Prečo miznú bratislavské lesy?

Ťažba dreva v bratislavských lesoch dlhé roky irituje ľudí. Mnohí majú (oprávnene) pocit, že sa ťaží veľa a nešetrne k prírode ale aj k rekreačnej infraštruktúre. Bratislavské lesy tvoria najmä 2 veľké celky s rozdielnymi správcami. Prvým celkom sú lesy vo vlastníctve mesta (Mestské Lesy Bratislava, MLB), kde sa nám podarilo mesto ešte v minulom volebnom období presvedčiť, aby bola ťažba znížená na rozumnú úroveň.

No a druhým celkom, o ktorom bude tento text, sú lesy na ktorých hospodári štátny podnik Lesy SR (spadajúci pod Ministerstvo pôdohospodárstva (G. Matečná/SNS). Ide najmä o územie Devínskej Kobyly ale i lesy pri prameňoch Vydrice, či lužné lesy pri Dunaji. Skúsim stručne zhrnúť tie hlavné dôvody, prečo tu biznis s drevom neustále víťazí nad podporou rekreácie a ochranou prírody.

Dôvod č.1: Nepochopenie dôležitosti bratislavských lesov pre obyvateľov mesta

Už pred rokmi sa verejnosť sťažovala na zničené turistické chodníky, cyklocesty a na necitlivý prístup k prírode. Tisíce ľudí sem chodí tráviť voľný čas, behať či bicyklovať. Tieto lesy zadržiavajú vodu, čim znižujú riziko povodní, pozitívne vplývajú na klímu v meste, majú pozitívny dopad na zdravie obyvateľov a sú domovom množstva chránených živočíchov.  Žiaľ, štátny podnik Lesy SR ako správca tohto územia, v ňom stále uprednostňuje hospodárenie za účelom zisku a neuvedomuje si  si obrovský potenciál bratislavských lesov pre rekreáciu, šport a ochranu prírody. Tento prístup dokumentujú nasledujúce vyjadrenia.

Bohužiaľ, ani samotné mesto Bratislava pod vedením primátora Nesrovnala, nemá záujem o svoje lesy. Koľkokrát sme prosili magistrát, aby sa aktívne zapojil do tvorby plánu starostlivosti o les. Mesto na lesy doslova kašle a spomenie si na nich len pred voľbami, keď príde (PR) primátor s nejakým dramatickým vyhlásením, ako chce lesy chrániť. Odporúčam prečítať blog Mareka Pávu, s výstižným nadpisom: Ivo Nesrovnal hodil bratislavské lesy cez palubu.

Dôvod č.2 Lesnícka biblia – Plán starostlivosti o les

Kľúčovým dokumentom, ktorý určuje rozsah, objem aj lokalizáciu ťažby na nasledujúce desaťročie, je Plán starostlivosti o les (PSoL). Čo je na záver v tomto dokumente schválené okresným úradom, je pre lesníkov záväzné, takmer posvätné a určí osud lesov na pomerne dlhé obdobie – 10 rokov. Aj preto sa zapájame do pripomienkovania týchto plánov. Napriek tomu, že podľa zákona má verejnosť právo do tvorby dokumentu zapojiť sa, častokrát sú naše pripomienky ignorované, alebo sme z účasti v konaní vylúčení.

Zhrnuté a podčiarknuté, do lesníckych tabuliek a toho koľko vyťažia, im nebude nikto kecať. Aj pri bratislavských lesoch neboli akceptované naše pripomienky, či pripomienky iných mimovládnych organizácií, v ktorých sme žiadali menší objem ťažby a oveľa šetrnejší prístup. (Ako si predstavujeme šetrný prístup si môžete prečítať v našom materiáli: „Páni lesníci, nešlo by to citlivejšie?“

Výsledkom je ťažobný plán, ktorý nemá s podporou mimo-produkčných funkcií prímestských lesov, čím sa Ministerstvo pôdohospodárstva rado oháňa, takmer nič spoločné. Ťažba dreva je nadradená všetkému ostatnému. Čo na tom, že Devínska Kobyla je jedno z najobľúbenejších rekreačných území pre obyvateľov Bratislavy, najmä Karlovej Vsi, Dúbravky alebo Devína? Čo na tom, že ide o dôležité územie aj z pohľadu ochrany prírody?

Dôvod č. 3: Peniaze

Pri diskusiách s lesníkmi, či už v televízií, rozhlase alebo na pôde Ministerstva pôdohospodárstva, dokola počúvam jeden opakujúci sa argument obhajujúci ťažbu v takomto rozsahu. Niekedy sa nenápadne debata zvrtla na otázku „a kto to zaplatí“, inokedy natvrdo bolo povedané, „ak nebudeme ťažiť, nesplníme plán a nedostaneme prémie“.

Jedným z častých argumentov je povinnosť plniť fixne stanovený plán ťažby. Faktom je, že prvá Ficova vláda zaviedla pre štátny podnik Lesy SR povinný ročný odvod do štátneho rozpočtu cca 5 miliónov eur. To čo sa v štátnom rozpočte stratí ako kvapka v mori, je pre Lesy SR jasný príkaz vycuciavať slovenské lesy, aby dosiahli zisk a uspokojili Ministerstvo financií.

Koľko stromov treba vyťažiť pre 5 miliónov? Tržby z jedného metra kubického sú cca 45 eur. Náklady na ťažbu, réžiu a pod. predstavujú sumu cca 40 eur. Z jedného metra kubického bukového dreva lesov Devínskej Kobyly tak majú Lesy SR zisk 5 eur. Jeden spílený strom predstavuje približne 2-3 kubíky dreva.

Nestálo by za tých 5 miliónov eur radšej  vypustiť ťažbu v okolí miest, potokov či riek?

Súčasný stav, alebo prečo sme sa nedohodli

Lesy SR mali záujem ťažiť hneď od začiatku roka. Po veľkej kritike od nás aj verejnosti ťažbu pozastavili a vytvorili pracovnú skupinu, v ktorej som členom za OZ Iniciatíva Naše Karpaty. Zároveň prisľúbili, že ťažba bude pozastavená, kým sa nedohodneme. Presvedčili sme ich, aby počas jarných mesiacov, keď bola zem podmáčaná od topiaceho sa snehu, nešli s traktormi odstraňovať kalamitu.

Na stretnutiach sme predniesli konkrétne návrhy, ako systémovo zlepšiť ochranu lesov a podporiť rekreačnú funkciu a ochranu prírody. Predstavili sme ich prezentáciou a snažili sa navrhnúť riešenia. O to viac nás sklamala správa, ktorú sme sa dozvedeli až z médií, že sa ťažba ide opäť rozbehnúť naplno. A tak sa môžeme pripraviť opäť na pilčíkov a traktory v bratislavských lesoch…

Prečo sme sa nedohodli? No zatiaľ čo my sme presadzovali systémovú zmenu pohľadu na prímestské lesy, ministerstvo ani Lesy SR sa niečo podobné nevedia odhodlať. A tak Ministerstvo pôdohospodárstva síce na Facebooku deklaruje záujem o podporu rekreačnej funkcie lesov, ale tento záujem asi ostáva len na Facebooku. Vyzerá to tak, že im na bratislavských lesoch nezáleží. Napriek tomu stále platí náš návrh – zastaviť ťažbu dreva na Devínskej Kobyle a Vydrici, pokiaľ sa neprijme také riešenie, ktoré prinesie zásadnu zmenu v obhospodarovaní prímestkých lesov Bratislavy. Naďalej budeme lesníkov, magistrát a politikov presviedčať, že bratislavské lesy nemôžu byť plantáž na drevo!

Celé to má aj pozitívnu stránku. Apatia politikov, vrátane tých komunálnych, je aj pre mňa ešte väčšia motivácia angažovať sa vo veciach verejných a snažiť sa ich meniť nie len zvonka ako aktivista.

Autor je predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, člen Komisie dopravy, kontroly verejného poriadku a životného prostredia – Bratislava Nové Mesto a člen tímu kandidáta na primátora – Matúša Valla.