Denník N

Keď falšuje štatistiky inšpekcia ministerstva vnútra…

Falšovanie štatistík predovšetkým v predvolebnom období nepochybne patrilo k slovenskému predvolebnému folklóru, ale predsa len spôsob, aký zvolilo súčasné vedenie inšpekcie ministerstva vnútra, vyvoláva vážne pochybnosti.

Pred pár dňami inšpekcia zverejnila štatistiku trestnej činnosti policajtov. Z úhľadnej tabuľky poskytnutej médiám inšpekciou občan zistí iba to, že v súčasnosti počet zamestnancov sekcie kontroly prevyšuje počet páchateľov trestnej činnosti, ktorých rieši, a zverejnenie tabuľky otvára diskusiu skôr o vyťaženosti policajtov sekcie kontroly ako o trestnej činnosti policajtov.

Nezmyselná tabuľka nezodpovedá reálnemu obrazu o trestnej činnosti policajtov. Nepochybne, oveľa viac svetla nielen o práci inšpekcie, ale aj obraze o trestnej činnosti policajtov, by vnieslo zodpovedanie niekoľkých podstatných otázok.

Koľko trestných oznámení bolo pre podozrenie z trestnej činnosti podaných a preverených?

Koľko trestných oznámení súviselo s trestnou činnosťou policajtov, v súvislosti s výkonom funkcie?

Koľko z trestných oznámení bolo kvalifikovaných ako disciplinárne previnenie?

Koľko disciplinárnych trestov bolo uložených na základe trestných oznámení?

V koľkých prípadoch trestnej činnosti policajtov bola podaná obžaloba?

Koľko policajtov bolo právoplatne odsúdených?

Z odpovedí na posledné dve otázky by sme zistili, že vlastne trestnú činnosť pácha možno 0,1 %, alebo je javom ojedinelým.

Nad vyjadrením, podľa ktorého zníženie trestnej činnosti spôsobilo, že skvalitnili výber nových policajtov, a dali ľuďom možnosť podávať na policajtov podnety elektronickou formou, jednoducho zostane rozum stáť. Takúto perlu ducha si môže dovoliť hrdo vyhlásiť iba policajný funkcionár.

 Majú občanov skutočne za volov?

Policajt, ktorý sa rozhodne spáchať trestný skutok, nerieši spôsob oznámenia o jeho trestnej činnosti, podobne ako občan, ktorý sa rozhodne podať trestné oznámenie, nerieši prioritne spôsob doručenia trestného oznámenia, ani neuvažuje nad tým, či ušetrí euro tridsať za podanie na pošte.

Význam elektronického podania pre policajtov je nespochybniteľný, nakoľko každý podnet adresovaný na políciu, prokuratúru, či súd zaslaný mailom, do troch dní musí byť zaslaný (potvrdený) zároveň poštou…

Polícia efektívne využíva dni na disciplinárne stíhanie… prípadne ak neprevezme písomné podanie doručené poštou, k podnetu sa zvyčajne ani nevyjadrí …

Dni od doručenia podnetu v elektrotechnickej podobe efektívne využíva na zakrývanie trestnej činnosti. Po prevzatí elektronického podnetu, v prípade že trestná činnosť policajta je nespochybniteľná policajtovi je uložený disciplinárny trest , najčastejšie znížením mzdy o desať percent po dobu dvoch mesiacov.

O kvalite výberu policajtov skutočne nemusí presviedčať, kauzy predchádzajúcich troch rokov hovoria za všetko. Pôsobivé hádzanie rómskych chlapcov pred nahuckaných psov, streľba na študentov, dobití Rómovia z Moldavy, či posledná kauza pätnástich predčasne vyšibaných Rómov z Vrbnice hovoria jasnou rečou.

O zdokonaľovaní metód, postupov a efektívnosti pracovníkov inšpekcie nemôže mať občan pochybnosti. V rámci plodnej spolupráce s justíciou inšpekcia dokáže zamiesť hladko pod koberec i trestnú činnosť polície zdokumentovanú zvukovoobrazovými záznamami.

Z inšpekcie ministerstva vnútra, ktorej úlohou je odhaľovať, a riešiť trestnú činnosť v polícii, sa stal účinný nástroj na zahladzovanie trestnej činnosti, predovšetkým policajtov ktorí spáchali trestnú činnosť na pokyn nadriadeného. Nie je predsa možné obviniť policajta, v dobrej viere plniaceho pokyn nadriadeného, prípadne prokurátora. Vyšetrovanie a potrestanie policajtov padá na nepreukázaní úmyslu. Začarovaný kruh. Kto kvalifikovanejšie zahladí trestnú činnosť policajta ako orgán , ktorý ho pokynom do trestnej činnosti vtlačil?

Paradoxne prokuratúra nezmyselnými vyjadreniami na adresu policajtov zakrýva trestnú činnosť prokurátorov.

Sú policajti skutočne neschopní hlupáci spôsobujúci prieťahy v konaní?

Podľa aktuálnych vyjadrení súčasného vedenia prokuratúry, najviac problémov v súvislosti s trestnými konaniami spôsobujú policajti. Hlupáci bez adekvátneho vzdelania, neschopní bez usmernenia prokurátora pomaly otvoriť počítač… Zakladá sa názor prokuratúry na pravde, alebo ide len o bežnú dehonestáciu práce policajtov?

Väčšina občanov príde do kontaktu s policajtom zvyčajne pri cestnej kontrole, a iba nepatrná časť pri riešení trestných oznámení. Policajti sú ľudia ako všetci ostatní, nakoniec sú vzorkou národa, ibaže na rozdiel od väčšiny bežných zamestnancov, ak chcú pracovať v policajnom zbore musia plniť pokyny nadriadeného, a je nepodstatné či sú pokyny v súlade alebo v rozpore so zákonom, vyšetrovatelia musia sa riadiť pokynmi dozorujúcich prokurátorov…

Od roku 1998 som takmer nepretržite v kontakte s políciou, niekoľko mesiacov moja rodina žila s policajtmi z operatívy ministerstva vnútra, niekoľko mesiacov ochranu mojej rodiny zabezpečovali chlapci z útvaru rýchleho nasadenia. Polícia riešila niekoľko konaní súvisiacich s mojou fyzickou likvidáciou, ako aj podnetov voči mne a s plnou vážnosťou si dovolím povedať, že šestnásť rokov prenasledovania, nespôsobili prihlúpli policajti, ale paradoxne prokurátori predovšetkým generálnej prokuratúry.

V roku 1999 vyšetrovateľ Ing. Gaduš na pokyn prokurátora JUDr. Križku vzniesol mi obvinenie za publikovanie anonymnej veršovanej satiry. Gaduš po piatich mesiacoch vyšetrovania zrušil obvinenie takým spôsobom, že ani jeden z účastníkov nemal odvahu jeho rozhodnutie napadnúť opravným prostriedkom.

V roku 2000 vyšetrovateľovi Ing. Gadušovi bol daný pokyn prokurátorkou krajskej prokuratúry opätovne vzniesť obvinenie, Gaduš odmietol viesť konanie vo veci právoplatne skončenej, a vylúčil sa z konania. Na základe nezákonného rozhodnutia prokurátorky bolo jedenásť rokov vedené nezákonne trestné konanie. Po jedenástich rokoch bolo konanie zastavené s odôvodnením, že jej ďalšiemu konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. Žeby bol policajt múdrejší ako dvadsať sedem sudcov a prokurátorov, ktorí sa na mne jedenásť rokov odbavovali?

V roku 2003 – 2004 boli vyšetrované pokusy o moju fyzickú likvidáciu. Policajti v priebehu niekoľkých dní zistili objednávateľov, ako aj tých ktorí mali skutok vykonať. Výsledky vyšetrovania odstránila prokurátorka krajskej prokuratúry zo spisov, a konania zastavila s odôvodnením, že skutok sa nepodarilo objasniť.

Podpálenie motorového vozidla… Do niekoľkých hodín operatíva zistila kto podpálil auto a podložil výbušninou, ako aj kto bol objednávateľom. Prokuratúra odstránila zo spisu všetky dôkazy zadovážené políciou, a konanie uzatvorila s odôvodnením, že sa nepodarilo zistiť páchateľa ani objednávateľa.

V roku 2008 kriminálna polícia Bratislava riešila moje vyjadrenie v súvislosti s dvomi konaniami.

Vyšetrovateľka Mgr. Peštová podnet dvakrát odmietla s odôvodnením, že som trestný skutok nespáchala. Na pokyn prokuratúry jej bol spis odňatý, a pridelený JUDr. Kovarčíkovi, ktorý podnet niekoľkokrát podnet odmietol s odôvodnením, že som trestný skutok nespáchala. Na pokyn prokurátora JUDr. Šramku a nadriadených začalo besnenie vo veľkom štýle. Vyčíňanie Kovarčíka nebolo konaním debila, ani výplodom jeho chorej mysle, ale tlakom prokurátora Šramku na Kovarčíkových nadriadených a jeho samotného. Uznesenie o zastavení konania, vydané po šiestich rokoch prokurátorkou, bolo totožné s uznesením o zastavení vydaným Kovarčíkom v roku 2009.

Mohla by som veselo pokračovať ďalej, ale chcem zdôrazniť jednu vec – nech sa dialo čokoľvek, a ja som privolala policajtov, vždy sa správali v danom momente profesionálne a slušne, a keď vedeli že nepomôžu, neubližovali, a ani si nemasírovali ego.

Čoraz častejšie sa v médiách čitateľom podsúvajú informácie, podľa ktorých policajti odmietajú riešiť problémové veci z dôvodu nízkeho finančného ohodnotenia. Práca policajtov predovšetkým v teréne nikdy nebola adekvátne ohodnotená. Mzda zásahových jednotiek v porovnaní s rizikom je dodnes na pozastavenie rozumu. Ani tvrdenie že policajt sa nevrhá do problémových káuz neobstojí, pretože ako náhle začne vyšetrovanie, vo veci dozor preberá prokuratúra, a vyšetrovateľ je v pozícii pešiaka, ktorého prácu riadi x funkcionárov, prokurátorov, a v pozadí niekoľko oligarchov.

Samostatnosť vyšetrovateľa zakotvená v trestnom zákone je fikcia deklarovaná na upokojenie verejnosti, prípadne poslúži ako argument pri hľadaní vinníka, ktorý trestné konanie „pokašľal“. Aktívni, schopní vyšetrovatelia, ako aj ich nadriadení, pre politickú moc boli a budú vždy prekážkou, ktorú je potrebné čo najskôr odstrániť, a neschopní politickí nominanti na post ministra vnútra budú mať tendencie sa ich čo v najkratšom čase zbavovať. Snáď najvhodnejším príkladom je odvolanie JUDr. Jozefa Šáteka z decembra v roku 2003, keď efektívna práca jeho odboru bola dôvodom odvolania.

Hoci súčasná pozícia vyšetrovateľa v policajnom zbore je viac ako diskutabilná, v oveľa horšej situácii sú pracovníci kriminálky, ktorí sú na pokyn nadriadených nútení vyrábať nezmyselné úradné záznamy a legendy, a zneužívať právomoci verejného činiteľa. O nič lepšia nie je situácia orgánov prvého stupňa, pokynmi nadriadených nútených asistovať pri trestnej činnosti. Dehonestovanie postavenia policajta nadriadenými predsa nie témou, ktorá by lámala rebríčky čítanosti. Napokon, väčšina policajtov po neprimeraných atakoch nadriadených skôr či neskôr policajný zbor opustí.

Média často zdôrazňujú opätovné zavádzanie praktík ŠTB. Praktiky ŠTB nikdy z práce polície nevymizli, iba ich rozsah uplatňovania bol po novembri 1989 na niekoľko rokov zredukovaný. V súčasnosti systém likvidácie politických oponentov ekonomicky, psychicky, a fyzicky nápadne pripomína päťdesiate roky minulého storočia.

Teraz najčítanejšie