BLOG
Jana Teleki
Jana Teleki
8 746

Bohorovná justícia – liaheň korupcie …

Upozornenie : Text nie je o sudcoch, prokurátoroch a policajtoch , ktorí dodržiavajú svoj zložený sľub, konajú v súlade s Ústavou SR, zákonmi SR, etickými pravidlami svojej stavovskej organizácie pre výkon verejnej funkcie a ctia si názory a ústavné práva občanov a práva ostaných právnických osôb obsiahnutých v našich zákonoch.

Ak sa však niektorý z orgánov na výkon spravodlivosti,  kto sa považuje za čestného, svedomitého a zákony dodržiavajúceho, predsa len v texte  nájde, mal by sa zamyslieť nad sebou a odložiť talár, či uniformu. V náprave  justičných elementov,  ktorí čo iba raz porušili zákon, neverím. Vo výkone štátnej moci a spravodlivosti má platiť nulová tolerancia.

Sudcu nie je nie je možné trestne stíhať za právny názor…

Duchaplná veta, ktorú  som si od roku 2000 niekoľkokrát vypočula na MV SR z úst predstaviteľov ministerstva vnútra a polície. Problém nie je v  podstate vety, pretože nikoho nie je možné stíhať za jeho právny názor, pokiaľ z názoru nevyplýva zásah do cudzích práv. Uvedená veta bola na ministerstve vyslovená s iným významom: Nebudeme stíhať trestnú činnosť sudcov, pretože  všetko,  čo sudca uvedie  je súčasťou jeho sudcovskej integrity a práv a zákonnosť jeho názoru nie je možné skúmať vôbec. Páni na ministerstve a na polícii sa niekoľko krát vymenili, zažitá dogma roky chráni trestnú činnosť nielen sudcov, ale aj prokurátorov aj policajtov.

Roky som bola trestne stíhaná za básničku, v ktorej sa spoznal primátor mesta a policajt v tom videl  trestný čin útoku na verejného činiteľa tlačou v súbehu s ohováraním.   Tri trestné konania vedené v súvislosti s publikovaním anonymnej veršovanej satiry šestnásť rokov obnažili falošnú kolegialitu justičných zložiek,  existujúcu servilnosť  a hegemóniu vzťahov v  polícii, prokuratúry a súdov. Vzájomné láskavosti, protislužby, plnenie pokynu nadriadeného a zavďačenie sa niekomu, kto stál mimo procesné dianie. Vnímajúc nezákonnosť trestnej veci sa iba málokto spamätal a z konania vylúčil. Vo všeobecnosti týmto spôsobom fungujú nielen brachiálne zložky, ale aj  zvyšok spoločnosti. Vidím to zo svojej vlastnej skúsenosti  v hospodárskej sfére, kde po skončení  privatizácie začalo voči vyhliadnutým firmám rabovanie  a arizácia cez nezákonné exekúcie a konkurzy, ale aj zo svojej publikačnej činnosti. Všetky kauzy popisujúce nespravodlivosť a psychickú, či fyzickú alebo ekonomickú likvidáciu majú spoločného menovateľa: nevymožiteľnosť práva a bohorovnú nedotknuteľnosť tých ktorí túto nespravodlivosť vykonávajú.

Bohorovnosť …

Bežný občan má vymedzené svoje práva v Ústave SR a v sústave zákonov,  regulujúcimi  právne prostredie a vzájomné vzťahy fyzických a právnických osôb vzájomne  voči sebe a voči štátu. Sudca, ale nie je bežný občan, rovnako ako ani prokurátor, ani policajt. Všetci skladajú sľub, či prísahu, že budú dodržiavať Ústavu SR a zákony,  budú si ctiť občianske práva a demokratické princípy. Tým sa odlišujú od bežných občanov. Z toho vyplýva, že občan smie všetko, čo nemá zakázané a justičné orgány nesmú nič,  čo im zákony nepovoľujú.

Vyšetrovací proces musí prebiehať v súlade s trestným kódexom, pod dohľadom prokurátora, tresty  môžu súdy udeľovať len v súlade so zákonmi.  Ibaže …  postup policajta kontroluje aj jeho nadriadený, dozoruje ho prokurátor a policajt  musí dodržať nielen termíny ak chce odmeny,  ale aj procesné postupy.

Takže ak sa vec dostane pred súd, prokurátor by mal ako žalobca obhájiť nielen argumenty, ale aj postup pri vyšetrovaní, inak ho súd pošle späť si proces vyšetrovania  zopakovať, teda ak pošle …

Bod,  kde sa lámu lady v justícii…

Dlhé roky som počúvala, že policajt nemá právo rozhodovať.  Najskôr  vyšetrovanie riadi nadriadený,  neskôr  pokynmi prokurátor, vyšetrovanie sa vlečie a  jeho práca vyjde navnivoč.  Niekedy v roku 2003 som povedala Spišiakovi, že by mal  vyšetrovateľom zobrať papučky,  štrikované vestičky a vyhnať ich povinne na miesto činu, aby videli, čo sa stalo a skúsili prežiť pocity obetí.

„Máme toľko roboty, že nestíhame a neviem ako by to dopadlo .“ Platí to do dnes. Od samej roboty nie je čas na rozumný, rýchly a razantný postup,  pokiaľ niekto na veci z vyšších miest nemá osobný záujem. Vtedy je to možné všetko. Prokurátor pritakáva keď policajti odkazujú obete trestných činov na civilné súdy.  S tým bude spokojný len páchateľ. Za mnohé roky preskúmania množstva prípadov na úrovni trestných spisov môžem s pokojným svedomím povedať, že  lenivosť, zdĺhavosť, zanedbávanie dôkazov, absencia kvalitného  analytického  myslenia,  veľa krát  zdravého sedliackeho  rozumu v policajnom zbore stavia vážnym spôsobom  páchateľov do oveľa priaznivejšej pozície ako poškodeného.  Bežnou praxou polície je zbieranie dôkazov, ktoré sa procesne nespracujú a pre ďalšie konanie sú nepoužiteľné.  Po upozornení prokuratúra sťažnosť  odignoruje.

Ako máme kvalifikovať prokurátora, ktorý nevydá pokyn policajtovi, ako má zabezpečiť dôkaz, ktorý napriek upozorneniu poškodeného sám od seba nevykonal? Ako nazvať prokurátora, ktorý odmietne vydať pokyn na vykonanie dôkazu,  ktorým  môže objasniť vec hoci aj v prospech obvineného? Ak má účastník konania pri tej bohorovnosti a nezvládnutí povinnosti justície šťastie, vec napadne k sudcovi, ktorý tieto nedostatky kvalifikuje ako závažné pochybenia a vec odmietne alebo vráti na vyšetrovanie, tento variant je skôr výnimkou.

Korupcia…

Pod týmto slovom sa snažia generácie politikov a predstaviteľov exekutívy vštepovať ľuďom, že to sú tie obálky, fľašky, jablká a vykŕmené húsky. Majú nás samozrejme za hlupákov, ale ako hlupáci sa prejavujú sami. V roku 2003 sme s manželom  medzi prvými podávali rozsiahle trestné oznámenia poukazujúce  na korupciu, ktorá spočívala v zneužití právomoci verejných činiteľov a marenia úlohy verejného činiteľa na  Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorého prioritným poslaním malo byť stíhanie korupcie  verejných činiteľov, ktorému  mala byť nápomocná vznikajúca špeciálna prokuratúra. Po odchode plk. Šáteka dostal priestor vtedy ešte mladý Gašpar.  Špeciálna prokuratúra začala dozorovať výberovou príslušnosťou korupčné činy, ale o trestnej činnosti verejných činiteľov sme prestali počuť. Vláda zlikvidovala Vojenskú prokuratúru, ktorá bola jediná spôsobilá analyzovať a stíhať trestnú činnosť zástupcov ozbrojených zložiek a polície, trestné konania z vojenskej prokuratúry presunuli na základe  miestnej  príslušnosti na okresné prokuratúry a súdy a bolo pozametané. O trestnej činnosti  policajta, sudcu, či prokurátora okrem vecí s mimoriadnou škodou  a následkom rozhodoval okresný súd.  Vznikla homogénna štruktúra brachiálnych zložiek, ktorá bola ľahko politicky ovládateľná cez menovanie policajtov, sudcov a prokurátorov. Vytvorili  zvykové právne prostredie, ktoré  naozaj nepraje odhaľovaniu  trestnej činnosti verejných činiteľov. Vytvorili  systém, v ktorom realizovať  justičnú likvidáciu označeného nepriateľa štátu alebo nepohodlných predstaviteľov štátu je hračka.

Istota beztrestnosti nezákonných rozsudkov…

Práve dogma, že sudcu nie je možné stíhať za jeho právny názor zakrýva akúkoľvek objektívnu snahu pre vymoženie zákonnosti a spravodlivosti. Vládna moc a politický záujem potrebuje poslušnú justíciu, ktorá ju chráni a zakrýva oči pred  individuálnymi  pochybeniami, nezákonnosťami a korupčným  správaním v prospech iného. Aby som bola konkrétna: V deň keď prestala platiť zákonná úprava o tom, že neexistuje útok na verejného činiteľa páchaného tlačou, mali byť zrušené všetky rozhodnutia, ktoré boli takto vydané. Roky sa tak nestalo.To isté predsa platí aj keď sa zistí, že odsúdený nespáchal skutok a treba ho okamžite prepustiť. Sudca  je povinný urobiť okamžite rozhodnutie a  odsúdeného prepustiť. Ten istý sudca, ktorý má zo zákona povinnosť v  zákonom určenej  a danej lehote rozhodnúť, musí  v tej lehote rozhodnúť inak poruší zákon ako verejný činiteľ.  Na tom istom sudcovi, ktorý má zo zákona dané, že musí preskúmať dôkaz, vyhodnotiť ho  a uviesť vlastný  právny názor je aj povinnosť tieto dôkazy odôvodniť. Dôkaz bez vyhodnotenia je nepoužiteľný pre rozsudok a sudca chybí. Prečo, ak sudca  nekoná v súlade so zákonom, policajti a prokurátori prezentujú zneužívanie právomoci ako právny názor a nie je za nezákonné rozhodnutie  zodpovedný?

Rešpekt k  taláru a  postaveniu?

Sudca,  ktorý odignoruje dôkaz bez toho,  že by sa s ním vysporiadal, je defraudantom práva. Zločinec, ktorý zneužil danú mu moc verejnú. Pritom v mnohých prípadoch by postačovalo vziať do úvahy dôkaz a vyhodnotiť.  To by ale často musel inak rozhodnúť – a v tom je pes zakopaný, tu je   tá korupcia a bohorovnosť o ktorej hovorím. Polícia si zatvára oči , prokuratúra predstiera neznalosť zákona, občan protestuje a politici sa smejú- víťaz vždy berie všetko a sudcov budú potrebovať.

Odkrytá tvár …

Sledujem reportáže z Poľska, Maďarska,  Čiech. Sudcovia s nezakrytou tvárou sa vyjadrujú k svojim rozsudkom, prokurátori stoja pred mikrofónmi a obhajujú svoje názory. Občanom Slovenska médiá miesto tváre predstaviteľov na výkon spravodlivosti ukážu zahmlené , rozmazané fľaky na obrazovke. Rovnako rozmazaná a zahmlená je ich rozhodovanie zodpovednosť za rozhodnutia,  ktoré v mene štátu produkujú.

Kto si môže dovoliť to, že  nespíše dôkazné listiny ktoré zabaví na mieste činu? Kto si dovolí vydať rozhodnutie na základe nepravdivých , neoverených roky starých informácii a poslať firmu do konkurzu? Kto si dovolí zlikvidovať cez konkurz firmu tak, že neprebehne ani jedna schôdza veriteľov, ani jedno prieskumné pojednávanie ako základné inštitúty konkurzného konania?

Kto si dovolí rozhodnúť o trestnom stíhaní za skutok, ktorý sa nestal? A naopak odmietnúť stíhanie skutku s odôvodnením, že sa skutok nestal?

Kto ako policajt si dovolí prisvojiť právomoc sudcu a rozhodnúť o psychiatrickom skúmaní keď k tomu nie je oprávnený?

Kto si dovolí prísť na súdne pojednávanie (ako právny zástupca Generálnej prokuratúry)  a tvrdiť o niekom kto sedí oproti, že je mŕtvy?

Bohorovní sudcovia, policajti a prokurátori, ktorí vedome zneužívajú status verejného činiteľa a prezentujú, že talár  alebo uniforma ich chráni pred osobnou zodpovednosťou za výkon zverenej funkcie od štátu. Zločinci , ktorí porušujú  povinnosti verejného činiteľa tým, že konajú, čo im zákon nedovoľuje, alebo  že zanedbajú povinnosť, ktorú im zákon priamo ukladá. To sú tí bohorovní, skorumpovaní zločinci v talároch a uniformách, pre ktorých musí začať platiť nulová tolerancia nakoľko svojím konaním podkopávajú demokraciu a spravodlivosť tým najzákernejším a najnebezpečnejším spôsobom.

Kritika alebo ohováranie….

Všade vo svete platí, že ak občan upozorní na prešľapy zo strany zástupcov štátu,  ktorým je zverený výkon spravodlivosti, okamžite kompetentný začnú vec riešiť.  Na Slovensku sú podnety na trestnú činnosť verejných činiteľov riešia tým, že trestná činnosť sa zahladí a občan sa  v lepšom prípade ocitne na čiernej listine. V tom horšom ho začnú kriminalizovať, fyzicky, prípadne cestou psychiatrie  likvidovať.  Ak na tieto defraudácie moci a porušenia zákonom upozornia novinári, politici, tak bohorovní zástancovia justície, exekutívy, štátnej moci a vrcholoví politici sa okamžite bránia. Nie žalobami proti občianskemu spolunažívaniu za poškodenie mena a povesti, pretože sú si vedomí toho, že v týchto sporoch je dôkazné bremeno na žalovaných samotných a sami mohli by pohorieť do tla pred verejnosťou. Oni sa bránia trestným oznámením za ohováranie, lebo vedia, že vyšetrovanie povedie servilná, skrotená, poslušná polícia, ktorá kritika  bude kriminalizovať do nekonečna.

Slovensko v 21. storočí nie je schopné vymedziť trestný čin ohovárania na vyslovene súkromnú  sféru, nie je schopné posilniť média a vplyv verejnej mienky na výkon štátnej moci a atmosféru v spoločnosti tým, že vylúči z trestného činu ohovárania každého verejného činiteľa, štátneho zamestnanca v súvislosti s kritikou jeho výkonu a zverených mu  právomocí  a povinností.

Čo to signalizuje?

Štát je silnejší ako národ. Na čele štátu stojí elita, ktorá potrebuje korupciu k zachovaniu svojej existencie a zvysoka pľuje na ľudí, ich záujmy a princípy demokracie. Sme národ holubičí,  ktorý  sa nechá tyranizovať skorumpovanými , politicky obnaženými predstaviteľmi moci,   prevážajucich  sa v zatienených limuzínach popri demonštrantoch . Aj politici  skladali sľub, zaviazali sa dodržiavať  zásady demokracie, ústavnosti a zákony .  Najvyšší predstavitelia vyvesili  zástavy  korupcie na najvyšších miestach  smejúc sa do tváre všetkým.

Kde začať?

Nepochybne je najskôr  potrebné  odhaliť tváre sudcov a prokurátorov. Verejný činiteľ musí strpieť medializáciu tak, ako ju musí dnes strpieť každý policajt pokiaľ urobíte obrazový záznam pri výkone služby. Ukážme ich všetkých. Prelomme  zákonom ich skrývanie a nedotknuteľnosť.

Ako by v parlamente dopadlo hlasovanie o takomto návrhu,  ktorý by obnažil kto je s nimi a kto je proti občanom?

Ak sa vám tento text páčil, hlasujte zaň na: link

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|