Guardiolova koncepcia hry brankára ako vzor. Zlyhanie brankára.
Tréner Guardiola u brankára vyžaduje vynikajúce herné schopnosti. Tento pohľad na hru brankára prebrali nielen tréneri, ale aj hráči. Brankár je považovaný za súčasť herných kombinácií a má mať technické vybavenie rovnocenné hráčovi v poli. S touto koncepciou hry brankára sa nestotožňujem a zavedenie tohto prístupu do taktickej výbavy mužstva považujem za sporné.
Brankár už dávno stratil privilégium hrať v každej situácii rukou. V dávnej minulosti mal brankár možnosť v pokutovom území hrať rukou v každej situácii. Pravidlo, ktorým sa zakázalo brankárovi hrať rukou po prihrávke nohou od hráča, znížilo možnosť pasívnou hrou ťahať čas. Zvýšili sa aj nároky na technické vybavenie brankára pri hre s loptou. Zavedenie pravidla spôsobilo, že hráči v kritických situáciách uprednostňovali jednoduché odvrátenie lopty do bezpečia pred prihrávkou brankárovi. Postupom času sa dostala do popredia koncepcia založená na držaní lopty výmenou medzi hráčmi, t.j. „kým máme loptu v moci súper nás nemôže ohroziť“. Brankári sa stali súčasťou tejto koncepcie a tak sa od nich začali požadovať zvýšené požiadavky na ich technickú zručnosť pri hre nohou. Vrcholným jedným z prvých, kto uviedol tento trend bol Guardiola. V Barcelone s úspechom začal uplatňovať hru s rýchlou výmenou lopty, do ktorej sa zapájal aj brankár. Počas práce v Bayerne Mníchov pokračoval trende kde úlohu tvorivého brankára plnil Neuer. Po príchode do Manchestru City odstavil Joe Harta z postu jedničky. Jeho schopnosti plniť herné činnosti nepokladal za dostačujúce [1]. Ani výkony reprezentačného brankára Guardiolu nepresvedčili, že jednoduché riešenie herných situácií je správne. Tréner Guardiola u brankára vyžaduje vynikajúce herné schopnosti. Tento pohľad na hru brankára prebrali nielen tréneri, ale aj hráči. Brankár je považovaný za súčasť herných kombinácií a má mať technické vybavenie rovnocenné hráčovi v poli. S touto koncepciou hry brankára sa nestotožňujem a zavedenie tohto prístupu do taktickej výbavy mužstva považujem za sporné.
Vo futbalovej taktike platia základné pravidlá, ktorými sa hráč má riadiť pri riešení herných situácií. Na vlastnej polovici a v obrannej línii je jedným z primárnych kritérií správnosti konania hráča jednoduchosť resp. bezpečnosť riešenia situácie. To platí jednoznačne pri situácii keď je brankár v situácii hráča v poli. Súčasne platí, že posúvaním lopty dozadu, k brankárovi, rastie pravdepodobnosť ohrozenia brány. Je samozrejmé, že v zápasoch sa vyskytuje rad jedinečných a často neopakovateľných situácií, ktorých riešenie je ovplyvnené rôznymi okolnosťami. Aktuálne rozostavenie hráčov, rýchlosť, smer pohybu hráčov a lopty (faktor času) sú hlavnými vonkajšími činiteľmi ovplyvňujúcimi výsledok riešenia situácie. Medzi vnútorné činitele možno zahrnúť technické a mentálne schopnosti hráčov. Na priebehu a výsledku akcie sa podieľajú minimálne dvaja hráči. Pri hodnotení situácie, v ktorej sa vyskytlo nesprávne riešenie (skončila gólom) je preto nutné určiť mieru zodpovednosti a podiel zlyhania jednotlivcov. Optika Guardiolového prístupu posúva vinu za zlyhanie na brankára. Ako už bolo spomenuté v jeho koncepcii musí mať brankár technické aj mentálne schopnosti hráča v poli. Tento prístup je v niektorých prípadoch správny a dá sa aplikovať. Analýzou troch prípadov zlyhania pri spolupráci hráča s brankárom možno demonštrovať rozdielny podiel viny na neúspechu akcie.
Na medzinárodnom turnaji v Thajsku dostala naša reprezentácia gól po prihrávke nášho brankára priamo na nohu súpera. Šulla nesprávne uprednostnil rozohrávku obrancovi pred jednoduchým odkopom. Ťarcha chyby padá vo drvivej miere na neho. Obranca sa podieľa na inkasovaní gólu nepriamo. Chybe brankára predchádzala spätná prihrávka od obrancu, ktorou zvýšil pravdepodobnosť ohrozenia brány. Situáciu mohol riešiť iným spôsobom ako spätnou prihrávkou. Brankár Šulla mal šťastie, že v zápase nedošlo k obratu a súper po kontaktnom góle nevyužil ďalšie príležitosti. Naši hráči zvládli zápas i celý turnaj. Po víťazstve v zápase 3:2 sa na chybu zabúda. Pre brankára je to poučenie: situácie v pokutovom území riešiť jednoducho.
V dôležitom zápase o majstrovský titul medzi Trnavou a Dunajskou Stredou padol druhý gól po nevydarenej kľučke brankára Maceja. Loptu mu odobral Egho a gólom do prázdnej bránky dal Trnave istotu titulu. Oklamanie útočníka dorážajúceho na brankára je riskantný čin, ktorý je akceptovateľný len zriedka. Skúsený brankár ho robí vo výnimočných prípadoch a nesmie útočníkovi naznačiť prípravu kľučky. Naopak má naznačiť razantný odkop, čím útočníka zabrzdí v pohybe. Činnosť Maceja bola pomalá, priehľadná. Loptu zastavil a urobil pohyb s loptou nesprávnym smerom. V kritickom okamihu bol Egho už príliš blízko Maceja. Egho sa pohyboval celý čas v smere spätnej prihrávky. Tento fakt tiež hovorí o značnej spoluúčasti obrancu Dunajskej Stredy na obdŕžanom góle. Nevhodnosť Šatkovej spätnej prihrávky bola evidentná. Ťarcha za gól však padá na hlavu Maceja.
Aj v zápasoch najvyššej úrovne, v Lige majstrov sa vyskytujú fatálne chyby. Brankár Ulreich sa vyjadril, že druhý gól v sieti Bayernu v madridskom zápase bol v dôsledku nepochopiteľnej chyby. Prakticky všetky periodiká priniesli komentáre k tejto udalosti [2] a označili chybu brankára za okamih, ktorý rozhodol o vypadnutí Bayernu. Analýzy a komentáre sa sústredili na chyby v činnosti brankára Ulreicha. To, že prvotnou príčinou bola ľahkomyseľná a úplne nevhodná spätná prihrávka Tolissa brankárovi som nečítal a nepočul. Hráč Bayernu Toliss poslal prihrávku svojmu brankárovi smerom rovnobežným s pohybom Benzemu. Lopta nemala dostatočnú rýchlosť, preto v určitom momente bola rovnako vzdialená od brankára aj Benzemu. Ulreich urobil chybu keď omylom a predčasne išiel na zem. Neuvedomil si, že loptu nesmie chytiť do rúk. V následnej snahe zasiahnuť loptu pravou nohou potreboval oporu pravej ruky. V tejto situácii sa nestačil úplne položiť na zem a zachytiť loptu telom. Benzema zrýchlil, dobehol loptu za chrbtom Ulreicha a pohodlne vsietil. Je zrejmé, že brankár bol takticky pripravovaný aj trénovaný riešiť situácie pri spätných nahrávkach konštruktívne. Hra brankára aj hráčov v poli je ovplyvnená trénerom mierou vyžadovania alebo preferovania konštruktívneho riešenia akcii v pokutovom území. V danom prípade zápasu Real – Bayern by bol najvhodnejším riešením Ulreichov odkop lopty ľavou nohou za postrannú čiaru, do autu. Podstatným v hodnotení tejto situácie je nezanedbať fakt, že prvotným nesprávnym riešením hernej činnosti Tolissa bola ľahkomyseľná spätná prihrávka brankárovi Ulreichovi.
Televízne prenosy dávajú každému, aj trénerom a hráčom, možnosť vidieť a poučiť sa z činnosti špičkových mužstiev. Herná činnosť brankára pri spätných prihrávkach od hráčov je v dnešnom futbale častým zjavom. Význam tejto činnosti môžeme dokumentovať modelovým príkladom. Stanovme priemerný počet spätných prihrávok hráčov daného mužstva brankárovi v zápase na 20. Za predpokladu 5% – nej pravdepodobnosti nesprávneho riešenia akcie sa kolízia – problém vyskytne 1 krát v zápase. V súťažnom roku (jeseň – jar) odohrá mužstvo viac ako 50 zápasov. Ak predpokladáme napríklad 1%-né úplné zlyhanie (obdržaný gól) situácia sa vyskytne raz za 2 roky. Ak sa mužstvo dostane takýto gól 1 krát za 100 zápasov situácia nevyzerá tragicky. Je zrejmé, že ide o značné zjednodušený pohľad a výskyt zlyhania závisí od viacerých okolností. Je tiež známe, že pravdepodobnosť zlyhania rastie s náročnosťou, dôležitosťou stretnutia, zvyšovaním fyzického a psychického zaťaženia. Takýto moment sa preto pravdepodobnejšie vyskytuje v dôležitom stretnutí a dôsledok má potom inú váhu.
Zhrnutie
Chybám pri rozohrávke sa nevyhli ani taký brankári ako Manuel Neuer, Petr Čech, Victor Valdés, André ter Stegen, Gianluigi Bufon, Thibault Courtois, Claudio Bravo, Pepe Reina, Tim Howard a iní [3]. Požadovať od brankára rovnakú úroveň herných činností akú majú hráči v poli nie je správne. Činnosť brankára má špecifiká ale hráčska technika určite je jeho výhodou. Základnou požiadavkou musí zostať jednoduché a bezpečné rozohranie lopty. Rovnako je jednoznačné dostať do vedomia hráča, že pri zahrávaní lopty brankárovi je za akciu zodpovedný. V defenzívnej činnosti je vždy jednoduchosť a bezpečnosť na prvom mieste. Brankár urobí vždy lepšie keď jednoducho odvráti loptu do väčšej vzdialenosti. Hráč má vždy možnosť zahrať loptu jednoduchšie ako riskantne udržať loptu v hre prihrávkou brankárovi! Potvrdzujú to mnohé situácie v dôležitých zápasoch. Situácia v 21. minúte práve prebiehajúceho finálového zápasu Európskej ligy Atletico Madrid – Olympique Marseille to potvrdzuje.
Zdroje
[1] Lukáš Vráblik Denník N. 3. septembra 2016: Z milovaného klubu ho Guardiola vyhnal. Brankár Anglicka Joe Hart chce dokázať svetovú kvalitu
[2]
Real nikdy neumiera a Ulreich na túto noc nezabudne, ohlasy médií na semifinále Ligy majstrov
- mája 2018 Šport Futbal , Webnoviny.skSITA
[3]
https://www.youtube.com/watch?v=geO6cAfz-dY