Prečo sa Bratislava bojí mrakodrapov?

V Bratislave prebieha boom výškových budov na brownfieldoch po industriálnej zástavbe. Dosť hlasov sa však ozýva s tým, že sú proti. S/ výškové budovy, mrakodrapy a moderná architektúra skutočný problém?
Najväčší boom takýchto budov sa dnes koncentruje v blízkosti nábrežia, respektíve Zimného prístavu. Sem tam sa nájde, kvôli neschopnosti územného plánu mesta, výšková budova len tak voľne „pohodená“ uprostred blokovej zástavby, čo môže byť problém, najmä ak tam svojou hmotou a výškou udrie ako päsť na oko. Je však problém aj v budovaní toho nášho nového downtownu?
S týmto fenoménom sa samozrejme spájajú aj problémy, najmä dopravné. Na tie jednoznačne poukazovať treba, a treba ich riešiť, mesto sa musí starať o to aby nenastal dopravný kolaps vzhľadom na hustú výškovú zástavbu a stým súvisiacim prúdom ľudí v budúcnosti. Druhým argumentom môže byť, že sme sa vykašľali na industriálne dedičstvo mesta, ktoré sa takpovediac zľahlo pod zem, a developeri tam teraz chcú stavať výškové budovy. To je pravda, no tiež industriálne budovy tam už tak či tak nestoja, dnes sú tam voľné plochy, ktoré len škodia širšiemu centru Bratislavy. To sú však kapitoly sami o sebe, a problém spočíva inde, ako v samotnom „mrakodrapy do Bratislavy nie“. Každá skutočná metropola na svete dnes má nejakú obdobu výškového centra, človek hneď nemusí myslieť na New York (ktorý, mimochodom, tiež má koncentráciu mrakodrapov najmä na Manhattane, a Staten Island, Brooklyn, či susedné Jersey City, sú skôr bežná bloková zástavba). Človek môže namietať že sa stačí pozrieť za hranicu do Prahy, ktorá ho nemá a nehodí sa, vzhľadom na celkový obraz Prahy. Tá je však úplne iná ako Bratislava, viac podobná takej Paríži (ktorá ukazuje že aj v takom meste sa dá mrakodrapová štvrť vybudovať, na konkrétnom, na to určenom mieste, a nakoniec z nej bude ešte obľúbená funkčná štvrť a atrakcia – viď. La Defense). Ak Praha je v tomto podobná Paríži, Bratislava je viac podobná druhej veľkej európskej metropole – Londýnu.


S týmto porovnaním budem aj operovať. V Londýne sa tiež často sťažuje na fakt že vzhľadom na nefunkčný územný plán, mrakodrapy sú roztrúsené tak rôzne, napríklad podľa môjho názoru najkrajší mrakodrap Európy – Shard (najvyššia budova Európy). Napriek tomu tam majú dve hlavné centrá, ktoré ich združujú najviac, respektíve najviac pripomínajú onen manhattanský efekt. Prvým je The City of London, druhým biznisová štvrť Canary Wharf, postavená v bývalom prístave (podobne, ako sa to v Bratislave deje v tesnej blízkosti Zimného prístavu). V Bratislave bolo počuť aj názory „je to príliš blízko hradu/historického centra“. V Londýne je tento efekt tiež. Shard, už spomínaná najvyššia európska budova, moderný mrakodrap pripomínajúci úlomok skla (od toho ten názov), je prakticky priamo oproti Tower of London – známeho Londýnskeho hradu z 11.-teho storočia a v tesnej blízkosti historického mostu Tower Bridge. City of London, teda klaster známych výškových budov ako uhorkový Gherkin, Strúhadlo na syr (Leadenhall building) alebo Walkie Talkie je taktiež vo veľmi veľkej blízkosti týchto historických monumentov.



Canary Wharf, moderná biznisová štvrť s menej originálnymi, no nemenej modernými výškovými budovami a mrakodrapmi, je o niečo ďalej. Priamo oproti cez rieku je však iná historická dominanta. Greenwich park, so svojim nultým poludníkom a historickým observatóriom. Môžete tak stáť priamo vedľa tohto observatória na photo pointe, a odfotiť si tento manhattanský efekt, s tým že sa vám do fotky zmestia ešte aj historické budovy Kráľovskej námornej vysokej školy priamo pod vami. Ani jeden z týchto príkladov nažívania modernej a historickej architektúry vám však na mieste nepríde zvláštny, alebo nehodiaci sa k sebe navzájom. Dôležité je, aby architektúra bola kvalitná a dalo sa na to pozerať, nie na to, z akého obdobia to je, existovať to vedľa seba dokáže. Preto si myslím že aj blízkosť Bratislavského hradu k nášmu vznikajúcemu downtownu nie je problém.

Ideálne v prípade Bratislavy by podľa mňa bolo, keby sme sústredili tieto mrakodrapové snahy od Starého mosta po Most Apollo, potom cez Prístavnú ulicu a časť D1 až po ulicu Hraničnú, a vrátili sme sa späť cez Prievozskú, na Mlynské Nivy a Dostojevského rad (viď. obrazovú prílohu). Vytvoríme tak biznisovú mrakodrapovú zónu v miestach kde už tak bujnie prevažne biznisová architektúra a funkcia (ABC 1 a 2, BBC 1 a 2, atď…) a kde sa už aj terajšie mrakodrapové pokusy koncentrujú (Skypark, Twin city, Panorama city, atď…). Z pohľadu od plánovaného Nového Lida (kde by mohol byť vytvorený na tento účel aj photo point) by sme tak mohli obdivovať svoj malý manhattanský efekt, podtrhnutý ešte aj Mostom Apollo, priamo susediacim s týmito projektmi, ktorý sa svojim dizajnom ešte aj do takéhoto územia bude hodiť. Vhodné by bolo pre toho územie aj prehodnotiť výškový limit pre Bratislavu, ktorý je okolo 111 metrov ak sa nemýlim, aby dané budovy pôsobili rôznorodé a nie ako hradba. Taktiež treba tlačiť na developerov aby projekty boli kvalitné, a architektúra reprezentatívna. A propos, čo sa týka susediaceho zimného prístavu, o ktorý sa developeri tiež snažia, tam si viem predstaviť inú funkciu, ktorá by takýto development vhodne doplnila, a o ktorej som už niečo tiež napísal – https://dennikn.sk/blog/799416/navsteva-dunajskeho-veterana/. Za takýchto predstáv si myslím, že Bratislava môže so svojho malíého manhattanu nakoniec vyťažiť, a stať sa zase o niečo atraktívnejšou.
