Denník N

Stop lacnej študentskej práci!

ilustračný obrázok
ilustračný obrázok

Dámy a páni za zeleným stolom na Stromovej ulici v Bratislave, robia opäť raz zákony bez dialógu so študentmi. Ministerstvo školstva predložilo na rokovanie Národnej rady široký návrh zmeny zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý sa dotýka najmä študentov a ich uplatnenia v budúcnosti. Pozná však pani ministerka Lubyová školstva realitu?

Posledné 4 roky sa naše školstvo hrdí duálnym vzdelávaním, ktoré pripravuje mladých ľudí na prax a ktoré nám, ako mladým ľuďom, dáva pracovné skúsenosti. Je však toto duálne vzdelávanie efektívne? Študentov si dnes berú firmy do svojich závodov, kde ich učia po svojom – na svojich strojoch a zariadeniach a za účelom dosahovania svojho zisku. To znamená, že žiak v študijnom odbore „mechanik – opravár strojov a zariadení“ na odbornej škole v Prievidzi bude mať úplne iné zručnosti ako žiak v Čiernej nad Tisou v úplne rovnakom odbore.

Čo ak firma, v ktorej sa duálne vzdeláva žiak v Prievidzi, skrachuje a odíde? Počas celého štúdia bol totiž žiak pripravovaný na prácu výlučne v tomto zariadení. Čo potom? Je síce pekné, ako sa všade chválime duálnym vzdelávaním, no my potrebujeme kvalitné duálne vzdelávanie predovšetkým pre študentov, nie pre firmy. Potrebujeme duálne vzdelávanie, ktoré poskytne žiakom rovnakú úroveň zručností, vedomostí a pracovných skúseností. A to bez ohľadu na školu a firmu, kde žiak pôsobí.

Duálne vzdelávanie musí žiakom garantovať pracovné uplatnenie v budúcnosti. Nie je možné, aby študenti chodili 4 roky do podniku, ktorý im po skončení štúdia povie: „Nie, neberiem Vás“ a jednoducho sa na nich vykašle a odhodí ich.  Študent nie je a nemôže byť lacná pomocná sila pre podnikateľov. Chceme od zamestnávateľov len istotu, že 4-ročná snaha a učenie sa študenta, bude ocenené – v našom prípade pracovnou zmluvou.

Do systému duálneho vzdelávania už budú mať možnosť vstupovať aj živnostníci a malí podnikatelia. Tento krok vyvoláva otázky, či bude živnostník riadne pripravený na to, aby zabezpečil plnenie osnov v danom študijnom odbore. Nemôže sa stať, že si živnostník zoberie študenta, ktorý mu bude robiť doslova len pomocníka a šúchať a umývať zaschnutú maltu z kelne. Školy musia mať adekvátne nároky na to, s kým podpíšu zmluvu o poskytovaní duálneho vzdelávania.

A čo praktické vyučovanie na stredných školách? Možno o tom mnohí študenti ani nevedia, no majú právo na odmenu za odbornú prax.  Zákon rozlišuje cvičnú a produktívnu prácu.  Pri cvičnej práci žiaci získavajú skúsenosti a vylepšujú svoje zručnosti, no robia úplne rovnakú činnosť, ako pri produktívnej práci – za tú im prináleží aj finančná odmena, ktorej výška je podľa zákona 50 – 100% minimálnej hodinovej mzdy na Slovensku.

Dodržuje sa však tento zákon? V drvivej väčšine prípadov nie. Podnikatelia využívajú študentov miesto toho, aby zamestnali človeka na pracovný úväzok  Áno, je to jednoduchšie pre firmy a rovnako i pre školy, ktoré potom nemusia mať problém s vyplácaním mzdy žiakom, ktorí sa na praxi častokrát narobia viac ako klasickí zamestnanci. Na svoju odmenu však majú študenti právo, odovzdať im ju je teda povinnosťou školy a zamestnávateľa.

My, mladí, nechceme veľa. Chceme len, aby sme boli na prvom mieste v našom vzdelávacom systéme.  Štát musí mladým ľuďom vytvárať podmienky na vzdelanie, na ich rast a osobnostný rozvoj. Už nemôžeme donekonečna nadávať a dobiehať. Buďme tí, ktorí budú nastavovať trendy v modernom vzdelávaní a v aktívnej podpore statusu študenta. Preto spúšťame aj kampaň Chceme viac!  , ktorá je zameraná na lepšie podmienky pre študentov a mladých ľudí v našej krajine.

Teraz najčítanejšie

Braňo Gigac

Mám 23 rokov a som najmladším poslancom mesta Prievidza. Vediem občiansku iniciatívu Lepšia Prievidza a prievidzskú demokratickú opozíciu v zastupiteľstve. Venujem sa školstvu, problémom samospráv a boju za transparentné procesy.