Počet zahraničných študentov rastie, ich prínosy však nevieme zužitkovať

Zahraničná mobilita má prínosy nielen pre študentov, ktorí odchádzajú na študijný pobyt do zahraničia, ale aj pre študentov v prijímajúcich inštitúciách. Študenti, ktorí prichádzajú zo zahraničia, môžu svojím aktívnejším prístupom napríklad stimulovať skvalitnenie výučby aj pre domácich študentov. Zároveň svojim spolužiakom vytvárajú multikultúrne prostredie a poskytujú im možnosť komunikovať v cudzom jazyku, zväčša v angličtine, čo je jednou z oblastí, ktorých zvládnutie od absolventov vyžadujú aj mnohí zamestnávatelia.

Zvýšenie počtu zahraničných študentov má pridanú hodnotu aj pre samotnú krajinu. Študenti prinášajú so sebou počas štúdia finančné zdroje vo forme školného a vo forme výdavkov na živobytie. Na Slovensku prinášajú finančné zdroje vo forme školného študenti, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ alebo študujú v inom ako v slovenskom jazyku. Po ukončení štúdia absolventi zo zahraničia, ktorí v krajine zostanú pracovať, prispievajú do štátneho rozpočtu daňami zo svojich príjmov, vytvárajú dopyt po nových službách a podieľajú sa na tvorbe nových pracovných miest.¹

Viac študentov, no stále málo “muziky”

Na Slovensku bolo v prebiehajúcom akademickom roku 2017/2018 zapísaných na všetkých 3 stupňoch štúdia 11 565 cudzincov.² Nielen počet zahraničných študentov, ale aj ich podiel voči celkovej študentskej populácii rastie. S 5,9 % zahraničných študentov okrem doktorandov, Slovensko presiahlo priemer krajín OECD z roku 2015 (5,6 %)³. Napriek tomu, že podiel zahraničných študentov stúpol za posledných päť rokov dva a pol násobne, Slovensko zatiaľ ťaží z ich väčšieho zastúpenia len veľmi málo.

Jednou z bariér, ktorá bráni slovenským študentom profitovať z medzinárodného prostredia na vysokých školách, je oddelené vzdelávanie zahraničných študentov, ktorí študujú v cudzom jazyku. Ide najmä o študentov medicíny, veteriny a farmácie, ale i niektorých technických smerov. V kvalitatívnom výskume projektu To dá rozum sme sa počas skupinových rozhovorov slovenských študentov pýtali aj na interakciu so svojimi spolužiakmi zo zahraničia. Študenti si uvedomovali, že ich prítomnosť v univerzitnom prostredí môže byť prínosom, no kvôli obmedzenému kontaktu tieto dopady vnímali len limitovane, resp. v niektorých prípadoch až negatívne. Niektorí hovorili, že zahraniční študenti majú na výber zaujímavejšie predmety, lepší prístup k prístrojovému vybaveniu a sú na nich kladené nižšie nároky ako na slovenských študentov. To, akú averziu voči zahraničným študentom môže oddelené vzdelávanie vyvolať, zhodnotila jedna respondentka takto:

“[M]ám brata medika (…) čím sú dlhšie na škole, tým majú takú averziu voči tým zahraničným študentom (…) my sa nedostaneme do praxe nikdy, lebo nemáme vybavenie, lebo už aj keď sa nájde nejaká možnosť, že už sú vo vyššom ročníku, môžu ísť na operačku, dajme tomu, berú sa zahraniční študenti, nie naši. Nie slovenskí budúci doktori. A vyvoláva to takú averziu tej jednej skupiny voči druhej, že oni spolu nedokážu fungovať. Oni sa nezdravia, oni na seba, podkopávajú si nohy, robia si zle. Snažia sa jeden druhého čo najviac podraziť a potom aj tí ľudia majú taký pohľad celkovo na multikulturalizmus a na zahraničie (…) hlavne sú to moslimské národy, ktoré tu študujú medicínu, sú to väčšinou Arabi, že tam za päť rokov na medicíne si vytvoria takú nenávisť voči tým ľuďom, že už nimi nikdy v živote nikto nepohne. A to je podľa mňa strašné, hrozný systém a strašná hrozba do budúcnosti.”

Vychádzajúc z podnetov a dát z terénu sme sa v prebiehajúcom dotazníkovom prieskume projektu TO DÁ ROZUM rozhodli študentov priamo opýtať, ako vnímajú zahraničných študentov na svojej škole. Z doterajších viac ako 2600 respondentov sa vyše 40 % nevzdeláva spoločne so zahraničnými študentmi. Jedna štvrtina si myslí, že zahraniční študenti majú ľahšie štúdium. Takmer pätina študentov však oceňuje, že komunikáciou so zahraničnými študentmi si zlepšujú svoju znalosť cudzieho jazyka.

Bližší pohľad na štatistiky odhaľuje aj iný dôvod, kvôli ktorému majú naše vysoké školy len limitovaný prínos z príchodu zahraničných študentov. Z celkového počtu 11 565 zahraničných vysokoškolákov takmer tretina študuje externe. Takéto štúdium vyžaduje len sporadickú prítomnosť v škole, preto sa títo študenti nezúčastňujú dennodenného života v školách. Obmedzeným kontaktom s prijímajúcou krajinou sa tiež znižuje šanca na to, aby zahraniční absolventi našich externých programov zostali na Slovensku pôsobiť.

Napriek narastajúcemu počtu zahraničných študentov na vysokých školách tak na Slovensku stále nedokážeme naplno využiť potenciál, z ktorého vysoké školy v zahraničí čerpajú pri svojom vlastnom rozvoji.

Konkrétne návrhy opatrení, ako by sme pomenované bariéry mohli odstrániť, budú vychádzať z výsledkov hĺbkovej analýzy súčasného stavu slovenského školstva, na ktorej v projekte To dá rozum už druhý rok intenzívne pracujeme. Ak študujete na vysokej škole na Slovensku alebo v zahraničí, učíte alebo realizujete výskum doma či vo svete, podeľte sa s nami o Vaše názory a skúsenosti v našom dotazníkovom prieskume. Pomôžete nám tým odkryť podstatu súčasných problémov a prispejete k našej snahe o skvalitnenie slovenského školstva. Viac informácií nájdete na našom webe a Facebooku.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
(1) DAAD. (2013). The Financial Impact of the Cross-border Student Mobility on the Economy of the Host Country. Prognos AG.
(2) CVTI. (2017). Štatistická ročenka – vysoké školy (2017/2018), vlastné výpočty
(3) OECD. (2017). Education at a glance 2017: OECD Indicators, tabuľka C4.1. OECD Publishing, Paris.