BLOG
Miroslav Kocur
Miroslav Kocur
2 410

Predražená prezidentská kampaň?

V priebehu posledného roku sme viackrát počuli z rôznych zdrojov informáciu o tom ako súčasný prezident údajne prekročil zákonom stanovené podmienky na financovanie prezidentskej kampane. Autorom týchto vyjadrení býval spravidla Robert Fico, pričom najčastejšie tak tvrdil na základe dokumentov ktoré ilegálne unikli z Daňového úradu.

Má slovenský zákon o volebnej kampani diery?
181/2014 Z.z. – o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona … | Nové ASPI | Wolters Kluwer SR, s.r.o.

Prezidentskú kampaň nájdete pod paragrafom 5. Často tam nájdete, že bezodplatné formy kampane by mali byť zaúčtované v nákladoch na kampaň za ich „obvyklú cenu“. Kto a ako ju určí nieje špecifikované. Teoreticky ak niekomu darujem 40 letákov a dodatočne a vyjadrím že každý z nich stojí milión korún, tak dotyčný kandidát pravdepodobne porušil zákonom stanovený limit.

V čom spravila Kiskova firma chybu?
Firma si môže do svojich nákladov, ktoré deklaruje správcovi dane dať len tie náklady, ktoré sú spojené s činnosťou firmy. Firma pána prezidenta však v rozpore s týmto princípom dala do nákladov aj také položky ktoré neskôr správca dane odmietol ako oprávnené. Do podobnej situácie sa môže dostať každý podnikateľ, pokiaľ mu daňový úrad neuzná náklady – povedzme spojené s pracovným obedom. Preto existuje štatút účinnej ľútosti, kedy daňovník doplatí rozdiel v dani, a daňový úrad na základe okolností rozhodne či konkrétny prípad bude postúpený polícii. Je to totiž práve daňový úrad ktorý má všetky podklady na to aby rozhodol či sa jednalo o prostý účtovný omyl alebo o zámerný pokus o podvod.

Z uniknutých dokumentov neskôr vyplýva, že daňový úrad odmietol uznať práve náklady, ktoré by mohli byť spojené s prezidentskou kampaňou. Pretože informácie sú čerpané z daňového úradu, je zrejmé že Kiskova firma si viedla evidenciu nákladov na kampaň. Tiež to znamená, že pán Kiska financoval svoju kampaň zo zdrojov jeho vlastnej firmy. Že boli tieto náklady neskôr chybne zahrnuté do daňového priznania môže mať mnoho dôvodov.

Je teda reálny problém s prekročením limitu, alebo čiernym financovaním kampane?
Absolútne nie, a môžem si to dovoliť tvrdiť aj bez znalosti sumy v uniknutom dokumente.

Zákon 181/2014 z.z. pochádza z dňa 29. mája 2014, pričom paragraf 21 hovorí nasledovné:
„Ustanovenia tohto zákona o volebnej kampani sa nepoužijú na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľby prezidenta a voľby do orgánov územnej samosprávy vyhlásené do 30. júna 2015, ak sa majú vykonať po 1. júli 2015.“

Prvé kolo prezidentských volieb sa konalo 14. marca 2014, zhruba dva mesiace predtým než sa zaviedli aktuálne pravidlá pre volebné kampane, ktoré zahrňujú povinný transparentný účet a určujú strop. Ak existovala staršia právna úprava než zákon 181/2014 ktorá by určila strop, tak som ju nenašiel, pričom zákony, ktoré boli takto novelizované neobsahovali tak detailné informácie o finančných stropoch pre kampane. (85/2005 z.z. )

Ak aj pripustím, že podobná právna úprava existovala aj pred zákonom 181/2014 je podstatný rozdiel v tom aké položky odmietol uznať správca dane, a aké položky (a v akej sume) boli vynaložené na prezidentskú kampaň. Štátna komisia ako dozorný orgán nad kampaňou sa riadi inými princípmi než správca dane. Pointou Štátnej Komisie pre dozor financovania politických strán je zaevidovať všetky náklady spojené s kampaňou. Správca dane pre účely určenia výšky dane hľadá výhradne náklady spojené s podnikateľskou činnosťou.

Takže ak aj som ochotný pripustiť uniknuté dokumenty z Daňového úradu, jediné čo sa dozviem, sú položky ktoré daňový úrad odmietol uznať ako náklady spojené s činnosťou firmy. Dokázať, že všetky tieto položky súvisia s kampaňou je trochu iná vec.

Je niečo čo by ma presvedčilo o tom že Kiska porušil pravidlá o kampani?
1. Znenie zákona o volebnej kampani, ktorá predchádzala právnej úprave 181/2014 a teda by popisovala právne normy z toho obdobia.
2. Vyčíslenie nákladov na kampaň, ak to vtedajší zákon určoval
3. Vyjadrenie Komisie pre kontrolu financovania politických strán, že došlo k porušeniu vtedajších pravidiel.
4. Vyjadrenie Volebnej komisie z roku 2014, že došlo k porušeniu vtedajších pravidiel.

Ani jeden zo spomenutých orgánov podobné stanovisko vo vzťahu k osobe Andreja Kisku v tom období nevydal. Akú má v tejto kauze právomoc parlamentný Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nieje jasné, keďže sa v zákone 181/2014 vôbec nespomína. A teraz bonusová otázka:

Pod ktoré ministerstvo spadajú Volebné Komisie, Komisie pre financovanie politických strán a všetky daňové úrady?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Metalista. Mám rád thrash, death, industrial, grind... Ale hlavne mám rád tú slobodu ktorú to prináša. Považujem sa za mierumilovného človeka ale veľmi zle znášam nekonečný vesmír ľudskej hlúposti.

Blogy

|