Psychiater Jozef Hašto: Dieťa s matkou potrebujú byť po pôrode spolu, aby sa do seba zamilovali

Ako by sa rodili naše deti, keby v pôrodniciach fungovala dobrá prax? Pri príležitosti Svetového týždňa rešpektu k pôrodu prinášame každý deň ukážku z dokumentárneho filmu Medzi nami s komentárom expertky alebo experta. Ako prvé okamihy po pôrode vplývajú na celý nasledujúci život, vysvetľuje psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto.

Keby boli prirodzený vaginálny pôrod, bonding a dieťa s matkou v posteli liekom alebo prístrojom, chcela by ho každá pôrodnica. Čo to znamená?

Prirodzený vaginálny pôrod je vrodený program, do ktorého sa zapájajú regulačné mechanizmy organizmu matky. Na tento program sa dá spoľahnúť u väčšiny žien. Jeho nerušený priebeh si vyžaduje pokojné, podporné prostredie a zo strany zdravotníckeho personálu trpezlivosť, empatické sprevádzanie, oporu a profesionalitu. Prítomnosť osoby, s ktorou má rodiaca žena dobrý, bezpečný vzťah a ktorá má kapacitu na emočné zvládanie náročnej situácie, je obvykle nápomocná. Silný stres napr. vplyvom nevhodného prostredia alebo zneisťujúcej či zraňujúcej komunikácie môže narušiť prirodzený priebeh pôrodu. Preto je táto časť lieku dôležitá a je aj prevenciou psychických tráum, po ktorých sa môžu objaviť aj symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Prirodzený vaginálny pôrod navodí u matky stav pozitívnej naladenosti na dieťa a túžbu byť s ním v kontakte. Významnú rolu v tom zohráva hormón oxytocín uvoľňujúci sa v mozgu matky.

Pre matku i narodené dieťa je prirodzené, keď sú hneď po pôrode v kontakte koža na kožu, a to neprerušovane až do prvého nadojčenia. Dieťa sa väčšinou v priebehu hodiny vlastnými silami doplazí k prsnej bradavke. Je pritom vedené svojím čuchom, keďže žľazy okolo bradavky produkujú príslušný feromón. V smerovaní mu pomáha aj pach amniotickej tekutiny (plodovej vody) na rúčkach, preto osušenie dieťaťa po pôrode nie je vhodné, určite nie rúčok. Kontakt koža na kožu, prvé dojčenie, pohľad tvárou v tvár je iniciálnou súčasťou zamilovanosti medzi matkou a dieťaťom. Vplýva na ňu hormón blízkosti oxytocín, ktorý pôsobí priamo v mozgu dieťaťa aj matky a nastavuje ich na sociálny kontakt, lásku. Proces vytvárania silného vzťahu medzi dieťaťom a matkou sa nazýva bonding.

Podobne je ako matka vybavená vrodenou dispozíciou k opatrovateľskému správaniu voči svojmu dieťaťu, má aj dieťa už od narodenia v sebe aktívny program na udržiavanie blízkosti. Ak je dieťa pár hodín po pôrode od matky oddelené, separácia môže skomplikovať rozvinutie ich vzťahu a komunikácie. Ak je dieťa v inkubátore, mala by mať matka možnosť hladkať ho. Podľa výskumov už päť minút hladkania a dotykov každú hodinu robí rozdiel vo vývoji dieťaťa a v neskoršej komunikácii medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa prejavuje ešte aj po jednom roku. Kontakt koža na kožu je samozrejme rovnako dôležitý aj prípade, že sa dieťa narodilo cisárskym rezom.

Dieťa s matkou v posteli v blízkom telesnom kontakte pôsobí na oboch upokojujúco. Odlúčenie obvykle vyvoláva nepokoj, úzkosť, smútok a u matky zvyšuje pravdepodobnosť vzniku popôrodného blues alebo až depresie.

Prečo sú tieto detaily dôležité?

Láskyplná komunikácia a vzťah medzi dieťaťom a jeho matkou/rodičmi vedú u dieťaťa k vytvoreniu bezpečnej vzťahovej väzby. Tá ho aj v neskoršom živote uschopňuje nadväzovať harmonické medziľudské vzťahy a rozvinúť schopnosť empatie. Vplýva tiež na odolnosť voči stresorom a schopnosť sa po strese zotavovať.  

Neistá vzťahová väzba je rizikovým faktorom pre vznik psychických a psychosomatických porúch v neskoršom živote. Takže dobre fungujúce pôrodníctvo a neonatológia významne prispievajú k primárnej prevencii. Preto by mal zdravotnícky personál z oblasti pôrodníctva, neonatológie a psychiatrie ťahať za jeden koniec.

Prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD., psychiater a psychoterapeut

 

Poznámka: Táto iniciatíva vznikla na základe spolupráce ľudí, ktorí chcú zlepšovať slovenské pôrodníctvo. Všetky expertky a experti poskytli svoj odborný názor na voľné šírenie a bez nároku na honorár. Pretože #naporodezalezi.

 

Prečítajte si aj:

Lekárka Lucia Kantorová: Zdravie v dospelosti sa začína už v pôrodnici

Pôrodná asistentka Iveta Lazorová: Čupieť alebo kľačať počas pôrodu je bezpečnejšie pre ženu aj dieťa

Právnička Janka Debrecéniová: O zákrokoch na našom tele rozhodujeme len my samy

Aktivistka Zuzana Krišková: Rodí žena, nie zdravotnícky personál

Pôrodník Viliam Lokša: Sme zodpovední za to, ako ženy na pôrod spomínajú

Ombudsmanka Mária Patakyová: Šitie po pôrode nemá bolieť

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie