Denník N

Ešte o Slovänovi menom Reborn

Nakoľko po uverejnení blogu nielen Pagáčovi fanúšikovia, ale aj samotný maestro, s ľúbozvučným umeleckým slovänským menom Reborn, ktorý údajne verí v slovanských bohov, namietali, že dvaja fanúšikovia o ňom nič nevypovedajú, nezostáva mi nič iné, ako niečo pridať.

Jaroslav Pagáč na môj blog reagoval takto: „Anti Reborn klan? Čakal som že sa zmôžu na viac ako len poukazovať na profili 2 fanúšikov z koncertu“ A pridal vycerený smajlík. Lepšie by bol urobil, keby si namiesto smajlíka opravil hrubicu.

Skôr ako prejdeme k ďalším priateľom majstra Reborna, pozrime sa čo okrem gýčových baladických popevkov, Pagáč nedávno hrával. Ide o sériu koncertov s názvom Reborn – Tribute to Buldok. Pre menej informovaných, ide o moravskú neonacistickú kapelu, ktorá vznikla v roku 1991 v Novom Meste na Morave. Milan Říský v roku 2012 vo svojej diplomovej práci „Skinhedské a neonacistické kapely v České republice,“ o kapele okrem iného napísal: „Kapela Buldok zpočátku své hudební kariéry silně akcentovala dělnické kořeny skinheadského hnutí. Tato kapela z Nového Města patřila a patří mezi nejoblíbenější skupiny členů extrémní pravice. Buldok se soustřeďoval na kritiku poměrů v zemi ohledně rasové diskriminace, avšak jako pohled z druhé strany. Ve dvou písních používá symbol bílého králíka jako bezmocného bílého člověka, který je nucen bezbranně snášet útlak černých.

článku v Britských listoch sa o skupine Buldok dočítame aj toto: „Co se týče České republiky, tak nejvýznamnějšími propagátory myšlenek pohanství spojeného s neonacismem jsou bezesporu kapely EXCALIBUR a BULDOK. Do jisté míry jsou si obě kapely podobné i ve svém vývoji. Obě začínaly na počátku devadesátých let, obě kapely velmi rychle překonaly prvotní „skinheadské“ období a přešly na propagování čistého neonacismu. Na druhou stranu je také pravda, že Buldok zní jako Kern nebo Vitacit a textové sdělení je – kromě toho, že je zoufale patetické – naprosto neupřímné a vyumělkované.
Pozrime sa na fotografiu z koncertu skupiny Buldok. Hoci ide iba o nekvalitný záber z videa Buldok live 2, jasne vidieť hajlujúce pravice a na nahrávke zreteľne počuť skandovanie „Heil!“ A zreteľný je aj vlčí hákový kríž v pozadí.

Na videu k skladbe „Poslední legiony“ je okrem vojsk wehrmachtu a SS, či zástav s hákovým krížom aj hajlujúci Adolf Hitler.


Pagáčove koncerty so skladbami tejto neonacistickej kapely pokračovali aj v rokoch 2016 a 2017.


Veľa napovie aj Pagáčov rozhovor pre národnosocialistický portál Hlavu hore z roku 2007. Jasne ho zaraďuje už úvod článku: „Reborn, sólový projekt mladého Slovenského muzikanta, inklinujúceho k národno-socialistickým a nacionalistickým myšlienkam.“ Ako svoju inšpiráciu Pagáč uvádza: „…inšpirujú ma aj kapely ako Buldok a Biely odpor“ Veľmi zaujímavé sú aj tieto Pagáčove slová: „Neodsudzujem násilie proti našim nepriateľom, ale ľudia z projektu Hlavu hore veľmi dobre pochopili, že Národný socializmus nie je založený na nenávisti, ale na láske k svojmu druhu.“ Rovnako ako reči o „láske k svojmu druhu,“ aj reči o „multirasovom smetisku“ logicky vedú k položeniu otázky či Pagáč nie je aj rasista? Naozaj sa Jaroslav Pagáč domnieva, že ľudia inej farby pleti sú iný živočíšny druh ako belosi?

O neonacistickej skupine Buldok sme už písali. Do rovnakej kategórie zaraďuje Wikipédia aj skupinu Biely odpor. Jej frontmanom bol „národný“ spevák, Ondrej Ďurica, ktorý rovnako ako Pagáč pravidelne vystupuje na podujatiach extrémistov. Ďuricu podľa nedávneho rozhodnutia súdu môžu novinári označiť za neonacistu. Takže k akým vzorom sa hlási Jaroslav Pagáč? Je iba náhoda, že obidve skupiny, ktoré označil ako svoju inšpiráciu sú neonacistické? A čo je potom Pagáč? Keď niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka…

V zozname neonacistických skupín samozrejme nechýba Krátky proces. Právom. A Reborn nemá žiadny problém hrať spoločne s touto neonacistickou kapelou.

Rovnako nemá žiadny problém hrať na akciách extrémistov, kde dochádza k narušeniu verejného poriadku, V júni 2016 o jeho účasti na proteste „proti islamizácii a diktátu Bruselu“ s nadšením informoval Lukáš Kopáč vo svojej Alternatívnej ceste.

Ochotne zahrá aj Kotlebovej ĽSNS, ako napríklad 14. marca 2017 na galavečere, počas ktorého Kotleba rozdával šeky so sumou 1488 €. Pagáča vtedy v článku venovanom podujatiu uviedli takto: „Galavečer spestril kultúrnym vystúpením aj pronárodný spevák Reborn so svojimi baladickými a precítenými piesňami.

V súvislosti s touto akciou ma napadlo, ako znášal Jaroslav Pagáč, veriaci v starých slovanských bohov, prítomnosť zástupcu organizácie, ktorá u nás spálila staré posvätné háje Slovanov aj s drevenými sochami ich bohov a obrátila ich na kresťanskú vieru? A to, že kňaz Miroslav Čajka, ktorý si hovorí „otec Eirene“ sa tam dokonca spolu so zúčastnenými modlil ku kresťanskému Bohu? Nevadilo mu to?

Nepociťoval žiadnu podobnú dilemu?

Zrejme nie, lebo členom organizácie, ktorá tvrdí, že jedným z troch pilierov na ktorých stojí, je kresťanstvo a hlási sa k heslu „Za Boha, za národ!“ ochotne zahral aj inokedy. Napríklad na kapustnici členov ĽSNS z okresu Martin.

Či na sneme strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko 24.3.2018 v Ružomberku rovno pod symbolom kresťanského dvojramenného kríža? A otázku možno aj otočiť. Nevadí kotlebovským „úprimným kresťanom,“ členom strany, ktorá sa verbálne opakovane hlási ku kresťanstvu, že im opakovane na ich podujatiach vyhráva potetovaný pohan, uctievajúci pohanské modly?

Problém nemá ani s propagáciou či účasťou na akciách extrémistov zo Slovenskej pospolitosti.

Keďže sa Jaroslavovi málilo, že som v blogu predstavil iba dvoch jeho fanúšikov, skúsme sa pozrieť na pár ďalších. Začnime Matejom. Jemný mladík, ktorý s extrémizmom, či nebodaj neonacizmom, nemá celkom určite nič spoločné. Alebo milovník zbraní Martinko so znakom Azova na tričku. Rovnako tak aj Tomáš.

Aj taký Štěpán Holý už na pohľad určite nie ja žiadny nácko iba pravý český vlastenec. Rómov by chcel ničiť a jeho kamoš Zdeno rovno vyhladiť.

K priateľstvu s Pagáčom sa hrdo hlási aj kotlebovec Ján Kaleta, ktorý chodí hliadkovať vo vlakoch aj zbierať podpisy pod petíciu ĽSNS o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO. A detinsky sa chváli „hračkou.“


Prejdime však od rybieho poteru k väčším rybám. Jozef Koňa, akčný vlastenec z kandidátky ĽSNS.

A ešte väčšia rybička, okresný predseda ĽSNS pre okres Púchov a asistent poslanca Martina Beluského, Marián Mišún. Aj so šekom na 200 € pre Pagáča.

Programom kndidáta Mišúna do Európskeho parlamentu v roku 2014 mala byť „Radikálna zmena v Európe.“

Na pomoc vo volebnej kampani si dokonca zobral nebohého pápeža Jána Pavla II. Ten by sa veru nestačil čudovať. Veď ešte ako mladý študent Karol Wojtyla pôsobil v rodnom Poľsku v protinacistickom odboji. Hodné pozornosti je aj heslo: „Za Európu kresťanskú a stavovskú!“ Spomínate si čo bolo dôvodom rozpustenia Kotlebovej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana Najvyšším súdom SR? Áno, bolo to práve stavovské zriadenie v jej programe a jeho nesúlad s Ústavou SR.

Ako kandidát Kotlebovej strany v roku 2016 sa Mišún spolu s Mariánom Magátom zastrájal: „Zatočíme s asociálmi a politickými zlodejmi. Pošleme ich do pracovných táborov!“

Po medializácii ich predvolebného plagátu síce Magát a Mišún trochu vymäkli a plagát mimoriadne „šikovne “ upravili, ale aj tak to nezostalo bez následkov.

Obdivovateľ národného socializmu Mišún má za sebou dlhú a pestrú históriu. Za pozornosť stoja jeho teórie jednoznačne inšpirované Adolfom Hitlerom a jeho dielom Mein Kampf. Jednoducho nacistická eugenika v praxi na čo poukázala Irena Biharyová a vypracovala porovnanie Mišúnových teórií s Hitlerovým Mein Kampf.

Mišún v reakcii na Irenu Biharyovú ani netajil kde bral inšpiráciu.

Na svojej stránke „Denník NS“ bez rozpakov publikoval reklamu na Program Hitlerovej NSDAP.

Rovnako tu propagoval aj knihu „Hitlerova revolúcia,“ ktorá je dostupná na nazi doméne Protiprudu.org.

Propagoval aj pochod 25.6.2016 s citáciou Rastislava Rogela.

A nezaobišlo sa to ani bez jeho rasistických komentárov pod nickom „Denník NS“ na adresu Baracka Obamu:“Nech skape neger scurvený!!!

Svojimi statusmi Mišún dokumentuje, že mu nie je cudzí ani antisemitizmus. Premietanie dokumentárneho fimu o úteku židovských väzňov Wetzlera a Vrbu komentuje: „Tak sa nám tá Trnava troška sionizuje. Musím.“

Čo iné ako ukážka antisemitizmu je Mišúnov komentár hanebných slov prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa: „Stále nadčasový výrok : Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.“ Jozef Tiso.

A ako inak si vysvetliť reakciu Mišúna na to, keď bola na besede v Trnave prezentovaná fotka jeho kamaráta z nitrianskej Walhaly, Rastislava Beňa v Auschwitzi.

O niečom hovoria aj komentáre Mišúnových kamarátov pod jeho statusom a Beňovou obludnou fotkou z krematória.

Konečne s Beňom si Mišún dobre rozumie. Rovnako ako s Magátom.

Marián Mišún v minulosti často pracoval s mládežou. Napríklad ako líder mládežníckeho „kresťanského“ spolku Ultras Cristi.

Na viacerých fotografiách ho vidieť naozaj v pestrej spoločnosti.

V roku 2010 takto pózoval s omladinou, ktorej bol nepochybne vzorom a ktorú určite ovplyvnil. Je ľahké uhádnuť ako.

V roku 2012 spolu so Štefanom Potockým, ktorý od roku 2014 bojuje na východnej Ukrajine ako žoldnier v radoch proruských separatistov verejne spálili vlajku EU za čo boli trestne stíhaní. Nakoniec po odvolaní bola vec klasifiovaná ako priestupok a vzhľadom na dobu, ktorá od udalosti uplynula, bola premlčaná. Osobne si myslím, že stíhanie za pálenie vlajky je zbytočné a iba robí ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, reklamu.

Možnosť robiť si lacnú reklamu Mišún, Potocký a ich komplici bohato využili a predstavovali sa ako úbohí martýri neodôvodnene prenasledovaní štátnou mocou.

Nebol to jediný Mišúnov konflikt s políciou.

Mišún sa úprimne hrdí kamarátstvom s obdivovateľom Hitlera a popieračom holokaustu Mariánom Magátom

Vyplakáva, že v lokálnych novinách mu neuverejnili „vzdelávací inzerát.“ Posúďte sami úroveň „inzerátu.“

Po strečkovaní so Slovenskou ľudovou stranou sa teraz drží Kotlebovej ĽSNS, kde sa stal okresným predsedom.

Z platu poslaneckého asistenta podporil okrem Pagáča a športovcov venujúcim sa kick boxu aj Ľubomíra Huďa, ktorý neúspešne kandidoval v župných voľbách ako „nezávislý“ s masívnou podporou ĽSNS.

Nateraz snáď stačí, ale ak bude treba, možno ešte pánovi Rebornovi a jeho priateľom poslúžime. Teraz na záver aspoň dobrou radou. Rebornova fanúšička Zuzana J. totiž pod predchádzajúcim blogom napísala: „To je pekné choré a úbohé!!! To by sme mali kuknúť na priateľov i ostatných hudobníkov či umelcov. Dajte dôkaz že on niečo také zdieľa či píše či uznáva!!!! Nenájdete! Tak tu nevyťahujte takéto trapošiny!!! Ste na smiech!!! Jaro je slušný človek so silnou vierou v slovanských bohov a svoj národ a o tom je aj jeho tvorba.“ A následne aj toto: „Zavolali ho aby zahral,odohral zaplatili koniec. Čo tam vidíte vy za tým? Súdite obsah podľa obalu. Ste povrchný a hladný po senzaciach. Je Vám jedno len aby ste mali čo písať či komentovať. Pravda Vás nezaujíma. Nevedela som že má len 2priateľov…. Len tí čo sa Vám hodia do článku všakže?“ Pani Zuzane som odpovedal takto: „V tom prípade to má veriaci v slovanských bohov s krásnym a ľúbozvučným slovanským menom Reborn, jednoduché. Stačí mu ostro sa dištancovať od x svojich fanúšikov, s ktorými má spoločnú fotografiu a ich extrémistických či neonacistických názorov. A vyhlásiť, že na akciách extrémistov hrá čisto iba kvôli peniazom a s ich myšlienkami nemá nič spoločné, sú mu odporné a ani náhodou s nimi nesympatizuje. Také jednoduché a všetky problémy sú preč.“ A to je dobrá rada aj pre pána Pagáča.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .