Denník N

Čo všetko Smer v zdravotníctve neurobil alebo jedna prehra za druhou

Zdravotníctvo je ukážkovým príkladom, ako spustne rezort, v ktorom sa za desaťročie nepreloží slamka a ide len tak samospádom. Výpočet toho, čo Smer za bezmála osem rokov v zdravotníctve neurobil, je omnoho dlhší ako to, k čomu sa odhodlal a čo zrealizoval.

Takže začnem tým, na čo si strana Roberta Fica v starostlivosti o pacientov trúfla. Počas prvého volebného obdobia je len jedna vec, ktorú dotiahla do konca, a to zrušenie dvadsaťkorunáčok, ktoré mali platiť pacienti za každú návštevu lekára. Opatrenie zaviedol Rudolf Zajac počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu a sledoval ním zníženie zbytočných návštev lekárov zo strany pacientov. Pre Smer dvadsaťkorunáčky spolu so zákazom zisku zdravotných poisťovní predstavovali definičné programové body. Dvadsaťkorunáčky síce padli, problém ale pretrval. Návštevy pacientov u lekárov na Slovensku prekračujú priemer Európskej únie a samotný Smer si po siedmich rokoch vlády dal za cieľ postupne znížiť počet návštev pacientov u lekárov na polovicu. A poplatky sa z obligátnej dvacky zmenili na cenníky za akýkoľvek úkon – pacient teda u lekára nechal niekoľko eur tak či tak. Populistický Smer sa počas prvého volebného obdobia pokúsil aj zakázať zisk zdravotných poisťovní, čo však urobil zle, ústavný súd zákon označil za protiústavný a Slovensko s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou toto dobrodružstvo premiéra Roberta Fica vyjde na niekoľko desiatok miliónov eur. Tu odporúčam, aby každý človek dostal zmenku, ktorú by mu preplatil Smer z vlastných peňazí – za chyby sa predsa platí. Politickú zodpovednosť by mal vyvodiť aj samotný Fico – mal by odstúpiť z funkcie, alebo podať do parlamentu návrh na vlastné odvolanie. A prikázať poslancom Smeru, aby mu vyslovili nedôveru – keď chce teraz tak vehementne trestať napríklad Jána Figeľa, nemalo by Ficovi robiť problém zbadať brvno aj vo svojom oku.

Týmto sa výpočet opatrení za prvé štyri roky vlády Smeru končí. Nič ďalšie pre pacientov neurobil. Áno, Smer ohlásil s veľkou pompou elektronizáciu zdravotníctva za desiatky miliónov eur z eurofondov, po Radičovej vláde neskôr zdedil rozpracovaný DRG systém, teda posudzovanie a platenie diagnóz na základe pevne stanovených cien. Bohužiaľ, ani po siedmich rokoch, teda ani počas prvej a ani počas druhej vlády nedokázal elektronizáciu zdravotníctva , projekt eHealth, a neskôr DRG systém dokončiť a spustiť do praxe. Obe opatrenia by pritom pomohli vytvoriť poriadok v toku financií, sprehľadniť a stransparentniť, odkiaľ kam prúdi koľko zdrojov, cez elektronickú zdravotnú knihu by mali prehľad pacienti, výrazne by sa uľahčila práca lekárom, DRG systém by pomohol nemocniciam aj poisťovniam.

Počas druhej vlády Smer v úvode volebného obdobia schválil zavedenie parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami, tzv. PCG model. Balík peňazí pre poisťovne sa teda prerozdeľuje s prihliadnutím na to, akých pacientov má tá, ktorá poisťovňa.

Čislák sa v parlamente chválil aj bojom proti reexportu liekov. Tieto dve veci stihol v zdravotníctve za tri roky druhej vlády. Okrem toho spomenul minister v rozprave k svojmu odvolávaniu aj program podpory primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorý je zatiaľ iba na papieri. Populisticky sa však Čislák zameral iba na to, že chce rozšíriť rady všeobecných lekárov, znížiť ich priemerný vek a dostať ich pod jednu strechu. Druhú, podstatnejšiu časť pravdy, že Smer chce spolu s posilnením všeobecného lekárstva zrušiť každú druhú nemocnicu a každé druhé nemocničné lôžko na Slovensku, čo je politicky omnoho tvrdší oriešok, už minister poslancom zatajil. Hoci Čislák opakovane parlament uisťoval, že Smer v zdravotníctve robí veci v prospech pacientov, pozabudol na to, že samotná analýza ministerstva zdravotníctva priznáva kolaps slovenského zdravotníctva.

Téme som sa venoval v minulom blogu, tak len pre pripomenutie. „V porovnaní s mnohými inými krajinami EÚ slovenský systém zdravotníctva má nízku úroveň efektivity a výkonnosti. Vo svojej súčasnej podobe je tu riziko do budúcnosti jeho ekonomickej udržateľnosti,“ sú prvé dve vety dokumentu rezortu zdravotníctva. Hlavným dôsledkom tohto stavu je pokračujúci nepriaznivý vplyv na zdravotný stav obyvateľstva, napríklad kratší počet rokov zdravého života slovenskej populácie v porovnaní s priemerom EÚ 52,2 rokov oproti 62 rokom pre Európu ako celok (10 rokov znevýhodnenia pre slovenských obyvateľov), pokračuje dokument. Za dve hlavné príčiny, prečo sa zdravotníckemu systému nepodarilo prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu Slovákov, označuje materiál nedostatok účinného manažmentu chronických ochorení hlavne v primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. A nadrozmerný, neefektívny a neudržateľný akútny sektor nemocničných zariadení, ktorý odčerpáva zdroje z miesta, kde je to najviac potrebné – zo sektora primárnej zdravotnej starostlivosti a investícií v oblasti verejného zdravia.

Preto by som si dovolil uviesť nasledovné. Je veľmi jednoduché pred kamerami natierať voličov na chlieb vlakmi „zadarmo“ a podobnými vymoženosťami. Je omnoho ťažšie systematicky riadiť rezort zdravotníctva, ktorého fungovanie je zložité samo o sebe, osobité v každej krajine a v ktorom sú rozhodnutia politicky extrémne citlivé. Bez vízie a cieľa, bez odvahy na nepopulárne kroky, predstavuje slovenské zdravotníctvo jednu z najväčších prehier Smeru. Strana, ktorá sa hrdí bojom za bežného občana, na neho zvysoka kašle – inak by slovenské zdravotníctvo vyzeralo inak.

Smer napríklad za sedem rokov nebol schopný spraviť poriadok s nadmerným počtom nemocničných lôžok a chaotickým financovaním nemocníc. Zadlžovanie v rezorte pokračuje.

Strana Roberta Fica cez Slovenskú lekársku komoru a generálnu prokuratúru napadla zákon o platoch sestier na ústavnom súde, ktorý ho označil za protiústavný. Nový zákon o platoch sestier alebo toľko sľubovaný zákon o platoch všetkých zdravotníckych pracovníkov zatiaľ odsúhlasený nebol.

Program eHealth odštartovalo ministerstvo zdravotníctva v roku 2008. Kvetnato o výhodách eHealthu hovoril v októbri 2008 vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši. EHealth vtedy označil za významný medzník v celom systéme. Elektronická preskripcia, medikácia či objednávanie sa k lekárovi mali byť reálne v druhom až treťom kvartáli roku 2010, celý systém mal fungovať od roku 2014. Prešlo sedem rokov a  ministri Smeru projekt stále nedokážu ukončiť. Ak som dobre zachytil, najnovšie sa hovorí, že eHealth by sa mal rozbehnúť od 1. januára 2017.

Pokiaľ ide o DRG – klasifikačný systém, Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá ho nemá zavedený. Koncepciu zabezpečenia a zavádzania DRG systému schválila vláda Ivety Radičovej v roku 2011. Systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady hospitalizácií podľa diagnóz a diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi, Slovensko stále nemá. Ficova vláda ho odkladá z roka na rok.

Riešenie rozostavaného nemocničného areálu Rázsochy sa po deviatich rokoch konečne načrtlo aspoň na papieri. Ešte raz, deväť rokov trvalo, kým vláda Roberta Fica aspoň na papieri povedala, ako a kde si predstavuje najväčšiu a najelitnejšiu koncovú nemocnicu Slovenska. Smer navrhuje stavať formou PPP-projektu, tvrdí, že nemá peniaze, hoci nová nemocnica by sa celá zaplatila z prvého sociálneho balíka, ktorým sa vychvaľuje premiér Fico.

Korupcia v zdravotníctve – nemám tvrdé dáta, ale že by ju Smer výrazne znížil, patrí skôr k zbožným želaniam Ficových ministrov ako k realite.

Tak ešte raz. Či parlament ministra Čisláka odvolá alebo nie, je v podstate jedno. Všetci vieme, že do konca volebného obdobia Smer nespraví žiadnu systémovú zmenu. Nerobil ich ani sedem rokov, ktoré vládol. Bez systémových zmien sa zdravotníctvo nezačne zlepšovať.

Pán premiér, neuvažujete nad vyvodením politickej zodpovednosti?

Teraz najčítanejšie