Denník N

Človek sa nevzdá života, kým stojí za to ho žiť

V akejkoľvek diskusii o samovražde dominuje najmä hnev zo strany pozostalých. Napriek tomu je nutné samovraždu pochopiť a táto téma si zúfalo vyžaduje rozvážnu diskusiu. Poznámky k samovražde by mohli byť skicou tejto debaty.

Nikdy som sa osobne nezamýšľal nad samovraždou, a to ani len v hypotetickej rovine. Nie, nie je to dôkaz mojej psychickej odolnosti, ale skôr prejavom silnej vôle k životu. Našťastie som zatiaľ nikdy nebol vystavený žiadnemu z veľkej plejády faktorov, ktoré môžu byť impulzom tohto nezvratného aktu.

Keďže som nekráčal v topánkach žiadneho samovraha, nemám právo žiadneho z nich súdiť. Môžem sa akurát tak nestotožniť. No už aj pri nestotožnení sa, sa však v našej spoločnosti nedá vyhnúť pohoršeniu a moralizovaniu. Príčinou je prosto bytie v židovsko-kresťanskom kultúrnom okruhu.

Život sa podľa kresťanskom kultúrneho vzorca chápe ako dar od Boha. Jeho samozničenie je potom vnímané ako zásah do božieho plánu. Aj napriek tomu, že Boha postupne nahradil štát s katalógom slobôd a samovraždu dekriminalizovala psychiatria, samovrahov implicitne za ich slobodný akt stále odcudzujeme, alebo ich oberáme o slobodu tým, že príčiny ich zlyhania pripisujeme neovládateľným behaviorálnym faktorom.

Na túto tému sa skutočne v našej spoločnosti nedá nejako kultivovane diskutovať, naopak po každej exemplárnej samovražde vedieme kultúrne vojny, ako aj v prípade iných citlivých etických, právnych a bioetických tém. Podľa WHO však ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Množia sa tiež prípady samovražedných akcií osamelých jedincov, ktorí sa z rôznych pohnútok vydajú na vražedenú misiu iných ľudí.

Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu. Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto tému odtabuizovať. Vôbec to však nie je po prvýkrát. Samovražda je témou už od antiky. Critchley vo svojej útlej knihe Poznámky k samovražde otvára exkurz do jej filozofických, teologických a aj právnych zákutí.

Vedie s nimi polemiku, miestami aj provokačnú, pretože mnohé argumenty už stáročia stoja na hlinených nohách. Patria medzi ne samozrejme najmä tie teologicko-dogmatické a tiež tie, ktoré nesú záťaž feudálneho práva. Autor však argumentačne fackuje aj opačnú, libertariánsky striktne protináboženskú a protiinštitucionalizovanú argumentačnú líniu.

Podľa neho ani vlastné „ja“ nemožno chápať ako vlastníctvo seba samého. Ide skôr o určité zdieľané vlastníctvo, pretože naše bytie vzniká s pričinením iných ľudských bytostí. Ľudská „suverenita je čosi zdieľané a rozdelené do komplexných sietí vzájomnej závislosti, z ktorých pozostáva ľudský život“.

Aj preto je pochopiteľné, že v akejkoľvek diskusii o samovražde dominuje najmä hnev zo strany pozostalých. Napriek tomu je nutné samovraždu pochopiť a táto téma si zúfalo vyžaduje rozvážnu diskusiu. Skicu tejto debaty by sme už mali.

Simon Critchley: Poznámky k samovražde, Kalligram 2018, Preklad: Peter Tkačenko

Teraz najčítanejšie