Denník N

♧“Ta už ničego net!“…♧

Fakt sa musím pousmiať nad tým, čo niekedy vidím…. Ale aj nad tým, čo počujem….

„Prosím pani ___ aby sa dostavila do oddelení potravín, čaká ju tam manžel…..“ ,.. zaznelo hlásenie v obchode…

??? What???

 Manželka sa mu stratila v obchodnom dome? (-: Manžel asi dlho čakal pri východe a tak siahol po zúfalom ťahu…. Takéto hlasenie zriedka kedy počuť.. vtipné (-:

Tak to by som nechcela zažiť na vlastnej koži! ….

A potom… celý deň som mala na mobile nejaký divný čas.. no uznajte,.. 16:94 (-:

Najskôr si hovorím,.. mám nadčas o 94 minút,.. lenže potom keď bolo na mojom mobile 16:114,.. prestala som sa akosi orientovať…

(-:

V podstate to vystihuje môj vzťah k času. Je to pre mňa abstraktná veličina. Čísla sú v mojom softvéri akési celkovo nezapamätateľné….. Keď sa niekde podpisujem, vždy sa pozerám na mobil – aký je dátum…

A to ľudí mätie… No čo už, s nami mimozemšťanmi! (-:

♧♧♧

No a potom daľší nákup…

Počujem staršieho pána ako hovorí svojej manželke cez telefón:  „Ta už ničego net..“ Vari je z nášho spišského regiónu? Tam sa hovorí goralčinou, ktorá sa podobá poľštine…. Toto bola zmeska poľsko –  ruštiny..

Nakladala som si akurát paradajky do košíka a počúvam ako sa tento pán do telefónu nepretržite sťažuje…. Hovorí otráveným priam toxickým hlasom, že paradajky už nie sú žiadne alebo zhnité (vidím vedľa plnú debničku paradajok.. a vedľa ďaľšie menšie paradajčatá..) ovocie je rozobraté (vidím banány, hrozno, posledne zvyšky jabĺk, pomaranče.. atď.)

„Tak zober to, čo je..“ ,.. počuť z odposluchu mobilu.. Ale pánko ďalej filozofuje, že sa pokúsi,.. ale NEBUDE to žiadna sláva….. Ešte ho chvíľku pozorujem,… v košíku má iba tri banány a odchádza k pokladni…

No.. manželka ho asi nepochváli (-: mondiééé…

???

Nechcelo sa mu?

Alebo hľadal „lepšie kúsky“..?

Kým sa sťažoval, tak jedna debnička paradajok zaručene zmizla…

♧♧♧

Tento príbeh mi dal do hlavy zaujímavú metaforu…..

Presne takto sa často správame aj k iným veciam… My tie príležitosti dostávame,.. ale problém je inde.

My máme totiž presné predstavy o tom, čo by to malo byť a ako by to malo vyzerať. A tak nám často uniká mnoho vecí.. Dokonca aj pre lásku máme presný scénar…

A tak „nenakúpime“ radšej nič. A tak nám uniká aj mnoho krásy …

Život je ako taký obchodný dom…

Je v ňom kopa vecí a vyberáme si to, čo chceme. Niekedy však iba nevidíme a sme slepí. Chodíme dookola tými istými trasami všelijakých krásnych vecí a hovoríme: „Nič pre mňa nemajú..“ To naša myseľ nám hovorí, že tu niet ničoho.. Ani paradajok, .. a ani ovocia…

A kým sa sťažujeme, už dáavno sme to mohli mať v košíku.. A potom…  fakt nič pre nás už neostane… všetky priležitosti sú zrazu preč… A dôvod na fňukanie je tu…

Stali sme sa obeťou vlastného života. Sme nešťastníci, smoliari… 

A niekedy sme doslovne ako také malé ukňučané deti….

Často máme v hlave zakliknutý program skepsy….. A tak naozaj to, čo je pred nami – nevidíme……. Ved to či ono sa nedá len tak ľahko… a to jeee.. na dlhúúú prácu….

Táto metafora zakončila môj absurdný deň….

Bolo zaujímavé, že môj absurdný čas sa prestavil o pol noci….. (-:

♧♧♧

Majte sa a nebuďte ufrfľaní….

Každý si občas pokňučíme,.. ale potom – hor sa do nových vecí(-:

Držím každému palce!

Mávajte sa slnečne (-:

☆ Večne lietajúca ufónica Kity☆

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: