Denník N

Ministerstvo pôdohospodárstva, Orwell a rok 2018

Čím dlhšie sledujem Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak mám dojem, že sa prejav ministerstva blíži k newspeaku a doublethinku z Orwellovho románu 1984: Vědět, a přitom nevědět, uvědomovat si plnou pravdu, a přitom pronášet pečlivě vykonstruované lži, udržet současně dva názory, které se vzájemně vylučují, vědět, že jsou protikladné, a věřit v oba; používat logiku proti logice..

Príkladom týchto úvah bude Košická výzva, Myslím, že v logike MPaRV bude výsledkom konštatovanie, že Košická výzva je vlastne splnená. Všetky vyjadrenia aj nevyjadrenia ministerstva, články o skvelých úspechoch rezortu a jeho napredovaní sú vlastne vynikajúcou aplikáciou newspeaku v súčasnej dobe. Orwell by sa nestačil diviť. A diviť sa budú aj niektorí poľnohospodári.

Skvelým príkladom newspeaku je informácia o podpore zákona č.504/2003 minulý rok. Nie všetci podporili zmenu ústavy o pôde a zmenu zákonov o nájme poľnohospodárskych pozemkov. To že ju nepodporili novelu zákona 504/2003 Z.z. neznamená, že sú proti poľnohospodárom a nájmom, ale preto, že je novela zlá. V tom čase podporovala novelu aj zmenu ústavy Vidiecka platforma, ktorá až teraz zistila, že robili len užitočných idiotov. Teraz sú na opačnej strane barikády.

V článku Pozemkový priemysel som sa snažil vysvetliť, ako sa niečo mení na činnosť, ktorú si vo všeobecnosti nazývame priemyselná výroba. Jasne definované vstupy, jasné výstupy a medzitým čierna skrinka. Myslím, že MPaRV SR je jedným z príkladov, kedy sa čokoľvek spojené s hospodárením na pôde stalo priemyslom, vrátane politických rozhodnutí, alebo samotného rozhodovania ministerstva.

Ministerstvo sa snaží preniesť zodpovednosť na farmárov, ktorí vraj nemajú programy na evidenciu požadovanú podľa zákona č.504/2003 Z.z. o nájme. Ministerka presúva zodpovednosť za neevidenciu nájomných zmlúv na užívateľov pozemkov, povinnosť zápisu nájomných zmlúv je zakotvená v zákone o katastri, a je pravdou, že len veľmi málo užívateľov má zapísané nájomné zmluvy. Zápis zmlúv na kataster má dôležitý aspekt verejnej kontroly nájomných zmlúv bez nutnosti ďalších registrov, a z nej vyplývajúcich možností identifikácie právneho vzťahu žiadateľov o priame platby. A preto by ich mali mať zapísané všetci – a začať by mali tí, ktorí sú najviac ohrození, teda malí farmári. A ak to začnú robiť oni, tak to budú musieť robiť ostatní. A túto povinnosť, ktorej plnenie teraz vlastne nikto nevyžaduje, nekontroluje a nesankcionuje, by mal robiť hlavne štát – a toto je jeden z bodov, kde štát zlyhal. Nájomné zmluvy v katastri nehnuteľností sú alfou a omegou kontrol a férového prístupu k pôde.

Faktom však je, že údaje o nájme nie sú viazané na priestorové usporiadanie a spraviť si celkový obraz o vzťahu nájomcu k užívanej pôde by nebolo jednoduché. Problém by riešilo spojenie údajov GSAA a ZBGIS, pričom by pre parcely C a E KN a užívacie bloky boli uvedené percentuálne podiely nájomcov podľa nájomných zmlúv. Vzájomné prepojenie údajov poskytovaných katastrom a PPA je relatívne jednoduché.

Čo by znamenalo, keby boli nájomné zmluvy zapísané v katastri nehnuteľností? Záujemcovia o pôdu by vedeli, kto nemá ešte uzavreté nájomné zmluvy, obce by vedeli, od koho majú žiadať dane za tieto pozemky, tí, ktorí sa snažia vydierať križovaním žiadostí o priame platby a tí, ktorí sa nedajú nimi vydierať, pri projektoch pozemkových úprav by sme vedeli jednoduchšie navrhovať umiestnenie nových pozemkov aj v súlade s nájomnými zmluvami, platobná agentúra by vedela porovnať žiadosti s reálnym vzťahom k pôde, orgány ochrany prírody by vedeli, kto je užívateľ a podobne. Tých výhod je viac ako nevýhod, napr. otravná povinnosť zapisovať zmluvy na kataster, nutnosť zvýšenej prácnosti zápisu zmlúv, a hlavne odstránenie chaosu ktorý je výhodou pre niektorých užívateľov pôdy.

Tu by štát mohol spraviť gestá, ktoré by sa mu neskôr vrátili – digitálne vytvorené zmluvy a digitálne podpísané nájomcom a prenajímateľom a odoslané na kataster by nepodliehali správnym poplatkom v ohraničenej dobe jedného roka. Správa katastra má nástroje na automatizované zápisy nájomných zmlúv (súbory FUVI, ktoré sa používajú pri zápisoch ROEP alebo projektov pozemkových úprav) – treba ich vyriešiť len legislatívne.

Priemerná výmera katastrálneho územia je približne 1300 hektárov, počet vlastníkov je okolo tisícky, vrátane vlastníkov, ktorých zastupuje SPF alebo LSR, v niektorých katastroch môže byť počet vlastníkov až 3-4 tisíc, v mestách viac, ale tam nie sú poľnohospodárske pozemky. To by musela byť nájomná zmluva na každý vlastnícky podiel, tých je v katastroch, kde nie sú urbáre niekoľko desiatok tisíc, po pozemkových úpravách len niekoľko tisíc. Informačným systémom spravidla nezáleží na rozsahu údajov a hoci ten, ktorý používa správa katastra nepatrí medzi špičku informačných systémov, ale rozsah, ktorý predpokladá zápis nájomných zmlúv do katastra hravo zvládne.

Jedným zo základných dokumentov činnosti SPF je zákon č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zdá, že sa naň úplne zabudlo. V podstate nahrádza uhorské právo a nedovoľuje ďalšie drobenie pozemkov, na druhej strane reálna deľba pozemkov zvyšuje počet listov vlastníctva, pričom sa pri menších pozemkoch nemení počet vlastníckych vzťahov.

Po pozemkových úpravách po nejakom čase nastáva takmer rovnaká situácia ako pred pozemkovými úpravami. Pozemkové úpravy nie sú definitívne riešenie, ale aj ich životnosť je obmedzená. V relácii Z prvej ruky na SRo1 zo 4.mája 2018 hovoril pán Macho o katastrálnom území Boleráz, kde boli pozemkové úpravy ukončené. V tomto  katastri však nedošlo k drobeniu pozemkov, došlo k predaju pozemkov, ktorých štruktúra môže brániť vytvoreniu väčších celkov na hospodárenie  a preto sa musí s veľkým užívateľom dohodnúť. V tomto prípade má pán Mach smolu, na §12a môže zabudnúť, lebo sa netýka katastrov, kde boli pozemkové úpravy dokončené, čo je ďalší nezmysel, za ktorý zodpovedá ministerstvo v snahe udržať dominantné postavenie veľkých užívateľov pozemkov. Poznamenávam, že §12a rieši racionálne hospodárenie na pozemkoch formou podnájomných zmlúv, ale sú z neho vylúčené katastre, kde boli ukončené pozemkové úpravy.

Nepatrím medzi 10 ľudí, ktorí rozumejú pozemkovému právu na Slovensku. Ale zdravý rozum mi hovorí, že tento systém nie je dobrý a treba ho začať využívať a meniť. A začať by mali predovšetkým tí, ktorí sú najviac ohrození.

 

Teraz najčítanejšie