Denník N

Keď vzdelanie rozdeľuje – mýty o materských školách alebo čo nás naozaj straší (2)

Neverili by ste, ale je to tak. Učiteľky v materských školách síce veľa spája, no majú jedno extra slabé miesto – vzdelanie. Skúste na diskusnom fóre medzi učiteľkami nadhodiť túto tému. Akoby ste bakuľou do osieho hniezda udreli.

Urazené komentáre, ublížené pohľady, okamžitá ofenzíva a defenzíva sa vyroja úplne nekontrolovane a je v tom toľko emócií, že nemáte šancu diskutovať. Môžete si vybrať dva tábory a vždy je zle. V prípade, že ste za stredné odborné vzdelanie, ste beznádejný spiatočník. V prípade, že ste za vysokoškolské, ste namyslená osoba bez citu. Ani tak ani tak.

Upozorňujem čitateľov, že zveličovanie je miestami v tomto blogu zámerom.  Takto absurdne totiž tie diskusie vyznejú alebo dopadnú, i keď tak absurdne myslené vôbec nie sú. Problém je totiž inde.

Tiež je dôležité povedať, že tento blog je trochu o súčasnosti, no viac o budúcnosti a vôbec nie o minulosti. Nehovorí učiteľkám so stredoškolským vzdelaním, že na to nemajú. Majú a mnohé z nich, vrátane mojich kolegýň (ktoré týmto pozdravujem), sú perfektné učiteľky, čo veľa vedia a stále sa veľa učia. Dokonca výborne vedú aj študentky. Hovorí o tom, že ak kedysi bolo absolvovanie strednej pedagogickej školy postačujúce, lebo išlo o výberové školy s veľmi vysokými nárokmi, dnes to tak nie je. Dnešný maturant nie je pripravený vykonávať profesiu učiteľ v nárokoch aké sú na ňu kladené v súčasnosti. Tie sú už nastavené vyššie ako na úroveň úplného stredného odborného vzdelania.

Aj múdre sme, aj pekné sme

Učiteľky v materských školách sú úžasne všestranné bytosti. Teda, mali by byť a zväčša aj sú. Veď len nazrite do štátneho vzdelávacieho programu (1), čo všetko deti učia. Jazyk a komunikácia  – od správnej výslovnosti, cez kvalitnú slovnú zásobu po chápanie explicitných aj implicitných významov textov až k nácviku základných grafomotorických prvkov ako prípravu na písane, fonologické uvedomovanie, jazykové žánre.  V matematike a práci s informáciam –  cez základy logiky, geometrie a merania, základné operácie  počtom, množstvom, kategorizáciu, priraďovanie, usporiadanie, dokonca základy programovania. V telesnej výchove – cez základy atletiky, akrobatických prvkov, rozvíjania telesnej zdatnosti, správneho držania tela, hudobno-pohybových schopností až k výchove k zdravému životnému štýlu.  V prírodovednej gramotnosti  – sa kladú základy vedeckého myslenia a základnej databázy poznatkov. V hudobnej výchove – kvalitný spev, základné tanečné kroky, rytmizácia, inštrumentálne činnosti (u detí hra na detské hudobné nástroje, u učiteľky hra aspoň na jeden hudobný nástroj), počúvanie hudby. Vo výtvarnej výchove – kreslenie, maľovanie, modelovanie, interpretácia výtvarného diela, dokonca synestézia. Dopravná výchova, časové vzťahy, história okolia, národné povedomie. Základy etikety, prosociálna výchova, multikultúrna výchova. Základy konštruovania. Povedomie o niektorých technológiách výroby (napríklad že chlieb sa nenarodí v Tescu v regáli, ale dá sa upiecť a ako na to), poznatky o pracovnej náplni niektorých profesií, aspoň základné poznatky z astronómie (deti vedia niekedy viac ako my). Nemali by veriť v plochú zem, chemtrails, šarlatánom, konšpiráciám, mali by rozlišovať bludy od faktov. A o mediálnej gramotnosti nehovoriac. Všetko v súlade s aktuálnym vedeckým poznaním.

Ja viem, že vás to unavuje už len čítať. A teraz si predstavte, že toto všetko musia učiteľky študovať, aby mohli deti vzdelávať. Teda mali by byť minimálne o niekoľko levelov vyššie ako deti, i keď sa niekomu môže zdať, že stačí aby mali ukončenú materskú školu. K tomu psychológia, didaktika, základy sociológie, hra na hudobný nástroj, atď atď atď.

Byť vzdelaná, milá, vyrovnaná, vedieť komunikovať s deťmi, s rodičmi mať istú úroveň vystupovania, byť vzorom deťom, rodičom. Nenechať sa nikdy vytočiť. Byť psychicky zdravá a osobnostne zrelá.

Láska k deťom ako kvalifikácia

Deti sú náš katalyzátor. Milujeme ich, rozumieme im, obdivujeme ich, opatrujeme ich a samozrejme,  keďže sme učiteľky, vychovávame a vzdelávame ich. V diskusiách sa však láska k deťom s veľkou obľubou zneužíva ako hlavný protiargument k požiadavke vyššieho vzdelania učiteliek. Úplne bez rozpakov formou falošnej dilemy, teda klasického argumentačného faulu. Ako by existovali len tieto možnosti: buď máš vysokú školu a pyšne to v diskusii predvádzaš len preto, aby si sa cítila lepšia ako ostatné, alebo ju nemáš a nepotrebuješ, veď hlavne že ľúbiš deti a snažíš sa. Zväčša diskutujúci túto absurdnosť v argumente ani nevidia. Spravodlivo rozhorčené milujúce ženy s diplomom vysokej školy života sú v diskusii proste neporaziteľné. Veď aká by to bola osoba, čo by spochybnila lásku k deťom ako základný kvalifikačný predpoklad? Zlá!

Nie, ľúbiť deti nestačí. Aj keď je to naozaj najdôležitejšie. Keďže ich nielen opatrujeme, ale aj vychovávame a vzdelávame, musíme nielen o nich ale aj o tom, čo učíme, vedieť tak veľa, že sa to hádam ani vedieť všetko nedá. Vyžaduje si to kvalitné vzdelanie. O tej kvalite na Slovensku sa tiež vedú všelijaké reči. No to je už iná téma.

Cesty, skratky, cestičky

Stať sa učiteľkou v materskej škole na Slovensku je vlastne jednoduché. Vzdelanie je dostupné a doplniť si ho nie je problém. Šancu má každý, kto chce a cestou akú si len vyberie, či už detí ľúbi alebo neľúbi. Tu problém nie je. Môže vám to od nástupu do prvého ročníka základnej školy trvať len 13 rokov, v najhoršom prípade 15-16.

Obr.1: Rôznorodosť ciest k získaniu kvalifikácie „učiteľ predprimárneho vzdelávania“ na Slovensku a rôznorodosť jej úrovní. (zdroj – autorka)

Problém je v tom, že  pre  takýmito rôznymi cestami a spôsobmi kvalifikované učiteľky máme zrazu niekoľko akože úrovní nárokov (profesijných štandardov) ale úplne rovnakú prácu. Reálne sa každodenná práca učiteliek často vôbec nelíši. Líšia sa však čísla na výplatnej páske. Výška vzdelania učiteliek sa tak vôbec neodráža v kvalite nárokov na ich prácu, ale len vo výške platu. A preto sú učiteľky dotknuté, ukrivdené a majú na to úplné právo. A keď im ešte niekto dá najavo, že nie sú dosť vzdelané, hnevajú sa. Vôbec im to nezazlievam. Robí to však medzi nami zlú krv, posilňuje pocit nespravodlivosti, závisti, nefér hry.

Tak čo s tým?

Ani pripravovaný nový zákon o pedagogických zamestnancoch (2) vôbec nepočíta s úpravou požadovaného vzdelania pre učiteľky v materských školách. Dokonca prehlbuje tento problém pridaním profesijných štandardov, ktorých rôzne úrovne pre rôznu výšku dosiahnutého vzdelania učiteliek problematizujú nielen pohľad na kvalifikáciu, ale aj na ďalšie vzdelávanie a získavanie atestácií.

Jeden návrh riešenia by tu bol. Napísala som ho ako zástupca Spoločnosti pre predškolskú výchovu ešte na výzvu k predkladaniu podnetov na reformu ministra Petra Plavčana (3):
„Neexistuje  dôvod, prečo by mali byť kvalifikačné požiadavky pre učiteľov pre  predprimárne vzdelávanie iné ako  pre pedagogických zamestnancov ostatných stupňov vzdelávania okrem toho, že takýchto učiteľov (pozn. v materských školách) máme väčšinu, čo je však dôvod pre zachovanie súčasného stavu, ktorý však chceme reformou zmeniť. Predefinovanie základných kvalifikačných požiadaviek z úrovne ÚSO na VŠ je potrebné aplikovať v praxi citlivo a určite nie retroaktívne, t.z. učiteľky so stredoškolským vzdelaním by sa paušálne nestali zo dňa na deň pedagogickými asistentkami, ale ostali by učiteľkami na svojich miestach. Bolo by stanovené prechodné obdobie, v ktorom by sa na miesta učiteľov prijímali už len osoby s VŠ vzdelaním a na miesta pedagogických asistentov osoby so stredoškolským vzdelaním (absolventi PaSA). Všetky učiteľky so stredoškolským vzdelaním by mali možnosť za výhodných podmienok a veľkej podpory zamestnávateľov a štátu doplniť si (pozn. v dostatočnom časovom horizonte) vzdelanie na požadovanú úroveň, pričom táto požiadavka by sa netýkala učiteliek napríklad vo veku od veku 50 rokov. 

Potreba predefinovania požiadavky úrovne vzdelania pre učiteľov pre predprimárne vzdelávanie je opakovane naznačovaná a prízvukovaná už mnoho rokov. Ak to myslíme s reformou vážne, je potrebné po mnohých rokoch zotrvávania v rovine úvah v tejto oblasti  postúpiť do roviny realizácie. Kvalitné predprimárne vzdelávanie sa nedá zabezpečiť bez kvalitných učiteľov.“

A na záver plnou parou vzad!

Možno by bolo dobré si pripomenúť, že bývalé Československo sa stalo  priekopníkom tejto myšlienky v európskom rozmere, už v roku 1946, keď zriadilo Pedagogické fakulty zrušilo pedagogické akadémie a nastúpili snahy o vysokoškolskú prípravu učiteľov všetkých typov škôl (4). Potom to vzdalo. No a v súčasnosti tá kedysi priekopnícka, už teraz aj rozdelená krajina dopadla takto. Dobehli nás skoro všetci. Urobíme s tým konečne niečo?

Obr.2:: Prehľad požiadaviek na vzdelanie učiteľov ECEC (pozn. od 0-6 rokov veku dieťaťa) na úrovni minimálne 1. stupňa VŠ, rok 2012/2013 (5)

Zdroje:

  1. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. 2015. Bratislava: SPU
  2. Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch nezvýši atraktivitu povolania, 2018. dostupné na: http://sku.sk/novy-zakon-o-pedagogickych-odbornych-zamestnancoch-nezvysi-atraktivitu-povolania/
  3. VARGOVÁ, M. 2017. Podnety k reforme. dostupné na: https://www.spv-zv.sk/products/podporne-stanovisko/
  4. HORVÁTHOVÁ, K., HARGAŠ, M., BRŤKOVÁ, M. 2006. Historicko-pedagogický vývoj novodobého školstva na Slovensku. Bratislava: Sapienta.
  5. Eurydice Policy Brief ECEC. 2014.  dostupné na: http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/Eurydice_Policy_Brief_ECEC_EN.pdf

Update 10.7.2018

Málokto tuší, že potreba vysokoškolského vzdelania učiteliek materských škôl bola otvorená prvýkrát už v roku 1920 na  1. zjazde československého učiteľstva. Požiadavka sa opätovne objavuje  a vyslovená bola znova aj na 3. zjazde pre výskum dieťaťa v roku 1927 (Průcha et al., 2016, s. 110). Rovnaké požiadavky na výšku vzdelania všetkých učiteľov má aj Václav Příhoda v roku 1937, keď hovorí, že:“ „Je paradoxem, že ti, kdo ošetřují chrup dětí, mají úplné vysokoškolské vzdělání, kdežto učitelé pečující o „duši“ dětí mají se spokojit jen se vzděláním nižším.“  (1937, s. 21).

Zdroje:

Průcha et al. 2016. Předškolní dítě a svět vzdělávání. Přehled teorie, praxe a výzkumných nálezů. Praha: Wolters Kluwer

Příhoda, V. 1937. Vědecká příprava učitelstva. Praha: Dědictví Komenského

Teraz najčítanejšie