Nebáť sa a neklamať. A veriť.

Na sociálnej sieti je na Slovensku aktívny jeden funkcionár KBS, ktorý tam úplne slobodne komunikuje na spoločensko-politické témy, kým iní katolícki kňazi na to, aby sa verejne vyjadrili, potrebujú súhlas svojho nadriadeného. Je to zrejme preto, lebo tieto vyjadrenia sekretára KBS sú v súlade s firemnou kultúrou tejto organizácie a to dovolenie a dôveru má. Aj schválenie.

Jeho vyjadrenia o rodákovi, ktorý sa dostal na mestskú webovú stránku lebo sa stal víťazom v súťaži krásy gayov upratala matka syna, ktorý je gayom. Funkcionár s kolárikom na krku sa už následne o slovo neprihlásil. Žiadal mesto o to, aby stiahlo príspevok zo svojej webovej stránky, lebo mladý muž bol homosexuál. Láska k blížnym má svoje limity. Nevzťahuje sa v interpretácii tohto funkcionára na osoby homosexuálnej orientácie.

Istanbulský dohovor je v novšom príspevku tohto funkcionára nebezpečnejší ako ruská hybridná vojna. Ktorú teda takto podprahovo pripúšťa. Dobré vedieť, že vie. Pochopiteľne sa musíme podľa neho v duchu tejto optiky báť európskej byrokracie a hoci sa snaží uhrať svoje preferencie voči nateraz najlepšiemu systému, ktorým je liberálna demokracia, podprahovo a implicitne sa hlási aj ku kotlebizmu s jeho politickými iniciatívami. Opäť v súlade s firemnou kultúrou. Ako inak. Už vieme dokonca, na ktorej strane v informačnej vojne tento kmeň stojí.

Dialóg s týmito funkcionármi Konferencie biskupov Slovenska je jednosmerka, ktorá vedie do slepej uličky. Aj dialóg s fórom inštitúcií, ktoré si uzurpujú aj prívlastok vzbudzujúci náboženské konotácie má podobný algoritmus. A má vopred jasný koniec. Buď prijmete ako partner v dialógu do dôsledkov ich názor, alebo budete označení za nepriateľa cirkvi a najnovšie vás Kotlebovci označia aj za nepriateľa národa.

Viera v občianskej spoločnosti

V tejto situácii je však prínosom fakt, že sa vyjasnili pozície. Kresťania sa vo svojom vnímaní majú problém stotožniť so všetkým, čím ich indoktrinujú ich cirkevní lídri.  Žijú takpovediac v exile občianskej spoločnosti a do kostolov si často len odskočia v nedeľu, na pohreby, svadby či krstné slávnosti. Alebo ako jeden známy poslanec aj na birmovku, aby potom po každom „kameni“ hádzal späť po svojich bratoch a sestrách dva kamene. To už je síce karikatúra, ale stále je takýto birmovaný komunista slobodný a môže spolupracovať s mafiou či mať asistentku, ktorá robí pochybné bankové prevody a sprevádza ho ako spoločníčka chodbami úradu vlády či ulicami Berlína. Občianska spoločnosť nekladie svojimi nárokmi konfrontačné alternatívy. Je tu dosť miesta pre takýchto veriacich, aj pre ľudí ekumenicky uvažujúcich. Kritické myslenie totiž nemusí byť v príkrom protirečení s vierou. A veriaci zároveň už nie sú pod tlakom meniť a reformovať svoje cirkvi, lebo žijú v otvorenej spoločnosti.

Podprahová komunikácia TV LUX, rádia LUMEN či Katolíckych novín prebieha však v réžii ľudí, ktorí presadzujú ako pán Z. úzko konfesionálnu interpretáciu svojej náboženskej komunity.  Ak sekretár KBS podporí implicitne agendu, ktorú si osvojila populisticky Kotlebova ĽSNS, dochádza v hodnotovo-etickej oblasti vlastne k čomusi, čo môžeme označiť ako súznenie alebo prienik. Ideový aj hodnotový so všetkým, čo to so sebou nesie.

Vďaka podpore vyššieho kléru sa takáto strana stáva cirkevne prijateľnou stranou. Prečo k tomu dochádza? Lebo účel svätí prostriedky a témy interupcií a otvorenej spoločnosti sú pre katolícku hierarchiu na Slovensku tzv. ťažiskovými témami.

A čo na to občianska spoločnosť? Je to potrebné konštatovať a vziať na vedomie. Nie je potrebné reagovať na tento pohyb smerom ku klerikalizácii hodnotovo orientovanej debaty. V politickej súťaži je potrebné ponúknuť verejnosti lepší obsah.

Konštruktívna ponuka

Nech tu je vedľa tejto fašistickej a rasisticky zadefinovanej strany podporovanej vyšším katolíckym klérom aj pozitívna alternatíva otvoreného pohľadu zrelého veriaceho človeka a občana na svet a ľudí.  Obsah, ktorý progresívne hovorí o našej národnej pestrosti a zrelosti. O našej spoločenskej sile a sebadôvere Slovenska ako súčasti EÚ a NATO. O tom aká je naša predstava o ochrane a podpore rodiny, o potrebe sociálnej súdržnosti, verejnej etiky ako aj zodpovednosti verejných činiteľov za spravovanie tejto krajiny. O našich európskych, rímskych a židovských koreňoch. Pred nami je len budúcnosť, ktorú stvárňujeme a máme ju v našich rukách. Nie romanticky a falošne idealizovaná minulosť. Ani strašidelná tisovská „nezvládnutá“ lekcia kresťanského národného populizmu či socializmu. Po nej tu ostala len spúšť. To tu už bolo a vieme ako to fungovalo.

Progresívne zadefinované postoje veriacich k dnešnému svetu aj s jeho výzvami, je niečo viac  ako len politický program. Je to praktická ponuka, ktorá môže mať svojich autentických nositeľov, ktorí nebudú používať náboženský jazyk a nebudú vyslovovať nadarmo meno Najvyššieho. Budú v duchu a v pravde robiť to najlepšie podľa svojho svedomia v spolupráci s ostatnými ľuďmi a občanmi tejto krajiny, ktorí chcú hrať podľa tých istých civilizačných pravidiel a žiť svoje životy v porozumení. Aj s nedorozumeniami a konfliktami. Avšak bez nenávisti. Progresívne a otvorene uvažujúci veriaci vrátane kresťanov tu sú ako autentická alternatíva k snahe šíriť strach a nenávisť. Nie ako reakcia na strach z budúcnosti, ale ako krok vpred.

Nebojíme sa ako veriaci ľudia progresívneho pohľadu ani otvoreného sveta. Práve preto sme sa mnohí zo sveta vrátili na Slovensko, aby sme si tu zveľadili náš domov.  A aby sme sa tu cítili doma. Cestou je spolupráca, dôstojný život pre všetkých a slušný štát. Mali by sme asi pochopiť, že spojenie fašistov s agendou pseudonáboženského strihu je zrozumiteľným a šťastným omylom, vďaka ktorému vieme, s kým máme tú česť.

Hovorme o tom ľuďom, ktorý tejto alternatíve majú tendenciu z rôznych dôvodov podľahnúť. Preto meno toho cirkevného funkcionára, ktorého riadky toľkých dráždia nevyslovím. Nie je dôležité. Patrí do sveta, v ktorom slušní veriaci či neveriaci ľudia žiť určite nechcú. Treba im to vysvetliť. A posunúť sa k novým métam spolupráce tých, ktorí o ňu stoja.  Ak T.G. Masaryk hovoril o tom, že sa nemáme báť a nemáme kradnúť mohli by sme toto jeho konštatovanie aktualizovať pre dnešnú slovenskú spoločnosť pri pohľade do budúcnosti. Nebáť sa a neklamať. A veriť. Otvorene  alebo progresívne. Ak chcete.