Denník N

Prijalo by Slovensko utečencov?

Nad krutosťou osudu niektorých ľudí sa dokážeme ľahko dojať. Pokým sa to všetko deje ďaleko od nás.

Európska azylová politika dnes mnohokrát nedáva žiadateľom o azyl inú možnosť než zveriť svoje životy, životy svojej rodiny a celoživotné úspory do rúk trafikantov. Európa na minulovíkendové nešťastie, pri ktorom zahynuli stovky migrantov, odpovedala strojnásobením fondov na záchranné operácie v Stredomorí, ktoré síce, vďakabohu, pomôžu zachrániť viac ľudských životov, ale jadro problému riskantných plavieb utečencov k európskym brehom nevyriešia.

Predstavitelia ľudskoprávnych organizácii, odborníci na migráciu, aj aktivisti žiadajú, aby európski predstavitelia umožnili žiadateľom o azyl dostať sa na starý kontinent inak, legálne, bezpečne. Napríklad cez humanitárny koridor. Pri takom scenári by ale bolo nutné, aby by si štáty európskej dvadsaťosmičky žiadateľov o azyl proporcionálne delili. Bola by v takom prípade naša krajina ochotná prijať niektorých z nich? Dokázala by pomôcť aj inak, ako cez finančné príspevky na záchranné akcie v Stredomorí?

Podľa Eurostatu v roku 2014 zaznamenali tri európske krajiny – Nemecko, Švédsko a Taliansko – dokopy 55 % všetkých žiadostí o azyl, čo predstavuje 348 500 žiadostí. U nás ich bolo podaných 331, azyl dostalo 14 ľudí, ďalším 99 bola poskytnutá doplnková ochrana. Pre porovnanie: na 1000 obyvateľov pripadá vo Švédsku 8,4 žiadateľov o azyl, v susednom Rakúsku 3,3, v Maďarsku 4,3, u nás 0,1.

Slovensko patrí v Európe medzi krajiny s najnižším podielom cudzincov, ktorí u nás tvoria len niečo cez 1 % a žiadosti o azyl sú tiež minimálne. Bežný Slovák, ktorý černocha vzhliadol možno len matne pri návšteve väčšieho mesta a ktorý do kontaktu s cudzincami prichádza prevažne pri kúpe kebabu, či pri návšteve ázijského bistra, nemá reálnu predstavu o tom, kto títo utečenci sú, akou cestou prechádzajú a čo pre niektoré štáty obnáša zaistiť im azylový a integračný proces, na ktorý majú právo.

Krajiny Stredozemného mora, a zvlášť Taliansko, sú vďaka svojej geografickej polohe a blízkosti k africkým brehom bránou do Európy a na ich plecia sadá aj úloha koordinovať záchranné práce v mori a poskytovať asistenciu tým, ktorí sa na ich brehoch vylodili. To zahŕňa nielen samotné náročné a často riskantné záchranné akcie, ale aj následnú identifikáciu ľudí, ich zdravotný screening, individualizovanie rodín a zraniteľných jedincov, a následný presun migrantov do ďalších štruktúr. Taliani upozorňujú, že to všetko ďalej sami nebudú zvládať a rovnako ako aktivisti volajú po zdieľaní zodpovednosti za „európskych“ utečencov. (Hoci určitý paradox existuje aj tu: áno, Taliani naozaj musia čeliť veľkému počtu vylodení, no čo sa týka žiadostí o azyl proporcionálne pripadá u nich na 1000 obyvateľov len jeden azylant.)

Únia sa v týchto dňoch rozhodla riešiť situáciu inak a otázka, či by Slováci a Slovensko vedeli prijať určité počty žiadateľov o azyl sa teda možno zdá nateraz neaktuálna. Odpoveď na ňu by však veľa povedala o tom, akou naša spoločnosť skutočne je. Zatvárali by sme oči pred tým, čo sa deje v podstate kúsok južnejšie od nás, alebo by sme vedeli pomôcť reálne, konkrétne, hmotne?

Veď si skúste overiť koľkí z vás, ktorí tento text čítajú, koľkí z vašich známych, či kamarátov sa pri televíznych novinách a záberoch na lode plné zúfalých ľudí, pre ktorých riskovať svoje životy a životy svojich detí stále predstavuje menšie zlo ako ostať vo svojich krajinách, dojali a krútili hlavou nad krutosťou ľudského osudu, no na moju otázku by bez zaváhania odpovedali: „Prijať ich sem? Na Slovensko? To určite nie. My tu máme predsa iné problémy.“

Foto: Massimo Sestini

Teraz najčítanejšie

Petra Barteková

Graduated in media studies and digital communication at La Sapienza University in Rome. a realistic dreamer, traveller working with refugees. media studies* refugees*migration