Prečo by sme sa nemali báť hovoriť o interrupciách..

Odmietnutie tohto zákona totiž dnes nie je len gestom voči rozmáhajúcemu sa hulvátstvu poslancov ĽSNS. Úprimne ma vždy zarazí, keď vidím mužov kdekoľvek vysvetľovať ženám, aké sú ich reprodukčné práva, tázať z toho, že nemajú rozťahovať nohy kade-tade, poučovať ich, kde končí telo ich a telo niekoho iného, či obviňovať ich, že potraty podstupujú pre zachovanie bujarého životného štýlu, či dobrej figúry. Odmietnutie má bohužiaľ ďalší pridaný efekt a to je konflikt s rastúcim marazmom jednej vlny slovenského konzervativizmu, ktorá sa opakovane presviedča, že najpodstatnejšie na tomto svete sú jej vlastné ideály. A akési spoločné dobro, ktoré je záujmom demokratického pluralitného zmýšľania je podradné ich definíciám.

Nepopieram, že osobne voči tomuto pociťujem absolútny odpor. Počas uplynulých rokov sme sa čoraz častejšie stávali svedkami rôznych kampaní za záchranu našej civilizácie. Raz je to juvilejná justícia, potom zase registrované partnerstvá.. nálepku primárneho ohrozenia si vždy vyslúži niečo, s čím táto skupina nesúhlasí. Je zaujímavé, že potraty sa stali tak vážnou témou až v tomto hlasovaní. Všetky doterajšie aktivity zamerané proti interrupciám očividne boli akýmsi slabším odvarom, ale dnes nastala tá jediná možná správna hodina, kedy sa rozhodne. Dôvod prečo je tomu tak je samozrejme jasne strategický. Všímavejší jedinci si všimli, že konzervatívna lobby už nejaký čas urputnejšie pokúša s kampaňami proti potratom a je asi naším šťastím, že im ĽSNS takto promptne vypálili rybník a ukrátili nás o ďalšie mesiace plíživého citového vydierania. Nebudme naivní a nemyslime si, že táto téma nie je dnes témou politickou, pretože ona skutočne je. Odhliadajúc od jasne účelového využitia ĽSNS, je dôsledkom kampaní a populizmu v snahe obrátiť našu krajinu smerom k poľskému modelu, ktorý ani sám o sebe nie je dostačujúci, ako napokon priznávajú aj samotní aktivisti. Len pripomínam, ak by to nebolo jasné, týmto ľuďom nikdy nebude zadosť, dnes obmedzíme potraty na želanie, potom budeme tvrdiť, že vždy existuje iné riešenie ako potrat v a zakážeme ich vo všetkých prípadoch, či dokonca následne ich kriminalizujeme a trestať budeme ženu, alebo lekára, ktorí by ich vykonali. ĽSNS a aktivisti celé slovensko vťahujú do vlastných kultúrnych vojen.

Život, ktorý je v lone ženy, bude vždy v skorých obdobiach vývinu súčasťou tela ženy a o tomto sa nemá zmysel prieť, tu nejde o hľadanie rozdielnosti dna, skúmanie orgánov, či polemizovaním nad tým, či cíti bolesť. Život a žena sú spojený neoddeliteľným spôsobom, len z jej tela tento život rastie a rastie všetkým, čo robí a čokoľvek negatívne žena spraví sa na ňom odrazí fatálne. Ak žena bude požívať toxické látky, či mať úraz, plod a jeho vývin to môže zásadne poškodiť. Opravte ma ak sa mýlim. Je absolútne strašné koľko krát som sa napočúval v diskusiách, že keby vlastne zabíjame hromadne novorodencov, je to vlastne úplne to isté ako prerušenie tehotenstva v prvom trimestri, či porovnávanie hrôz holokaustu,  systematického vyvražďovania obyvateľstva, ako by to bolo to isté, no nie je. Pretože v prípade interrupcií nikto nehovorí, že tento život nemá právo na ochranu, ani sa nesnaží o jeho eliminovanie len z princípu, jednoducho len chápeme, že žena ktorá týmto procesom prechádza môže rozhodnúť tento život odmietnuť, kým nie je vyvinutý dostatočne. A ak sa pre toto rozhodne, má mať zabezpečené, aby to bolo vykonané bezpečne a nie fušerskými metódami, či obskúrnymi toxickými prostriedkami, požitím alkoholu či inak. Toto tu snáď skutočne nechceme a je bohužiaľ smutné, že zástancom tejto úpravy nedochádza táto smutná pravda. Nikto sa tu neháda o práve na potrat (ktorý sa deje inak aj samovoľne, môže byť dôsledkom úrazu, zlého zaobchádzania, či úmyselne, vplyvom chémie, či zákrokom u šarlatána, v tomto žene nikto nezabráni), ale o práve absolvovať bezpečný zákrok, ktorý minimalizuje nebezpečenstvo.

A vždy sa za túto slobodu máme postaviť, lebo život a narodenie musí byť prijatý a predaný ďalej, ako dar, nie povinnosť, nie je to niečo čo môžeme prikázať. A sloboda mať túto voľbu je dôležitá rovnako aj v drvivej väčšine prípadov, keď sa žena zákrok ani nezvažuje, či rozhodne dieťa si nechať, lebo je to jej zodpovednosť a následky (v pozitívnom slova zmysle) si nesie len ona. Ale okrem nej, alebo otca dieťaťa, na to rozhodnutie nikto iný žiadne morálne právo nemá. Nikto nám pritom nebráni bojovať za znižovanie stavu, ktorý u nás mimochodom stále klesá. Mnohé európske krajiny majú nižší index potratovosti, práve pre prevenciu a dostupné záchytné metódy, ktoré si ženy volia. U nás naopak každého, kto s touto úpravou nesúhlasí nálepkujeme ako pomaly vraha detí, či páchateľa genocídy na slovenskom národe, pritom každý rozumný človek súhlasí s opatreniami, ktoré znižujú počet interrupcií, nikto dnes ženy úmyselne na tieto zákroky neposiela a ani nemá dojem, že je to niečo pozitívne.

Taktikou niektorých skupín je takto dlhodobo podsúvať spoločnosti akési hodnoty a antihodnoty, a vyvolávať dojem kolízie, z ktorej musí jednoznačne zísť víťazná jedna.. tá ich. Šťastie ale máme v tom, že dnes už poznáme spôsob ich argumentácie. Podobne ako v minulosti, aj dnes sa snažia celý zákaz zabaliť do nejakého farebného veselého obalu a ukázať na hroznú barbarskú spoločnosť, ktorá deti vraždí. Rozprávajú o akejsi spoločenskej genocíde, ale ako vždy je oveľa viac zaujímavé a podstatné hlavne to, čo už nepovedia priamo a zamlčujú. Nech sa na to môžeme pozerať akokoľvek, ak je potrat vraždou, vrahom je žena, ktorá sa pre potrat rozhodne, nie spoločnosť, lebo tá dnes ženám potraty neprikazuje. Na interrupcie ženy chodia ako dôsledok životných okolností a to nezmení zákon. Aj v polky či írky a „potratová turistika“ sú toho dôkazom. Títo ľudia nikdy nahlas nepovedia, že to, proti čomu bojujú je žena a jej sloboda a rozhodnutie, ktoré sa prieči ich presvedčeniu. Nikdy nepovedia, že týmto zákonom sa dostávame do doby, kedy sa tehotenstva stane akési bremeno či nebodaj mocenský nástroj na ovládanie ženy. Tehotenstvo nemá byť trest a nemá to byť sprevádzané ostrakizáciou, ako predvádzajú poslanci s dôvodovej správe k zákonu. Tomu snáď veríme len v rozprávkach, že sex je vždy za každých okolností zodpovedný, bezpečný, dobrovoľný, pri vedomí a s absolútnym zodpovedným súhlasom oboch zúčastnených a to sa o znásilneniach, ktoré mnohé ženy nenahlasujú nebavíme.

Ako bonus by som už len doplnil, že obhajcovia zákona dnes neváhajú argumentovať aj zamedzením potratovej turistiky, ktorá je pritom spôsobená hlavne rovnakou právnou úpravou v iných krajinách, ako navrhujú oni u nás. Ženám, ktoré podstupujú tento zákrok v našich nemocniciach, to treba zakázať, ako sa ale rieši problém, ak tieto ženy jednak len presmerujeme do iných krajín a na dôvažok k tomu pridáme ženy od nás, ktoré rovnako budú za prerušením tehotenstva cestovať za hranice.. alebo nám stačí výhovorka, že ale predsa ide o to ako je to u nás, alebo ide o tie ženy? Môžeme sa teda rozhodnúť, či sa v prípade týchto okolností budeme snažiť spoločne vymyslieť čo najväčšie a najefektívnejšie množstvo alternatív, budeme sa snažiť zlepšiť prevenciu, informovanosť, ale zároveň mať v zálohe bezpečnú možnosť pre interrupciu, alebo sa tváriť, že sa všetko vyriešilo jedným zákazom a problém tu už nemáme.