BLOG
Klebedata
Klebedata
10 563

Klebetíme o TOP 10 „hustých“ miestach

V predchádzajúcej klebete sme si ukázali najľudnatejší štvorec na Slovensku, ktorý sa nachádzal v Košiciach. Bonusom v rámci tejto klebietky bolo, že sme si ukázali aj dve ďalšie miesta Košíc, ktoré boli husto obývané.

No kde sa nachádzajú ďalšie TOP 10 miesta Slovenska? Dostaneme sa konečne na západ Slovenska? Je všetkých sedem v Bratislave či sú aj inde po Slovensku husto obývané územia. To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch aj na záver s malou ponukou pre záujemcov.

       Všeobecným cieľom v oblasti spracovania dát do štvorcovej 1 km x 1 km siete je poskytnúť spoločnosti geopriestorové informácie a štatistiky na čo najnižšej územnej úrovni. Je to práve preto, aby štatistická komunita poskytla odbornej a aj laickej verejnosti dáta – informácie pre kvalifikovanejšie popisy a analýzy spoločnosti, životného priestoru a aj životného prostredia. Už na váš prvý pohľad môžete vidieť, že takto podrobne zdieľané štatistické informácie sú zaujímavé a aj využiteľné.

       V desiatich najviac obývaných kilometrových štvorcoch v roku 2011 žilo takmer 150 000 ľudí, čo sú takmer 3 % obyvateľov Slovenska. Z nich bolo 52 % žien. Počet 0 až 14 ročných bol takmer o polovicu vyšší (17 095) ako počet 65 ročných a starších (9 989), teda index starnutia v týchto štvorcoch bol 58,4.

       Väčšina z nich, 85 115 ľudí, bola ekonomicky aktívna, t. j. ich ekonomická aktivita bola pracujúci, pracujúci dôchodca, nezamestnaný alebo osoba na materskej dovolenke. Takmer štvrtina (24,6 %) zo všetkých obyvateľov týchto husto obývaných štvorcov mala vysokoškolské vzdelanie.

Prvé, tretie a štvrté najhustejšie obývané rastre boli v Košiciach a o nich sme si už hovorili skôr. Teraz sa budeme venovať ostatným.

       Druhé miesto v najhustejšie obývaných štvorcov sa nachádza v Bratislave – Petržalke. Ide o raster, kde sa v roku 2011 sčítalo 16 351 osôb. Z nich až 34 % malo ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Pomer generácie prarodičov a generácie detí (index starnutia) bol 66,2, čo znamená, že v roku 2011 pripadlo na 100 detí vo veku nula až 14 rokov viac ako 66 obyvateľov vo veku 65 rokov a viac.

Obrázok č. 1: Vybraná časť mestskej časti Petržalka s 16 351 sčítanými obyvateľmi

       Ak ste tipovali, že piate miesto opäť bude patriť Bratislave, tak ste tipovali nesprávne. Toto miesto sa nachádza na strednom Slovensku, konkrétne v Žiline a obývalo ho 14 585 obyvateľov. Z nich 48,9 % bolo mužov a 82,8 % v ekonomicky aktívnom veku (od 15 do 64 rokov). 8 701 bolo ekonomicky aktívnych a z nich väčšina (7 419) aj pracovalo. Necelá ¼ obyvateľov (23,7 %) mala vysokoškolské vzdelanie.

Obrázok č. 2: Vybraná časť Žiliny s 14 585 sčítanými obyvateľmi

       Pri šiestom a siedmom husto obývanom mieste sa vraciame do Bratislavy, konkrétne opäť do Petržalky. V oboch týchto štvorcoch bývalo viac ako 14 000 ľudí a väčšinu z nich tvorili ženy. Viac ako tretina obyvateľov týchto dvoch rastrov má vysokoškolské vzdelanie. Zaujímavosťou je, že i keď ide o rovnakú oblasť s približne podobným počtom obyvateľov, tak v šiestom štvorci žije takmer 2 krát viac seniorov ako v siedmom.

V šiestom štvorci je 8 701 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Z nich 7 235 obyvateľov sú pracujúci alebo pracujúci dôchodcovia. Z 1 722 detí bolo 832 dievčat a 890 chlapcov.

Obrázok č. 3: Vybraná časť mestskej časti Petržalka s 14 525 sčítanými obyvateľmi

       Z 6 748 mužov obývajúcich siedmi najľudnatejší štvorec bolo 687 mladších ako 15 rokov a 284 mužov malo viac ako 64 rokov. Väčšina, 5 777 mužov, mala od 15 do 64 rokov. Aj tu väčšina obyvateľov 65,9 % zo všetkých obyvateľov štvorca bola ekonomicky aktívna, z nich 85,9 % bolo pracujúcich. Takmer 40 % obyvateľov malo vysokoškolské vzdelanie.

Obrázok č. 4: Vybraná časť mestskej časti Petržalka s 14 153 sčítanými obyvateľmi

Na ôsmom, deviatom a desiatom mieste sú oblasti Slovenska mimo nášho hlavného mesta.

       Prekvapivo na ôsmom mieste máme časť krajského mesta Nitra. Nitra je mesto, ktoré má zo všetkých obcí Slovenska najväčší počet rodinných domov (8 132) a aj táto vybraná časť zasahovala do územia s rodinnými domami. Preto sme okrem ich vizuálneho zobrazenia pridali aj voľne dostupnú informáciu o jednotlivých domoch a vchodoch do bytových domov z registra adries. Takýchto bodov vo vybranom štvorci bolo 384 a teda priemerne v jednom dome – vchode bývalo 36 obyvateľov.

       Tento štvorec je obývaný 7 225 ženami a 6 646 mužmi. Pomer generácie prarodičov a generácie detí (index starnutia) bol 47,7, t. j. na 100 detí vo veku nula až 14 rokov pripadalo 48 obyvateľov vo veku 65 rokov a viac. Index ekonomického zaťaženia bol 21,6, teda na 100 obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64-roční) pripadalo v roku 2011 takmer 22 obyvateľov v neproduktívnom veku (0 – 14-roční a 65 a viac roční). Vysokoškolské vzdelanie malo ukončených 2 786 obyvateľov.

Obrázok č. 5: Vybraná časť mesta Nitra s 13 871 sčítanými obyvateľmi

O niečo menej obyvateľov (13 848) obývalo deviaty najľudnatejší štvorec, ktorý sa nachádza v meste Prešov.

       Prešov malo v roku 2011 viac ako 90 000 obyvateľov a teda v tomto štvorci bývalo viac ako 15 % všetkých obyvateľov mesta. Necelá polovica, 48,7 % z nich mala súčasnú ekonomickú aktivitu pracujúci alebo pracujúci dôchodca. Index starnutia u žien v štvorci bol 39 a index ekonomického zaťaženia u žien bol 19,4. Takmer 19,5 % z obyvateľov rastra malo vysokoškolské vzdelanie.

Obrázok č. 6: Vybraná časť mesta Prešov s 13 848 sčítanými obyvateľmi

       Top desiatku najhustejšie obývaných miest nám uzatvára metropola stredného Slovenska a krajské mesto Banskobystrického kraja. Toto mesto s približne 80 000 obyvateľmi patrí na štvrté resp. piate miesto (podľa toho, či budeme Košice považovať za jedno mesto) podľa počtu obyvateľov.

       V rámci vybranej časti mesta dominujú bytové domy, v ktorých býva na jednom mieste výrazne viac obyvateľov ako pri rodinných domoch. Čomu zodpovedá aj to, že napriek tomu, že časť štvorca je evidentne bez obydlí, tak v ňom býva 16,7 % obyvateľov Banskej Bystrice.

       52,8 % obyvateľov štvorca sú ženy, kde 717 je v predproduktívnom veku, 5 965 v produktívnom a 363 v poproduktívnom veku. Zo všetkých obyvateľov tohto miesta je 7 886 ekonomicky aktívna a 5 457 ekonomicky neaktívna. Z ekonomicky aktívnych je 85,3 % pracujúcich. Len 19,8 % obyvateľov má ukončené vysokoškolské vzdelanie.

Obrázok č. 7: Vybraná časť mesta Banská Bystrica s 13 343 sčítanými obyvateľmi

       Na predchádzajúcich riadkoch sme si ukázali len aké informácie sú voľne k dispozícii, čo už treba s nimi robiť a ako ich využiť je samozrejme na jednotlivých analytikoch, územných plánovačoch a aj politikoch. No dúfame, že práve pri tvorbe nových územných plánov budú ich tvorcovia siahať aj k takýmto údajom a tiež, že ich budú aktívne využívať a zapracovávať do svojich návrhov.

       Ak by sa niekomu zdalo, že ide už o zastaralé či neaktuálne údaje, tak podľa nás majú obce či mesta vo svojich rukách k dispozícii dostatok vstupných interných dát, aby si podobné dáta spracovali – pripravili. Ani nie je potrebné vyvíjať nejaké špecializované aplikácie či draho nakupovať softvér, úplne postačia voľné a open source systémy.

A ak by ste nevedeli kde dáta nájsť či postup, tak sa na nás obráťte, radi (v rámci našich možností) poradíme s takýmto alebo podobným spracovaním. Stačí nám len napísať :).

       Zdrojom údajov boli dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, konkrétne spracované údaje o odhade počtu a základných štruktúrach obyvateľov v rastri 1 km x 1 km na základe ich miesta sčítania. Pre Slovenskú republiku boli agregované dáta do datasetu Grid_ETRS89_LAEA_SK_1K. Tieto dáta (ale aj mnohé iné)  sú dostupné na web stránke Štatistického úradu SR alebo na web stránke Eurostatu. V rámci vizualizácie boli použité aj voľne dostupné dáta z registra adries.

Viac podobných článkov alebo informácií o autoroch je dostupných na www.klebedata.sk. Pekné hranie s dátami prajeme

                                 Pavol Škápik, Viktor Robert Bederka

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Autori blogu Pavol Škápik a Viktor Robert Bederka sú dátoví klebetníci, ktorí radi analyzujú dáta, hľadajú medzi nimi súvislosti a prepájajú rôzne dátové zdroje. V rámci svojej profesie, no aj mimo nej pracujú s rôznymi druhmi dát a teraz sa rozhodli vás kreatívne do tejto ich hry s dátami zapojiť.

Blogy

|