) infraštruktúru pre chodcov a cyklistov. Zabúdanie na seniorov a na miešanie generácií. Kontamináciu verejného priestoru parkujúcimi autami.

Čo na nej máte, naopak, rada?

Dunaj a nábrežie; nezastavané priehľady, všetkých cyklistov a cyklistky, ktorí denne vyrážajú do ulíc, uchopiteľnosť môjho mesta a ľudí, ktorí Bratislavu menia k lepšiemu.

 

Zora svoju prácu predstaví 23. mája počas PechaKucha Night Bratislava Vol. 40 Čo ďalej. Podujatie sa koná s podporou Ars Bratislavensis a Bratislavského samosprávneho kraja. Viac informácií nájdete na www.pechakucha.sk.

Pripravila Michaela Kučová, foto – archív Z. P.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Zaujímavých ľudí z oblasti umenia, architektúry, dizajnu a spoločenského diania predstavujeme na pravidelných PechaKucha Night Bratislava aj tomto blogu.

Blogy

|