Denník N

5 krátkych rád, ako zvládnuť situáciu, keď sa hanbíte za dieťa

Detská psychologička a koordinátorka v programe BUDDY, Janka Pešková, píše o tom, ako zvládnuť situáciu, keď sa hanbíte za dieťa. Viac sa dočítate v blogu.

Zažili ste niekedy situáciu, kedy ste sa za svoje dieťa hanbili na verejnosti? Čo vtedy prežívate a čo je dobré urobiť?

Predstavte si bežný deň, nákupujete s dieťaťom. Zrazu niečo chce a odmieta si dať vysvetliť, že mu to nekúpite. Niekedy sa môže zdať, že nie len že odmieta, ale ono presne vie, že práve teraz máte obmedzené možnosti reagovania a teda „pritvrdí“. Začne zvyšovať hlas, plakať, prípadne kričať, kopať, „hodí sa o zem“. Najradšej by ste sa prepadli pod zem.

Ako to, že dieťa presne odhadne, že teraz môže stvárať čokoľvek a vy sa budete musieť ovládať a možno mu napokon vyhoviete?

Zdá sa, že deti vedia vycítiť, kedy nad vami majú moc. A keďže tých situácií je menej ako tých, v ktorých máte moc vy, radi si to užijú.

Čo je dobré v takej situácii urobiť? Ako zareagovať?

Ak afekt dieťaťa ešte nie je zahlcujúci, ale sa iba „rozvíja“, pomáha zostať s dieťaťom v kontakte.

Ako to urobiť?

Zamerajte sa na seba.V prvom rade je nevyhnutné zostať pokojný a plne prítomný. Čo nie je vždy ľahké. Takéto správanie dieťaťa vás môže strhnúť a rýchlo prechádzate do hnevu. Prípadne uvažujete, čo na to povie okolie. Skúste však nevšímať si ľudí okolo a nepremýšľať o tom, čo si o vás pomyslia. Čo je dôležitejšie pre váš vzťah s dieťaťom? To, ako zvládnete záťažovú situáciu s ním alebo to, čo si pomyslia ľudia okolo?

Zamerajte sa na dieťa.Priblížte sa k nemu, pozerajte naňho a zopakujte, čo chce. Skúste odhadnúť, ako sa cíti. Ak ste toto všetko urobili, až teraz prichádza čas na NIE. Hneď za „nie“ je užitočné povedať niečo, čo dieťaťu umožní zamerať svoju pozornosť na niečo iné, čo mu dá nejaké možnosti. Tento postup by mohol zabrániť tomu, aby sa dieťa dostalo do stavu, kedy kričí, kope a niečo vyžaduje. Ak ste túto príležitosť premeškali a dieťa je v silnom afekte, pravdepodobne vám neostáva nič iné, iba situáciu čo najskôr ukončiť.

Konajte.Vezmite dieťa a odíďte (z obchodu, z parku, odkiaľkoľvek, kde sa nachádzate).

Porozprávajte sa o tom.Doma, po upokojení, je dobré sa k danej situácii vrátiť. Hovoriť krátko, stručne, jasne o sebe a svojom prežívaní a skúsiť odhadovať prežívanie dieťaťa. „Mrzí ma, čo sa dnes stalo. Keď si v obchode chcel cukríky a začal si kričať, bola som nahnevaná.  Myslím, že si ich chcel tak veľmi, že aj Ty si sa potom veľmi nahneval.“  Ak to funguje a dokážete sa o tom krátko porozprávať, môžete skúsiť ponúkať riešeniaalebo sa pýtať na riešenia dieťaťa. „Ako tomu skúsime nabudúce zabrániť?“

V neposlednom radedajte dieťaťu vedieť, že vám na ňom a na vašom vzťahu záleží.

Niekedy sa môže stať, že máte na starosti cudzie dieťa. Dieťa, ktoré nejako vyzerá, nejako pôsobí, nejako sa správa. Všímate si pohľady okoloidúcich. Opäť je fajn zostať s dieťaťom. Nepúšťať sa do úvah, čo si myslia ostatní. Zaoberať sa dieťaťom vedľa vás a tým, čo sa medzi vami deje. Dieťa to ocení. Všimne si kvalitu vašej pozornosti.Všimne si, či je vedľa neho niekto, kto je na neho sústredený, alebo niekto, kto s obavami pozerá naokolo a uhýba pohľadom. Tým, že sa sústredíte na dieťa a na to, čo sa medzi vami deje, dávate najavo svoj záujem o neho a o váš spoločný čas.

Nedajte sa odradiť predsudkami a kritickými myšlienkami. Užívajte si prítomnú chvíľu s tým, koho máte po svojom boku!

Slnečný máj želám!

 

 

O autorovi: Jana Pešková je detská psychologička v programe BUDDY. Niekoľko rokov pôsobila v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva a v detskom domove, kde poskytovala psychologickú starostlivosť deťom, pracovala s profesionálnymi rodičmi a vychovávateľmi. Absolvovala vzdelávanie v integratívnej práci s motiváciou a zmenou v komplexných systémoch, rodinách a pároch, vzdelávanie v terapii hrou a vo filiálnej terapii (CPRT – Child parent relationship therapy). Je supervízorkou Inštitútu terapie hrou. Aktuálne je frekventantkou dlhodobého výcviku v Integratívnej psychoterapii v Čechách.

 

Prečítaj si aj: Prečo je dôležité polročné vysvedčenie

Program BUDDY spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, aby mali lepšiu šancu na dôstojný život.

Dajte deťom čas a staňte sa aj Vy BUDDY dobrovoľníkom.  Ak nemáte čas, pošlite nám príspevok a my nájdeme tých, ktorí deťom z detských domovov dajú svoj čas.

Prečítajte si aj ostatné články na špecifické témy detí z detských a iných domovov.

 

Teraz najčítanejšie

spájame deti z detských domovov s dobrovoľními a učíme dospelých rozumieť deťom

BUDDY

Odborní psychológovia a pedagógovia v spolupráci s programom BUDDY publikujú príspevky o rôznych situáciách vo vzťahu dospelý - dieťa. Vo svojich textoch vždy poskytujú jednoduché komunikačné riešenia tak, aby bol dospelý pre dieťa dobrým mentorom. Program BUDDY spája deti z detských domovov s vyškolenými dobrovoľníkmi a pomáha im vytvoriť dôverný a dlhotrvajúci vzťah. Dobrovoľník sa učí trpezlivosti a pokore. Deti dostávajú pozornosť, pozitívny vzor a podporu bez predsudkov. BUDDY tak deťom dáva lepšiu šancu na dôstojný život. Spoločnosti zasa prináša príležitosť mať menej detí na ulici, keďže cieľom programu je, aby každé dieťa, ktoré odíde z domova a bolo v programe BUDDY, malo prácu a bývanie. Najdlhší vzťah má 11 rokov. Projekt vznikol v roku 2006.