BLOG
Ľubomír Šottník
Ľubomír Šottník
1 366

Vyššie ciele Andreja Kisku

Andrej Kiska nás v utorok naučil, ako dôležité je umenie vedieť, kedy skončiť.

Andrej Kiska môže ísť našej spoločnosti príkladom, nie však kvôli jeho pestrej životnej dráhe, počas ktorej žal úspechy v podnikateľskej, občianskej a politickej sfére. Všetky jeho doposiaľ dosiahnuté úspechy sú bezvýznamné v porovnaní s jeho utorkovým rozhodnutím. Tým zanechal svoj najvýraznejší politický a osobnostný odkaz, lebo ním ukázal, ako je dôležité vedieť, kedy skončiť.

Človek nemusí byť ľavičiar, konzervativista, antikapitalista, ortodoxný veriaci, či iný kritik spoločnosti aby vnímal, že žijeme v nadmieru nenásytnej dobe. Máme okolo seba dostatok jedla, no necítime sa sýti. Staviame si a kupujeme veľké domy a byty, no neustále hľadáme niečo väčšie, kam si uložíme svoj ďalší majetok. Sme obklopení zástupmi ľudí, s ktorými dennodenne komunikujeme, no i tak sa cítime osamelí viac ako kedykoľvek v našej histórii.

Najviac sa však táto nenásytnosť prejavuje v politike a moci. Každý kto čo i len trocha okúsil, aké je to byť zvolený do nejakého orgánu vie, že k nemu neustále prehovára moc a zákerne mu našepkáva, aby znova kandidoval vo voľbách, aby sa stal členom ďalšieho orgánu alebo aby sa rozhliadal po ďalších možnostiach, kam by sa mohol posunúť.

Výstup hore po politickom a funkcionárskom rebríku zvyknú diskvalifikovať ochorenia, vlastné pochybenia a omyly, oprávnené obvinenia, no najčastejšie ide o ambície iných straníkov a funkcionárov. Dobrovoľné vzdanie sa funkcie je minimálne v našich končinách netradičný jav. Až tak nezvyčajný, že keď k nemu príde, dotyčný je vystavený podozrievavým pohľadom a domnienkami, na ktorých vyjadrenie dodáva odvahu len pomyselná internetová anonymita.

Nedokážeme si ani len predstaviť, aké veľké pokušenie musel Andrej Kiska zažívať. Aj napriek niektorým nepriaznivým číslam išlo o suverénne najsilnejšieho kandidáta, ktorý by bez väčších problémov porazil všetkých kandidátov, ktorí by proti nemu stáli. Svojím víťazstvom by ešte viac ponížil svojich protivníkov a dosiahol tak nemerateľné zadosťučinenie. I napriek všetkému sa k takému kroku neodhodlal, čo sa zaradí k jeho najtrvácnejším politickým odkazom, nakoľko veľa ľudí nevie kedy dôstojne a primerane skončiť.

Oznámenie konca prezidentskej kariéry je dobré rozhodnutie nielen z osobnostného, ale i celospoločenského hľadiska. Andrej Kiska je vysoko polarizujúca osobnosť. To, že podstatná časť jeho kritiky je založená na neoprávnených polopravdách a konšpiráciách ponechajme stranou. Je to jednoducho fakt, rovnako ako skutočnosť, že by i napriek svojej polarizácii zvíťazil.

Akú cenu by však malo takéto víťazstvo? Predvolebná kampaň sa aj bez Kiskovej účasti bude niesť v duchu relativizujúcich debatách o geopolitike, povahe štátu a národa a postate slobody prejavu a ľudských práv. Kiskova neúčasť odľahčí verejný priestor od radikalizujúcej politickej kampane balansujúcej na hrane populizmu a antisemitickej fantasmagórie. Na ostatných kandidátov, ktorí nemajú taký volebný potenciál ako Andrej Kiska postačia bežné zbrane politického marketingu .

Prezidentov hovorca Roman Krpelan mal pravdu v tom, že bude o čom písať a diskutovať. Premýšľa sa o možnej politickej budúcnosti Andreja Kisku ako o priamom účastníkovi politického zápasu, alebo akejsi zákulisnej autorite. V oboch prípadoch by išlo o veľkú úlohu a proklamovaná nová politická kultúra by sa nedala tvoriť bez jeho odkazu. A asi to aj sám vie a necháva svoju politickú budúcnosť zahalenú tajomstvom. Andrej Kiska sa stal životne prepojený s politikou, a aj keby sa rozhodol úplne sa stiahnuť z politiky a stráviť zvyšok svojho života s rodinou v Poprade, tak pred politikou nikdy neujde.

To, ako veľa ľudí žiadalo, aby Andrej Kiska pokračoval v prezidentskom úrade, a to, koľko ľudí bedáka nad tým, že v budúcoročných voľbách nebudú mať koho voliť, ukazuje, že je dobré, že súčasný prezident sa rozhodol opätovne neobhájiť svoj mandát.

Ak sa budeme spoliehať na jedného človeka ako nositeľa politickej zmeny, alebo akúsi hrádzu pred tým, aby prezidentský palác nebol obsadený jednou z kurióznych postavičiek novej politickej scény, tak sme patetický národ, ktorý si nezaslúži zmenu k lepšiu. Tú neurobí jeden človek, ale celá spoločnosť, a ak tá nevyprodukovala žiadnu inú dôstojnú osobu do tohto úradu, tak sa niekde na polceste medzi získaním slobody a súčasnosťou stalo niečo oveľa horšie ako sme predpokladali.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Píšem o knihách, ktoré ste už pravdepodobne čítali, filmoch, ktoré ste videli a veciach, ktoré už všetci dávno vedia.

Blogy

|