Vitajte v Káthmandu, najprašnejšom meste sveta!
Vystupujeme na nie zrovna najbezpečnejšom letisku sveta, ktorého tehlové interiéry nám pripomínajú nástupište 9 a 3/4 z filmu Harry Potter. Pri preberaní batožiny na chvíľu vypadla elektrina, trochu netradičné uvítanie.
Nepálski taxikári nie sú až takí nepríjemní a neodbytní ako tí v juhovýchodnej Ázii. Takže naša stratégia predstierania, že ich nepotrebujeme sa nám veľmi neosvedčila. Napriek tomu sa nám podarilo zjednať taxík na 4 USD. Cesta tankodromom k hotelu bola v typickom mini nekomfortnom nepálskom taxíku ale boli sme radi, že sa o polnoci vezieme na hotel. Taxikár nás chcel vyložiť niekde v turistickej štvrti Thamel, ale neboli sme ochotní vystúpiť mu z auta, kým nás nedovezie na ubytovanie.
Káthmandský prach
Nasledujúci deň sme vyšli do ulíc hlavného mesta. Čo nás hneď zarazilo bolo neskutočné množstvo prachu. Všade! Aj v obchodoch na potravinách alebo vystavenom oblečení. Vraj pred zemetraseniami z roku 2015 to také kritické nebolo, ale zemetrasenia poškodili potrubia, ktoré privádzali vodu z Himalájí do Káthmandského údolia a okrem viacerých domov zničili aj infraštruktúru.
V meste sa nachádza veľa studní, do ktorých voda pritekala a obyvatelia mesta sa v tejto vode umývali, prali a naberali užitkovú vodu. Ale po zemetrasení sa voda stratila, studne prestali spĺňať svoju funkciu a v meste sa začal z polorozpadnutých budov uvoľňovať prach. Domáci rozlievajú vodu pred domami a pred obchodmi aby sa im neprášilo dnu, no snahy sú skôr symbolické. Rúška nosia domáci aj turisti, ale ich používanie pri teplotách okolo 30°C je veľmi nekomfortné.
Thamel
Thamel predstavuje turistickú časť centra Káthmandu a nachádza sa tu takmer 90% všetkých ubytovaní v meste. Nad ulicami sa trepotajú modlitebné vlajočky, ktorých posolstvo nesie vietor ďalej. Sú symbolom budhizmu a každá farba má svoj význam: modrá – nebo, biela – vzduch, červená – oheň, zelená – voda, žltá – zem. Ich poradie je dôležité.
Pozdĺž ulíc Thamelu je nespočetné množstvo obchodíkov s turistickou výbavou, čajmi, kašmírom a suvenírmi. Zároveň majú turisti každých pár metrov možnosť vybrať si peniaze z bankomatu alebo zameniť si peniaze za nepálske rupie aby mali príležitosť minúť čo najviac.
Určite sa neoplatí navštevovať miestne nákupné centrá, pretože sú na úrovni obchodného domu Saratov v Dúbravke. Pre nás bol druhou najväčšou atrakciou Thamelu pán, ktorý každý deň predával noviny a už z diaľky sme počuli ako v nepálštine kričí – Večerník! :)
Kde sa najesť v Thameli?
Pre nás bolo obľúbeným miestom Hity Cafe, ktoré otvorili len pár dní pred našim príchodom a boli sme tam varení pečení :) Predovšetkým kvôli super bio cappuccinu len za 1 € a priateľskej rodinke, ktorá sa ku vám správala, akoby sme boli členom ich rodiny :)
Nákupy turistickej výbavy
Káthmandu ponúka veľa možností na nákupy, ale kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitné kúsky, ale vždy je to risk. V Káthmandu sme mali kus šťastia a v jednej predajni sme strávili dve hodiny. Majiteľke sme urobili poriadnu tržbu. Nakúpili sme za rozumné ceny, lebo sme boli prvými zákazníkmi dňa (o 10:00), a preto boli aj veľmi priateľskí. Na záver sme od nej dostali aj úžasný škoricový čajík lebo videla, že sme z tých nákupov úplne vyšťavení :D V nasledujúcom článku o trekovaní v Himalájach opíšem aj ceny a kvalitu konkrétnych produktov ;)
V tej istej predajni sme navštívili aj malú manufaktúru oddelenú plachtou. Šiesti krajčíri tam šili The North Face bundy, spacáky a ďalšie turistické oblečenie. Boli tam len pod umelým svetlom a všade bolo veľa peria a zvyšky látok. Ale stačilo by 10 minút aby to upratali a ich pracovné podmienky by boli niekoľkonásobne lepšie.
Boudhanath Stupa
Obrovská biela stupa sa týči nad mestom už od 5. storočia. Vtedy chudobná žena požiadala kráľa aby v meste postavil svätyňu. Kráľ sa s ňou dohodol, že ju postaví, ale iba o takej veľkosti územia, aké ona dokáže pokryť kožou riečneho byvola. Žena súhlasila a kožu riečneho byvola narezala na tenké prúžky a vytvorila obrovský kruh. Kráľ si uvedomil, že ho žena podviedla, ale slovo dodržal a stupu postavil podľa rozmerov, ktoré určila splnením úlohy.
Dnes je 46 metrov vysoká stupa jednou z najnavštevovanejších budhistických miest v Nepále. V apríli 2015 bola poškodená, ale ešte v tom istom roku ju stihli obnoviť. Aby si ju mohli turisti pozrieť, musia si zaplatiť 400 rupií (3,50 €). My sme išli na motorke a „búdku“ so vstupným sme prehliadli.
Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath
Rieka Bagmati je najposvätnajšou riekou Nepálu, ktorá preteká cez Káthmandu a na indickom území sa vlieva do posvätnej Gangy. V hinduizme sa telá nebožtíkov nepochovávajú do zeme ako u nás, ale spaľujú sa a popol sa sype do rieky. Zároveň je snom každého nepálskeho hinduistu vykúpať sa aspoň raz za život v tejto posvätnej rieke.
V Káthmandu môžu turisti sledovať kremačné ceremónie spaľovania mŕtvych tiel na brehu rieky Bagmati za poplatok 1000 rupií (8 €). Veľkou smolou pre turistov je, že sa nedostanú do Pashupatinath temple, ktorý je prístupný iba pre hinduistov. Turisti môžu navštíviť iba breh rieky Bagmati a sledovať kremačné ceremónie z druhej strany rieky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam nasadiť si rúška už pred vstupom do areálu, aby ste nedýchali popol, ktorý sa uvoľňuje z horiacich tiel.
Celá ceremónia trvá od prinesenia tela po vysypanie popola do rieky relatívne dlho. Obrad by mal postupovať podľa istých pravidiel, ale skupiny, ktoré sme sledovali my, si ich výrazne zjednodušili. Nie všetci hinduisti sa spaľujú na murovaných podstavcoch (gátach) pri rieke. Bohatší si môžu dovoliť spaľovanie v elektrických peciach.
Rieka Bagmati pri chráme Pashupatinath pripomína skôr potok ako rieku a je celkom plytká. Pri každodennom spaľovaní tiel sa do rieky vysypáva veľké množstvo popola, ktorý sedimentuje na dno a blokuje prietok vody. Na odstránenie tohto problému pobehujú v rieke malý brigádnici, ktorí sa snažia čo najviac rozvíriť vodu aby popol odtekal. Pre nás sa to zdá byť niečo odporné, no pre nich je to práca snov. Hrajú sa predsa v posvätnej rieke!
Pred návštevou tohoto miesta odporúčam naštudovať si niečo o ceremóniách, ktoré tu môžete vidieť alebo si zaplatiť sprievodcu. Tí sa svojvoľne ponúknu hneď ako si kúpite lístok. Celé je to trochu morbídne a určite nie je dobré jesť tesne pred návštevou tohoto miesta. Napriek tomu sme tu videli podnikavých Nepálcov, ktorí tu predávajú cukrovú vatu, alebo očistené ovocie s popolčekom navrchu.
Určite sa oplatí vyšliapať si kopček nad riekou Bagmati, kde sa nachádza Gorakhnath Temple. V jeho okolí je veľa hrobiek, ktoré sú veľmi fotogenické. Na kopci pobehuje aj veľa opíc, takže nuda tu určite nie je :)
Swoyambhunath Stupa
Oproti Boudhanath Stupe je táto výrazne menšia, no nachádza sa na kopci a je odtiaľto pekný výhľad na mesto. Je to jedno z mála miest v Káthmandu, odkiaľ sa oplatí ísť sledovať západ slnka. Vstup je zadarmo a máte tu aj tradičnú nepálsku architektúru s drevenými okenicami, za ktorou väčšina turistov chodí na platené námestia Durbar. Pozor si ale treba dať na drzé opice a túlavých psov.
Durbar Square
V Káthmandskom údolí sa nachádzajú tri Durbar námestia. Všetky majú podobnú architektúru a návšteva všetkých troch by mohla byť trochu otravná. Na každé jedno sa platia nemalé poplatky a väčšina turistov sa nevie rozhodnúť, na ktoré sa vybrať. My sme navštívili iba Káthmandu Durbar Square a Bhaktapur Durbar Square.
Každý Durbar Square má svoju Kumari, živú bohyňu. Tá sa strieda vždy, keď tá predchádzajúca už nespĺňa podmienky. Vtedy sa vyberá nová Kumari v detskom veku, ktorá musí spĺňať 32 fyzických predispozícii. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu alebo sa poraní, maximálne do veku 16 rokov.
Ľudia veria, že Kumari má moc aj nad krvnými chorobami. Tiež je sledovaná pri stretnutiach s dôležitými osobnosťami nepálskej politiky. Veria, že jej mimika dokáže predpovedať budúcnosť akou bude krajina smerovať. Malá bohyňa je považovaná za vševedúcu a jej vzdelávanie bolo často zanedbávané. Moderná doba ale vzdelanie vyžaduje a Kumari sa musí vzdelávať, ale len v tom čom chce.
Káthmandu Durbar Square
Vstupné na „jednu ulicu“ je 1000 rupií (8 €). Nám sa tam omylom podarilo dostať bezplatne a nevedomky sme aj odišli z plateného priestoru, lebo sme od toho nečakali až tak málo. Že to bola platená zóna sme zistili až keď sme sa chceli vrátiť. Po zemetrasení z roku 2015 je námestie zničené a mnohé stavby sú zahalené lešením.
Okolo hlavných chrámov sa potulujú aj akýsi zmalovaní hinduisti, ktorí zo seba robia atrakciu. Za poplatok si ich môžete odfotografovať ale o autentickosti týchto ľudí silno pochybujem.
Patan Durbar Square
Vstupné na Patan Durbar Square je 1000 rupií (8 €) a vraj kontrolujú vstupenky náhodne v areáli. Osobne sme na ňom neboli, ale ľudia, ktorí ho navštívili si veľmi pochvaľovali.
Bhaktapur Durbar Square
Najdrahšie vstupné sa platí na Bhaktapur Durbar Square, až 1500 rupií (12 €) ale oprávnene. Je považované za najkrajšie Durbar námestie v Káthmandskom údolí. Je zo všetkých najzachovanejšie a rozlohou najväčšie. My sme ho navštívili s našou nepálskou rodinkou počas osláv Nepálskeho Nového roku 2075 :)
Práve tento deň sa tu konajú najväčšie oslavy a námestie je plné oslavujúcich Nepálcov v slávnostnom oblečení. Oslavy majú silný hinduistický nádych. Ľudia sa chodia modliť do chrámov, zvonia na zvončeky, obchádzajú chrámy v smere hodinových ručičiek a hádžu ryžu. Po uliciach chodia hudobné sprievody a niekedy si nájdu svoje miestečko kde si sadnú na zem a vyhrávajú. Pri niektorých chrámoch hinduisti obetujú hlavy kohútov a baránkov a tie následne používajú v rámci svojich modlitebných rituálov.
Vybrali sme sa do chrámov a múzeí v Bhaktapure, ale v deň osláv boli všetky zatvorené. Namiesto toho bolo na námestí Taumadhi pódium, na ktorom sa konali tanečné a spevácke vystúpenia, pripomínajúce jarmok na dedine.
Vyhliadka Nagarkot
V Káthmandu sme strávili omnoho viac času ako bežní turisti. Preto sme si od nudy zobrali v posledný deň motorku a vybrali sa do dediny Nagarkot, vzdialenej od Káthmandu len 30 kilometrov. Aj keď to nebolo ďaleko, cesta nám trvala až 1 hodinu a 40 minút. Nepálske komunikácie by som označil skôr za lesné cesty ako hlavný ťah.
Z tejto dediny v Káthmandskom údolí by mal byť za úplne perfektného počasia pekný výhľad na vzdialené Himaláje. Síce sme opäť nič nevideli, ale z Nagarkotu bol pekný výhľad na terasové polia v okolí. Do tejto dediny chodievajú aj turistické autobusy a bolo to zároveň jediné miesto v Nepáli, kde sme videli autobus plný čínskych turistov :)
Záver
Vlajočky z ulíc Thamelu sme si priniesli až domov a pri pohľade na ne, vždy s radosťou spomíname na mesto plné prachu, vôní a zmiešaných náboženstiev. Aj napriek pár drobnostiam, s ktorými treba pri cestách počítať, sme si Káthmandu zamilovali. Stretli sme tu najpriateľskejších ľudí a úsmev na tvári tu bol prirodzenou súčasťou dňa. Po pol roku v Ázií sme si našli náš druhý domov práve v tomto meste.