BLOG
Bibiána Kleinová
Bibiána Kleinová
1 431

Nezmyselné výchovné koncerty, ide ma šľak trafiť

Keď som bola na prvom stupni a mali sme výchovný koncert, tešila som sa. Dostať sa tak blízko superstar bolo skvelé. Pamätala som si ešte tie tváre zo starej veľkej debňovej televízie. Bolo to niečo in, atraktívne. Ja som hádam ani nedýchala. Tak to bolo celý prvý stupeň. Dnes keď niekto povie výchovný koncert, ide ma šľak trafiť.

Rozumiem tomu, že je ľahké naťukať do google „výchovné koncerty pre školy“,objednať zhasnutú hviezdičku zo superstar, zaplatiť peniaze a mať pocit, že je to superedukačné a k tomu, decká sa stretnú aspoň s celebritkou. Okrem toho, že je to drahé, neefektívne je to aj nudné. Absolutne sa to míňa účinku.

Problémom týchto koncertov je to, že minimálne na stredné školy nepatria. (subjektívne si myslím, že aj na základnú školu druhého stupňa sú „tú mač“). V prvom rade, ak niekto hrá 50 minút pesničky o alkohole, hazarde, sexualite, ekológií, či na inú tému je naivné si myslieť, že určite texty piesni na teenagerov zapôsobia. Medzi pauzami piesni potom zaznejú klišovité vety ako „drogy fuj, fuj, hazard vás môže dostať na ulicu“ a podobne. Účinok má to však asi taký ako keď poviete dieťaťu, že nehádž papier na Zem. Jasné, že tieto deti to vedia, vedia, že je to zlé.

Stojí to aj veľa peňazí. Ak si dobre pamätám tak sme platili za výchovný koncert našími študentskými poukazmi, alebo aj 2€. Jasne, že nikomu tie peniaze nechýbali, ale zas na druhej strane, radšej by som si za to kúpila bagetu a aspoň sa najedla ako počúvať o tom, že šikana je zlá. Jednoducho slabé, bezduché, určite to tie deti prinúti k tomu aby nešikanovali spolužiakov.

Dá sa to spraviť aj lepšie s dôrazom na to, čo je teraz pre deti in. Respektíve, čo reflektuje dnešnú dobu. (samozrejme o pár rokov nemusí) V prvom rade si myslím, že je dôležité zistiť aký influencer vplýva na deti. Pred 10 rokmi to boli superstaristi. Dnes sú to youtuberi. Ak už má niekto hovoriť o alkohole alebo šikane vezmem si k srdcu slová, ktoré povedia Gogo, Selassie, či expl0ited, ľudia, ktorí sú pre deti vzory.

V menších skupinách to môže byť storytelling. Metóda kedy hosť rozpráva svoj životný príbeh, príbeh o tom, čo všetko prehral v hazarde, či ako ho porucha stravovania dostala skoro do hrobu, ale aj o tom, že je imigrant a ako ho nechceli nikde zamestnať, či prijať. Narozdiel od pesničiek typu „nerob to, lebo je to zlé“ sa žiaci stretnú s emóciami, so strachom, so zamyslením. Nie je to bezduché spievanie, ale jednoducho in media res. Je to edukatívne ponorenie do filmu, stretnutie sa s osudom dannej osoby. A čo je ešte lepšie vzniká priestor na interakciu. A nie takú, že všetci ruky hore a poďte spievať refrén, ale priestor na otázky. Študenti sa môžu pýtať, môžu vidieť výsledok toho o čom vedia, že to nie je správne. Vzniká tu priestor na sebareflexiu pre študenta a to žiaden výchovný a finančne nákladný koncert ponúknuť nevie.

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Predsedníčka OZ Nespi-Spiš. Študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Nexterie Leadership Academy. Večný cestovateľ, neriadená strela, rodený optimista, kreatívna duša.

Blogy

|