BLOG
Jana Teleki
Jana Teleki
14 517

Hanusov vlastný gól – alebo ako chce ukončiť hru jednou bodkou.

MUDr. Viera Zimáková – Vozárová: Keď ma aj zavrú … ľahšie prežijem…tým štyrom hrozilo … že ich popravia …

Masívnym masírovaním a PR aktivitami s bombastickými podtitulkami o nových skutočnostiach, , prísľubom nových odhalení,  ktoré neboli známe, srdcervúcimi vyjadreniami pani Cervanovej, a údajne zdravým úsudkom mnohých autorít opakuje sa pokus o mediálny lynč siedmich Nitranov ako predohra k vychádzajúcej Hanusovej knihe o Cervanovej.

Pán Hanus,

Váš zmysel pre objektivitu a novinársku investigatívu za veľa nestojí,  preto by som rada Vám aj čitateľom priniesla niektoré fakty, ktoré sú dávno známe.  Aspoň tým, ktorí sa s kauzou  zaoberajú roky profesionálne a  archív v Kaniciach neobjavili pred rokom.  Tieto okolnosti boli známe aj Najvyššiemu súdu ČSFR, množstvu skutočných autorít a poctivých novinárov.

K vášmu prístupu som sa už vyjadrila v mojom príspevku : Kauza Cervanová – násilné akcie proti sestrám Cohen a odsúdenej Viere Zimákovej – 2. Časť (https://dennikn.sk/blog/806800/kauza-cervanova-nasilne-akcie-proti-sestram-cohen-a-odsudenej-viere-zimakovej-2-cast/) :

„Martin Hanus v texte, okrem osočovania a podsúvania legendy o ľahkej žene a vykonštruovanej teórii, vedome podsunul bludy, ktoré spoľahlivo vyvracia stanovisko generálneho prokurátora ČSFR:  „Závery o vine obvinených sa opierajú iba o skutkové predpoklady, ktoré neboli  dôkazne preukázané a ich existencia je pochybná.“

Podľa rozsudku NS ČSFR : „ Úroveň domnienky neprekročila skutkové zistenie o vzdialení sa svedkyne MUDr. Viery Zimákovej  v kritický deň zo sústredenia vodákov v Revištskom Podzámčí.  

K overeniu svedectva MUDr. Viery Vozárovej, že sa v kritickom dni  nevzdialila  zo sústredenia vodákov v Revištskom Podzámčí, krajský súd vypočul iba svedka Pavla Pavlíka a oprel skutkové zistenie o jeho výpoveď napriek tomu, že svedok pripustil opustenie tábora svedkyňou Vozárovou iba „ teoreticky“. Krajský súd nezistil ďalšími dôkazmi, aká bola skutočnosť. Najmä výpovede svedkýň Kataríny Budínskej a Ivony Kustrovej, s ktorými svedkyňa Vozárová bývala v stane, mohli prispieť k objasneniu spornej otázky.

Martin Hanus nehľadá pravdu, podsúva čitateľovi bludy, vyvrátené generálnym prokurátorom ČSFR v odôvodnení rozhodnutia o sťažnosti obvinených pre porušenie zákona a   NS ČSFR v rozhodnutí o obnove konania. Práve toto rozhodnutie bolo jediné – prvé a posledné, ktoré smerovalo k riadnemu, procesne a formálne správnemu vyhodnoteniu dôkazov. Dôkazov, ktorých podstatnou súčasťou mali byť svedecké výpovede a návrhy obžalovaných, ktorým tieto práva boli zmarené.“

Pre konštruktívnosť a zrozumiteľnosť sa vraciam k podstate Vašej snahy dať za vecou bodku a aj k spôsobu, akým chcete dať bodku.

Podľa predbežných informácii ( kniha mi ešte nebola doručená) staviate Vaše odhalenia na archíve v Kaniciach, kde ste objavili senzačnú nahrávku s Vierou Zimákovou z 22.6.1980 a operatívne spisy Eduarda Pálku.

Autority, ktoré prezentujete s názormi na túto nahrávku nemôžem komentovať, pretože  neviem, či videli vyšetrovací spis, rozsudky, svedecké výpovede odsúdených a svedkov, rozhodnutie NS ČSFR. Neviem, či poznali procesné výpovede v konaní o Cervanovej, či poznali vyšetrovací spis Viery Zimákovej, ktorú okamžite ako poprela nahrávku a vyjadrenia obvinili a zadržali. Vyšetrovateľ Pálka doktorku Vieru Zimákovú a svedkyňu Naďu Beňovú systematicky šikanoval, kriminalizoval, vyhrážal sa im aj ich rodine. Tá nahrávka aj jej prepis je nám známy z akcií „Kamera“ založenej k činnosti Romana Brázdu ako prvého podozrivého a  akcii „UZEL“ pôvodne založeného ku kriminalistickým zisteniam, stopám a skúmaniu. Predpokladám, že ani tieto spisy vaše podporné autority nevideli.

Každý, kto si zvukový záznam Zimákovej vypočuje zistí  v akom strese,  pod akým psychickým tlakom a existenčnom rozpoložení tieto  vyjadrenia odzneli. Nedovolím si posudzovať Vaše autority, ale po vypočutí, čo len z prvých minút by som povedala, že toto nie je čestné, objektívne ani procesne čisté.  Vašou a vecou autorít je,  na čo ste ich meno použili, preto  ponechajme na čitateľov ako nahrávku pochopia.

Z  jednej nahrávky a niekoľkých operatívnych zápisov,  ktoré nikdy neboli súčasťou vyšetrovacieho spisu vyvodzujete dnes senzačný záver.

Pozrime sa na vec z pohľadu citátov a vyjadrení zainteresovaných osôb, ktoré k tejto nahrávke, k ďalším nahrávkam, k metódam Eduarda Pálku,   k šikanovaniu a  ohrozovaniu v konaní proti Zimákovej a v ďalších konaniach mali čo povedať a povedali. Procesne, do zápisnice.  Ak by náhodou čitatelia nevedeli, Zimáková odvolala všetky vynútené stanoviská. V ťaživom existenčnom  strachu  pri vypočúvaní menila, potvrdzovala a odvolávala svoje výpovede. Pod týmto tlakom nakoniec bola nútená odsedieť si trest za krivú výpoveď, za ktorú bola odsúdená, keď  odvolala tvrdenia, že bola na diskotéke . Trestné stíhanie a rozsudok Zimákovej bol mementom pre svedkov Urbánka a Škrobánka,  ktorí si možno neuvedomujú, že dnes už môžu prehovoriť, pretože svoje krivé výpovede majú premlčané. Uvidíme, ak k tomu dôjde a niekto sa ich bude pýtať.

Ako to sama popísala vo filme R. Kirchhoffa ? https://www.youtube.com/watch?v=ovp9sFn9eTc&feature=youtu.be

Prejdime k vážnym tvrdeniam.

Keď Zimáková odvolala rad – radom všetky vynútené výpovede  bola zadržaná, aby nemohla ovplyvňovať  vyšetrovanie.

Vyšetrovanie nabralo obrátky potom, ako aj v postavení obvinenej zopakovala svoje stanovisko:

Počas väzby bola tak spracovaná, že podpísala zápisnicu s pôvodnou vynútenou verziou výpovede:

V súdnom procese 2T 326/82 Zimáková na súde opäť vypovedala, že od 7. do 16.7.1976 bola na vodáckom sústredení, z ktorého neodišla.

Svedok Urbánek vypovedal podľa objednávky:

Zimákovej na procese pustili pásku z 16.4.1980, ku ktorej sa Zimáková vyjadrila ako k nepravdivej a zopakovala okolnosti, ktorými k tomu bola nútená. V čase zadržania mala niekoľkomesačné dieťa, ktoré kojila. Pálka jej neumožnil kontakt s dieťaťom.

Na pojednávaní 18.2.1983 nikto zo svedkov nebol schopný potvrdiť, že z vodáckeho sústredenia odišla, čo je plne v súlade s jej tvrdením a súd sa mal vysporiadať s obžalobou za krivú výpoveď:

Na pojednávaní súdu uviedla dôvody predchádzajúcej výpovede:

Taktiež zodpovedala otázku, ktorá jej výpoveď je pravdivá:

Prokurátor ju zastrašoval ešte aj na pojednávaní, ale Zimáková mu odpovedá priamo, tentokrát sa nedala zatlačiť. Tu sa dozvedáme ako ju manipulovali a vydierali s ohrozením dieťaťa v dobe zadržania:

Prečo Zimáková  menila výpovede vyplýva z odpovede na otázku položenú pánom Cervanom, ktorého zaujímalo, či bola donútená.  Viera Zimáková vysvetlila, že častými výsluchmi a zmenami výpovedí, z obavy ďalšieho kriminalizovania sa rozhodla povedať pravdu na súdnom pojednávaní, nakoľko inú možnosť nemala.

Pokiaľ by ani tieto okolnosti, za ktorých sa zrodil prípad Zimáková niekomu nestačili k vytvoreniu názoru, že čo bola nútená a ochotná urobiť pre svoje dieťa a život, tak sa dostávame k Pálkovi a k jeho metódam. Svedkyňa Naďa Beňová uviedla, ako Pálkove komando fungovalo. Systematicky, pravidelne, nevypočítateľne, s metódami ponižovania a zastrašovania:

Zrejme nemá zmysel tu súperiť v názoroch o tom, či Zimákovej svedectvo malo vplyv na prípad Cervanová, pretože  malo. Odsúdeným, ktorým prokuratúra navrhovala tresty smrti, zachránila život.

Sám Pálka pred senátom Najvyššieho súdu SR uviedol, podobne ako aj v správe pre Pješčaka, že svedectvo Nadi Beňovej o Zimákovej a potom Zimákovej vyťaženie vytiahlo tie mená, ktoré sa neskôr dostali na lavicu obžalovaných. Pre pochybnosť a neprípustnosť postupu NS ČSFR rozsudok nad odsúdenými zrušil.

O čom však môžeme polemizovať je, prečo Hanus vyťahuje známu a vysporiadanú vec, čumí na to ako Kolumbus na Ameriku a volá Heuréka objavil som ! Ja v tom vidím čistú manipuláciu, keď niekto oslavuje  staré fakty ako novinky len preto, lebo ich sám nepoznal. Či s tým vystavuje na obdiv vlastný diletantizmus to je vážna otázka.

Nuž, ale pozrieme sa aj na Hanusom objaveného vyšetrovateľského génia Eduarda Pálku.

Vyšetrovateľ Pálka mal základné vzdelanie a dvojročný kurz kombinovaného štúdia na strednej odbornej škole MV, rozkazom z 1.6.1981 vyčlenený na akciu Cervanová. Príslušník s dobrým komunistickým kádrovým profilom, cieľavedomý, ale bez psychologického, forenzného, kriminalistického vzdelania, ktorému išlo o výsledok.

Výsledky podľa súdruhov mal. Za akciu „Kamera“ dostal  na tú dobu skutočne kráľovské odmeny a od ministra osobný dar hodinky.

V správe zvláštnej skupiny UZEL pre Pješčaka zo dňa 25.4.1980 prvýkrát uvádza zachytenie závažnej informácie od Zimákovej na strane 24

Na strane  19 upozorňuje na to, že svoju výpoveď odvolala, s hladkým konštatovaním, že bol urobený zvukový záznam a bola poučená o svojich právach vyšetrovateľom.

Opäť sa vraciam k stanovisku NS ČSFR,  ktoré som citovala už v úvode: „Podľa rozsudku NS ČSFR „ Úroveň domnienky neprekročila skutkové zistenie o vzdialení sa svedkyne MUDr. Viery Zimákovej  v kritický deň zo sústredenia vodákov v Revištskom Podzámčí.  K overeniu svedectva MUDr. Viery Vozárovej, že sa v kritickom dni  nevzdialila  zo sústredenia vodákov v Revištskom Podzámčí,, krajský súd vypočul iba svedka Pavla Pavlíka a oprel skutkové zistenie o jeho výpoveď napriek tomu, že svedok pripustil opustenie tábora svedkyňou Vozárovou iba „ teoreticky“. Krajský súd nezistil ďalšími dôkazmi, aká bola skutočnosť. Najmä výpovede svedkýň Kataríny Budínskej a Ivony Kustrovej, s ktorými svedkyňa Vozárová bývala v stane, mohli prispieť k objasneniu spornej otázky.Martin Hanus nehľadá pravdu, podsúva čitateľovi bludy, vyvrátené generálnym prokurátorom ČSFR v odôvodnení rozhodnutia o sťažnosti obvinených pre porušenie zákona a   NS ČSFR v rozhodnutí o obnove konania.“

Bezohľadná  nátlaková príprava a predslov vyšetrovateľa na tejto nahrávke bola už predmetom kritiky a zhanobenia, ale zrejme právne autority vybrané Martinom Hanusom si tento tón nevšimli, alebo jednoducho ani obsah nedali do kontextu s tým, čo som spomínala k prípadu Zimáková na úrovni výpovedí, svedectiev a faktov.

Pálka nebol celkom neschopný. Mal určitú vyšetrovaciu rutinu, ktorou sa riadil. Bol vlastne vzorovým učeníkom stalinisticko-kgb-ckych vyšetrovateľov, ktorí dokázali aj z tehly vytlačiť  krv a zo zajaca urobiť medveďa. Takto bežali politické procesy 50-ich rokov, kde mnohokrát opakovanými nátlakmi, obmedzeniami, vyvolávaním núdze, hladu, smädu dokázali každého naučiť báť sa smrti a povedať, čo povedať mal. Eugen Loebl to presne popísal v knihe : Svedectvo o procese.

Pálka to vedel. Dokázal zorganizovať a koordinovať spravodajsko – šuškandovú agitku tak, že  improvizácia a výmysel  u jedného obvineného sa na druhý deň objavila u druhého obvineného ako fakt. Takto vznikla aj legenda o znásilnení, ktorú v Kirchhoffovom filme vlastne odhalil Lamačka v podobe verzie obvinených, s ktorou sa ani pôvodne nepracovalo. Pálka vytvoril klímu pre príbeh najmä opakovanými výsluchmi a strachom z obesenia.

Zimáková tomu podľahla taktiež.

V súčasnosti  konanie vyšetrovateľa Pálku z hľadiska zneužitia právomocí by bolo  úmyselným konaním, ktorým pri zneužití moci a zvereného aparátu privodil trestné stíhanie obvineným. Nevieme kedy sa  jeho verzia ustálila, ale vznikala na tom princípe, že chcel Pješčákovi a celému Ústrednému výboru KSČ dokázať, že je vhodný dôvery a páchateľov nájde.

Pálkovi  na variante nezáležalo. Vedel, že nejaká  vyjde a v priebehu vyšetrovania nájde slabé články alebo si ich vytvorí. Taktický plán zo 4.marca 1978 spracovaný Pálkom pre akciu „UZEL“ začína vcelku profesionálnymi návrhmi opatrení v bode  pre skupinu spracujúceho internát kde sa prvýkrát objavuje na základe Beňovej výpovede stopa k Andrášikovi  (vtedy ešte písal Andrešíka) a Čermáka- toto Pálka uviedol ako zásadnú informáciu na svojom vypočutí pre NS ČSFR ako dôvod  vyšetrovania  smerom k neskôr odsúdeným. V bode 3 tejto správy však je tu iniciácia pre získanie krinimálne závadných osôb KZO k spolupráci aj na základe vydierania a kompromisov k osobám podozrivých zo znásilňovania žien v 13-ich ním uvedených prípadoch a osobitne 6 napadnutí v Ostrave.

Je nepochopiteľné ako môže dnes  túto informáciu niekto spojiť s odsúdenými a tvrdiť mediálne, že títo odsúdenci aj pred vraždou Cervanovej  aj po nej znásilňovali ženy ! Myslím že to je vážne tvrdenie, ktoré stojí za žalobu.

Pán Hanus, nič mimoriadne ste nepriniesli, iba ak  názor páchnuci  totalitou na veci, ktoré sú roky známe  a vy ste ani netušili,  že existujú. Archív v Kaniciach nie je ani novinkou ani objavom, prezentujete veci použité v konaní na NS ČSFR . Novinka je to pre Vás a možno niekoľko Vám podobným novinárom. Som presvedčená,  že povrchnosť v investigatívnej žurnalistike nemá mať miesto.

Prezentáciou falošného súcitu  s pani Cervanovou idete mediálne a spoločensky lynčovať ľudí, ktorí vo vykonštruovanom procese boli spolu odsúdení na 102 rokov a unikli smrti.

Zrejme si neuvedomujete, že aj trest plní svoj  účel a po jeho splnení spoločnosť  nemôže ďalej kriminalizovať páchateľov. Je to nezákonné, neprípustné. Vy používate ich plné mená ich fotografie bez opýtania a bez súhlasu. Chceli by ste ich ukrižovať a trestať pekelnými mukami a krutou smrťou?  Prečo? Lebo podľa vás a niekoľkých nedostali vysoký trest? Neodvisli? Alebo iba za to, že spolupracujú s každým investigatívnym novinárom, ktorý ich požiada o materiály , výpovede a názory dúfajúc, že raz sa niečo  prelomí a dôjde k tomu, čo Najvyšší súd ČSFR raz rozhodol a určil?

Vymenujte sudcov a senáty , právnikov, novinárov, ktorí nevedia, že rozhodnutia  Najvyššieho súdu sa nekomentujú, ale plnia a  podriadený súd sa musí riadiť týmto rozhodnutím a musí ho vykonať. Nie podľa vlastného uváženia a vlastným spôsobom, ale tak, ako mu to bolo uložené.

MUDr. Viera Zimáková ustála svoju pravdu a nikomu neprivodila smrť. Krivdu privodili z jej vynútenej výpovede  iní.  Vyšetrovatelia, ktorí ju lámali, zneužívali, kriminalizovali, tých by bolo treba psychiatricky analyzovať a brať na zodpovednosť. Ale nikto to nerobí. Ešte žijú, dokonca fungujú medzi nami. Ich potomkovia sú celkom bohatí a radi platia za ich ochranu, ale to je už iný príbeh…

Nie som masochista, preto nemôžem tvrdiť, že sa teším na vašu knihu prezentovanú v tomto štýle a s takýmito upútavkami, ale ešte som ju ani nedostala, ani nezahodila do kúta ako nečitateľný odpad, to sa prieči mojej poctivosti, rutine a profesionalite. Možno si ju nechám ako obraz novinára, ktorý večne niečo objavuje. Už pár takých kníh mám. Netvrdím, že neviete, že Zem je guľatá a krúži okolo Slnka, ale vaše objavenie niečoho, čo tu bolo a neobjavenie toho, čo z toho vyčnieva na míle ďaleko, to je vskutku vydarené dielo.

Po prečítaní knihy s radosťou napíšem názor komplexný.

Ak sa vám tento text páčil, hlasujte zaň na: link

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|