Denník N

Spánok ako psychoteror – mýty o materských školách alebo čo nás naozaj straší (1)

Výchova a vzdelávanie našich najmenších občanov sa stalo konečne ako tak spoločenskou témou nielen na pieskoviskách a v uzavretých akademických bublinách. Mieri do politiky, mieri do reality. Roja sa články, názory, tendenčné, faktické, frľajúce, vysvetľujúce, poučujúce.. Vždy záleží od autora a cieľa príspevku. Toto bude jeden z nich. Pozrieme sa v sérii blogov na materské školy očami riaditeľky, ktorá sa snaží o nadhľad. Teda mojimi očami.
Keďže ide o niekoľko tém, budem ich predstavovať postupne. Začnime tým, čo z môjho pohľadu trápi rodičov a verejnosť. Spánkom v materskej škole.

Spánok, odpočinok, či nočná mora?

Vždy keď začínam semester didaktiky s budúcimi učiteľkami v materských školách (predtým interne, teraz občas externe vyučujem na vysokej škole) a mapujem kde sa asi nachádzajú v postojoch a vedomostiach, pýtam sa ich ako prvé: „Čo si pamätáte zo škôlky?“ Za šesť rokov mám už celkom slušnú zbierku odpovedí, z ktorých väčšina znie: „Musela som spať“. Vždy keď organizujeme deň otvorených dverí v našej materskej škole alebo prvé stretnutie rodičov, dostanem zaručene od rodičov otázku: „Musia deti u vás spať?“. A vždy z toho zosmutniem.

Je to ako škaredá škvrna na materských školách, ktorej sa nevieme zbaviť. Mlyny nepísaných prežívajúcich tradícií v školstve melú bolestne a frustrujúco pomaly poháňané zvykovým právom učiteľov a spomienkovým imprintigom absolventov materských škôl, ktorý prenášajú z minulosti do prítomnosti či už ako rodičia alebo ako učitelia. Lebo to akí sme učitelia a rodičia z veľkej miery ovplyvňujú naše zážitky ako detí, či žiakov.

Ako je to teda s odpočinkom v materskej škole?

V štátnom vzdelávacom programe sa na strane 100 píše: „Odpočinok sa zaraďuje po obede, pričom jeho trvanie závisí od potrieb detí. Ležadlá musia byť zdravotne nezávadné. Minimálne trvanie odpočinku je 30 minút. Odpočinok v jednotriednej materskej škole, ako aj vo vekovo heterogénnych triedach, sa diferencuje podľa potrieb detí. Nesmie sa narúšať realizáciou krúžkovej činnosti.“

Viete čo to znamená? Znamená to, že deti nemusia spať. Odpočívajú na ležadlách minimálne 30 minút. Nie minimálne 1.5 až 2 hodiny. S tým, že nemusia vstávať všetky a vždy naraz. A keďže popoludňajšie aktivity sa považujú tiež za vzdelávacie aktivity (nie za záujmové ako sa občas mylne uvádza), učiteľka môže čas využiť na pokojné sústredené činnosti, ktoré nebudú rušiť ostatné spiace deti. Čítanie kníh, kreslenie, hry s plastelínou, činnosti s autokorektívnymi pomôckami, spoločenské hry, počúvanie rozprávky, hudby a následná práca s ňou… Dobrá učiteľka vám na počkanie vymenuje takýchto aktivít neúrekom. Výhovorky na prostredie  sú častokrát naozaj len výhovorkami. Že nemáme možnosť, miestnosť, nechceme rušiť ostatné deti. Prostredie sa dá prispôsobiť keď sa trochu chce. Len treba zmeniť myslenie. A to sa zmení len keď sa veľmi chce.

Čo s tým?

Rodičia musia pochopiť, že každé dieťa odpočinok po toľkých aktivitách potrebuje a nebojovať o to „aby moje dieťa spať nemuselo“. Učitelia musia pochopiť, že prežitok povinného dvojhodinového odpočinku je už úplne mimo ideu výchovy a vzdelávania v našej spoločnosti. Výsledky z výskumov  predsa hovoria, že deti majú v materských školách alarmujúco málo pohybu v pomere k odpočinku. Budem citovať aspoň jeden z nich „Vo všetkých (pozn.  sledovaných) materských školách deti spia neúmerne viac ako odporúča minimum štátneho kurikula.“ A s tým treba konečne niečo robiť.

Pozerať sa na vyčerpané, unavené, nesústredené, dieťa, ktorého mozog ide na energetický dlh je rovnako smutné, ako pozerať sa na dieťa, ktoré už od nudy obžúva perinku, využije každú šancu na to ako sa nejako zabaviť a ktorého odpočinutý mozog sa zúfalo dožaduje nejakej aktivity.

Rodičia by mohli prestaň démonizovať odpočinok v materskej škole. Deti ho potrebujú. Vymaniť sa z vlastných nepríjemných spomienok. Dôverovať učiteľkám, že vedia čo robia.

Učiteľky a učitelia by mohli prestať lipnúť na šablónovitom odpočinku detí. Diferencovať odpočinok podľa skutočnej potreby každého dieťaťa tak, ako sa odporúča v štátnom vzdelávacom programe, ktorý je pre učiteľov záväzným dokumentom.

Na záver

Pozdravujem týmto všetky kolegyne a kolegov, ktorým sa podarilo z odpočinku detí urobiť pohodovú relaxačnú chvíľu akou má naozaj byť. Uvidíme o dvadsať rokov. Či sa zmenia otázky rodičov. A či si začínajúci študenti budú pamätať zo svojich škôlkárskych čias viac toho, o čom materská škola naozaj je a nebudú opakovať skostnatené zvyky minulosti, čo stratili v čase význam.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michaela Vargová

Venujem sa predškolskej pedagogike. Aktuálne som riaditeľkou jednej milej materskej školy, ktorú mám veľmi rada. Náš ľudský svet vo svete prírody ma fascinuje. Na zázraky neverím.