Máme veľa či málo gymnázií?

Pred časom sme o sieti materských a základných škôl písali ako o horúcej kaši, ktorá len tak nevychladne bez nových pravidiel i spôsobu financovania. Platí to isté aj o sieti stredných škôl? V tomto blogu sa bližšie pozrieme na vývoj počtu gymnázií, gymnazistov a gymnaziálnych učiteľov.

V tomto školskom roku je v sieti škôl zaradených 236 gymnázií, na ktorých študuje takmer 74-tisíc gymnazistov a zároveň 440 stredných odborných škôl s vyše 130-tisíc žiakmi. (1)

Klesajúci počet žiakov a obmedzené zdroje financovania sú najčastejšie používané argumenty aj v diskusii o racionalizácii siete gymnázií. Pokles počtu narodených detí sa s prirodzeným oneskorením naozaj premietol aj do počtu žiakov na stredných školách. Demografický pokles detskej populácie v predškolskom veku sa však zastavil v roku 2006 a od tohto roku nastal mierny nárast. (2) Ten práve v posledných rokoch prispieva aj k relatívne stabilným počtom žiakov gymnázií.

Počet gymnazistov od zmeny režimu výrazne narastal a v roku 2003 bol oproti roku 1989 dvojnásobný. Odvtedy začal klesať, najprv pozvoľne a od roku 2009 rapídne. Vtedy v gymnáziách ubúdalo približne 5-tisíc žiakov každý rok. V súčasnosti je počet gymnazistov o tretinu nižší než v roku 2003. Počet gymnázií však klesal pomalšie, čo znamená, že priemerný počet žiakov na školu je dnes výrazne nižší.

Podľa prognózy sa počet obyvateľov vo veku do 19 rokov bude dlhodobo znižovať. (3) Mierny nárast žiakov končiacich základnú školu do roku 2024 bude prispievať aj k stabilizácii počtu gymnazistov. (4)

Veľkosť gymnázií podľa zriaďovateľov
Gymnáziá na Slovensku zriaďujú vyššie územné celky (VÚC), cirkvi a súkromní  zriaďovatelia. Na náraste ich počtu sa nepodieľali iba cirkevné a súkromné gymnáziá, ktoré pred rokom 1989 neexistovali. Aj počet „štátnych“ gymnázií stúpal a v roku 2006 ich bolo o 34 viac oproti revolučnému roku. Počet cirkevných gymnázií sa po rýchlom náraste v 90-tych rokoch ustálil mierne nad 50. Nárast súkromných gymnázií bol pomalší a posledné roky sa pohybuje medzi 35 až 40 školami. (5)

Obsadenosť gymnázií sa do roku 2003 zvyšovala, a to aj napriek paralelnému nárastu počtu škôl. V danom roku sme mali najvyšší priemerný počet žiakov na gymnázium – 449. Takto obsadené neboli gymnáziá ani v čase, keď ich zriaďoval len štát.

Cirkevné a súkromné gymnáziá vždy navštevoval nižší počet žiakov než gymnáziá zriadené štátom a neskôr VÚC. Od roku 1989 však podiel žiakov v „štátnych“ gymnáziách neustále klesal. V súčasnosti 77 % gymnazistov navštevuje školy zriadené VÚC, 17 % cirkevné a 6 % súkromné. Tento podiel sa v posledných rokoch výraznejšie nemenil.

Na všetkých gymnáziách od roku 2003 s poklesom žiakov klesal aj počet učiteľov, ktorých je o vyše 1 900 menej. Zatiaľ čo na jedného učiteľa pripadalo za tri desaťročia v priemere 13 žiakov na „štátnych“ aj cirkevných gymnáziách, v prípade súkromných tento podiel klesol na 9 žiakov. Klesá aj počet žiakov na triedu, dnes ich je v priemere 24 z pôvodných 32 žiakov.

Odpoveď je v regiónoch a školách
Ak by sme sieť gymnázií na Slovensku posudzovali iba podľa počtu škôl a žiakov, nenašli by sme jednoznačnú odpoveď na otázku, či je dostatočne efektívna. Zvyšovanie počtu gymnázií do roku 2007 totiž do veľkej miery kopírovalo nárast stredoškolskej populácie a významne to neovplyvnilo podiel žiakov gymnázií oproti stredným odborným školám. Gymnazistov je v celej populácii stredoškolákov 36 %, no napríklad v Bratislavskom kraji až 53 %. (6)

Keď počet gymnazistov na začiatku tohto desaťročia začal významne klesať, gymnázií veľmi neubudlo, no znížil sa v nich počet tried. Ubudlo aj učiteľov, no ich kvalifikovanosť je podľa dostupných údajov naďalej vysoká (97 %) a oproti iným typom škôl nadpriemerná. (7)

Niečo nám o sieti gymnázií môže napovedať aj ich rozmiestnenie. Oproti priemernému počtu gymnazistov na jednu školu v celej krajine (313) je ich výrazne menej v gymnáziách Banskobystrického (260) a Nitrianskeho (273) kraja. Gymnázií je tam teda viac a sú menšie než inde. Počty žiakov nad slovenským priemerom majú gymnáziá v Trenčianskom a Žilinskom kraji. (8)

Aj keď sú gymnáziá z hľadiska financovania menej nákladné než odborné školy (9), ani v ich prípade ešte nikto nevyčíslil, aká veľká škola sa “oplatí”. Demografický pokles populácie stredoškolákov, ktorý nám už zmenšil gymnaziálne triedy, je však v spojení s pretrvávajúcou vysokou kvalifikovanosťou učiteľov dobrou príležitosťou na zlepšenie toho, čo sa ľahko vyčísliť ani nedá – kvalitnej výučby. Práve tá by mala byť spolu s výsledkami žiakov najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní o tom, či má nejaká škola miesto v sieti alebo nie.

Peter Dráľ
analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

 Zdroje:
(1) CVTI SR (2018). Časové rady – gymnáziá a športové gymnáziá.
(2) Herich, J. a Kováč, M. (2018). Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl. Trendová analýza 2000 – 2017. Bratislava: CVTI SR.
(3) Bleha, B., Šprocha, B. a Vaňo, B. (2013). Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060. Bratislava: Infostat. Herich, J. (2012). Prognóza vývoja ukazovateľov materských a základných škôl do roku 2025. Bratislava: ÚIPŠ.
(4) Herich, J. (2013). Prognóza vývoja ukazovateľov gymnázií do roku 2025. Bratislava: ÚIPŠ.
(5) CVTI SR (2018). Časové rady – gymnáziá a športové gymnáziá.
(6) CVTI SR (2018). Štatistická ročenka – gymnáziá 2017/2018.
(7) MŠVVŠ SR (2014). Kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov. Zisťovanie kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov a odbornosti vyučovania podľa stavu k 31.1.2014. (tab. č. 17)
(8) CVTI SR (2018). Štatistická ročenka – gymnáziá 2017/2018, vlastné prepočty.
(9) MŠVVŠ SR (2018). Normatívy na rok 2018.

Peter Dáľ, To dá rozum: Máme málo či veľa škôl?