Denník N

Zachráňme 450 životov

Rómska osada v obci Kolačkov
Rómska osada v obci Kolačkov

Stal som sa politikom a všetci začali hovoriť: „Musíte chodiť do regiónov.“ Pripadalo mi to také zvláštne, lebo som z Popradu a v Spišskej Teplici mám rodičovský dom, kam chodím pravidelne s rodinou. Ako podnikateľ som investoval do mnohých firiem po celom Slovensku, aj tam, kde „nič“ nie je.

Mám pochodené celé Slovensko, poznám jeho problémy, aj ich históriu. Navyše, viem, že iba “chodiť” nestačí, treba počúvať, vedieť sa vcítiť do konkrétnej situácie konkrétneho človeka, hľadať spojencov a spolu s nimi navrhovať riešenia.

Jedna z mojich ciest smerovala na Spiš. Počas nej som sa stretol s mnohými ľuďmi, ale dnes porozprávam príbeh rómskej osady v obci Kolačkov neďaleko Starej Ľubovne.

V obci Kolačkov sa tiesni takmer 450 Rómov na veľmi malom páse zeme medzi potokom a veľkým zrázom. Drevené chatrče, blatisté cesty, žiadna kanalizácia a jediný prísun pitnej vody zabezpečuje malý prúd, ktorý naplní kanister tak za hodinu. Obraz rómskej osady, na ktorý sme už na Slovensku zvyknutí. Napriek tomu, že mnohí – vrátane mňa – si zvyknúť nechceme.

Kolačkovu však hrozí, že sa zosunie priľahlý vodou nasiaknutý svah a každú chvíľu ľudí z osady pochová.tejto reportáži RTVS spred šiestich mesiacov si môžete pozrieť situáciu. Žiaľ, ani po pol roku a po návšteve splnomocnenca vlády pre rómsku otázku sa nestalo NIČ!

Starosta obce dlhodobo atakuje štátne inštitúcie, keďže sami si neporadia. Chcú presťahovať osadu na iné, bezpečnejšie miesto, no nemajú na to pozemky ani zdroje. Oblasť je navyše vedená ako chránené vtáčie územie, čo komplikuje situáciu. K tomu, či je možné presťahovať Rómov v rámci územia obce Kolačkov, sa tak budú musieť vyjadriť ochranári, vodohospodári, ale aj hydrogeológovia, keďže alternatívne lokality sú v záplavovej oblasti. Keď sa tento problém rýchlo nevyrieši, kto ponesie zodpovednosť za hroziace nešťastie?

Rómska osada v obci Kolačkov

Inicioval som stretnutie odborníkov, ktorí by vedeli nájsť právny, ekologický a sociálny kompromis. V spoločnej debate so starostom obce sa ako najlepšie riešenie – v prípade, že ochranári nepovolia presťahovanie osady v rámci urbariátu Kolačkova – javí kúpa pozemku v susednej obci Lomnička, kde sú k dispozícii aj stavebné pozemky. Procesne je najvhodnejšie, aby pozemok zakúpil tretí subjekt – napríklad občianske združenie, ktoré by mohlo aj vyhlásiť verejnú zbierku na získanie chýbajúcich zdrojov.

Na východnom Slovensku je veľa rómskych komunít, na ktorých môžeme vidieť pozitívne príklady úspešnej integrácie – mojím obľúbeným príkladom je Spišský Hrhov – ale na druhej strane máme obce a mestá, ktoré sa s týmito situáciami nevedia vyrovnať. Rovnica je jednoduchá: Ak nebudeme mať viac Hrhovov, nevyhnutne bude viac Kolačkovov. A ak by sa aj podarilo vyriešiť akútny problém s bývaním v tomto jednom prípade, nerieši to chronický problém sociálnej vylúčenosti. Konečne treba predstaviť plán na riešenie generačnej chudoby, ktorá sa definuje ako “chudoba aspoň dvoch po sebe idúcich generácií“. Táto generačná chudoba je totiž spôsobená práve tým, že Rómov spomedzi nás vylučujeme – nečudujme sa potom, že na ekonomickú a sociálnu spoluprácu s nimi existuje len málo príležitostí.

Progresívnom Slovensku je naším cieľom meniť myslenie z toho, ako sa to nedá, na to, ako sa to dá. Zmeniť Slovensko na prosperujúcu krajinu môžeme len vtedy, ak budeme veľmi chcieť a ak tomu budeme venovať veľa energie a pozornosti. Ako sa hovorí u nás na východe: „Zrobiť tak, žeby dobre bolo.“

➤  POZRITE SI VIDEO ➤ Z našich ciest po Slovensku robíme aj video blogy na Youtube

Teraz najčítanejšie

Ivan Štefunko

predseda Progresívneho Slovenska Pochádzam z Popradu. Študoval som politické vedy v Banskej Bystrici a v Paríži. Som podnikateľ, venujem sa inováciám, investovaniu do technologických spoločností a mentoringu mladých talentov. Našou ambíciou v PS nie sú len kozmetické úpravy, ale zásadné zmeny vo fungovaní štátu. Dnes Slovensko funguje len pre tých, čo majú peniaze, vplyv alebo šťastie.