Bratislavský systém parkov

V poslednej dobe sa v Bratislave začal veľký parkový ošiaľ. Príslušné orgány sa konečne začali o mestskú zeleň starať, v snahe mesto skultivovať a pomôcť s ochladením mestskej zástavby a zlepšením klímy. Pri tomto snažení sa dokonca začali budovať nové parky (Jama, záujem vybudovať mini parčík za historickou budovou Národného divadla), otvárať donedávna neprístupné zelené plochy (Františkánska záhrada), alebo vo veľkom revitalizovať už existujúce do modernej a plne funkčnej podoby (Svoradova, pripravovaná premena Landererovho parku). Bratislava však má ďalšie možnosti, ako svojim obyvateľom sprístupniť kúsok prírody uprostred veľkomesta.

Očividným postupom bude pozrieť sa na najobľúbenejšie parkové plochy v meste a či sú ich možnosti využité naplno. Začnem teda Sadom Janka Kráľa. Ide pravdepodobne o najobľúbenejšiu parkovú plochu v Bratislave, využívanú veľmi intenzívne. Napriek tomu je o ňu slabo postarané. Hlavne mobiliár a chodníky by si zaslúžili komplexnú rekonštrukciu. Ďalším vysoko obľúbeným parkom je jednoznačne medická záhrada. Tej by prospela napríklad väčšia otvorenosť. Aj Bratislavský okrášľovací spolok nedávno poukazoval na fakt, že zo strany Apremomontovho paláca je pekný kus parku zneprístupnený verejnosti, čo je veľká škoda na jeho potenciál. A v tejto lokalite za dá zájsť ešte viac. Hneď vedľa máme Ondrejský cintorín. Miesto ktoré svojim charakterom môžeme označiť za park, ktoré navyše má svoj kultúrny a historický rozmer, čaro jedinečnej atmosféry, polohu uprostred mesta, a navyše sa tam už mimo výnimočných udalostí, ak správne viem, nepochováva. Mohlo by teda byť pri troche snahy pretvorené na parkový cintorín, ako je tomu bežné v západných krajinách, a otvorené aj do iných smerov, napríklad smerom k vznikajúcemu bratislavskému downtownu na Mlynské Nivy, alebo prepojením s už spomínanou Medickou záhradou a vytvorením akéhosi veľkého dvojparku, pričom každá časť by mala svoj charakter a svoje využitie. Kým v Medickej záhrade by šlo o pikniky a oddych, v cintorínskej časti by šlo o prechádzky popri pomníkoch slávnych a výnimočných Bratislavčanov.

Podobný príklad sa dá nájsť aj pri ďalšej obľúbenej záhrade uprostred mesta – Prezidentskej záhrade. Tá susedí s úradom vlády, sídliacim v Letnom arcibiskupskom paláci, ktorý taktiež má rozsiahlu záhradu, a ten zase susedí s Námestím slobody, ktoré taktiež do určitej miery plní funkciu mestskej zelene, a akurát prekonáva svoju dlho potrebnú rekonštrukciu a sfunkčnenie. Kým Prezidentská záhrada a Námestie sú očividne verejne prístupné, park Letného arcibiskupského paláca nie je. A pri tom ide o veľkú plochu s potenciálom slúžiť obyvateľom, a opäť by sa dala prepojiť nejakým zaujímavým spôsobom s Prezidentskou záhradou a napojiť pekným spôsobom na Námestie slobody, a vytvorila by sa tak súvislá, parkovo-oddychová, verejná zóna pre obyvateľov mesta. Samozrejme v prípade Letného arcibiskupského paláca, v ktorom sídli Úrad vlády SR, sa zrejme môže pri takomto nápade hovoriť v prvom rade o bezpečnosti štátnej inštitúcie, no myslím si že aj táto otázka sa dá vyriešiť kreatívnejším spôsobom, ako len paušálnym zatvorením priľahlého parku. Koniec koncov, v prípade Prezidentskej záhrady sa zrejme na takéto bezpečnostné otázky muselo hľadieť tiež, vzhľadom na priľahlé sídlo Prezidenta SR, a vyriešiť sa to podarilo.

Po tom, čo som už spomínal Landererov park a jeho nadchádzajúcu rekonštrukciu v úvode, nedá mi spomenúť ešte situáciu na Fajnorovom nábreží, osobného prístavu po Starý most. Opäť ide o dôležité miesto uprostred hlavného mesta, ktoré má potenciál byť nábrežným priestranstvom s oddychovou či kultúrnou funkciou pre obyvateľov mesta. Susedí s dôležitými inštitúciami (Slovenské Národné Múzeum a Filozofická fakulta UK), a spája Námestie Ľudovíta Štúra, miesto s veľkou frekvenciou ľudí, s parkom pred Euroveou, ktorý sa stal funkčným oddychovým miestom pre veľký počet ľudí, v priamom styku s Dunajom. Bohužiaľ, v mnou spomínanom úseku, máme veľké parkovisko, a zanedbanú budovu osobného prístavu. Kým tá samozrejme má svoj význam a funkciu, možno by nebolo zlé uvažovať o jej presune na iné miesto, alebo komplexnej rekonštrukcii, aby v susedstve tak dôležitých inštitúcii a krásnej architektúry (napríklad budovy Strednej priemyselnej školy strojníckej) vyzerala taktiež dôstojne, a v prípade parkoviska by sa malo uvažovať o jeho presune niekam úplne inam, a miesto neho by sa mohla dotvoriť Dunajská promenáda pre príjemnejší život v meste.

Kým ja samozrejme som fanúšikom snahy mesto skultúrniť, oživiť, a zlepšiť jeho zelené plochy pre benefitovanie jeho obyvateľov, myslím si že vytvorenie jedného väčšieho parku a revitalizácia, či príprava pár menších, je málo, hlavne keď máme takéto veľké možnosti spraviť viac. Stačí aby sa na to aj príslušné orgány samosprávy pozreli podobným spôsobom.