Denník N

Slovenské katastrofy

Základným predpokladom, ako prežiť nielen prírodnú, ale akúkoľvek pliagu je zvyknúť si na ňu. Ak si na katastrofy zvykneme, prestanú byť katastrofami a možno v nich nájdeme dokonca aj zaľúbenie. Na Slovensku absentujú zemetrasenia, či cunami, čo je žiaľ ďalším svedectvom bezvýznamnosti Slovenska. Keďže nás ignorujú aj teroristi, musíme sa uspokojiť so samo-katastrofami. Vymyslieť domácu katastrofu nie je tak celkom jednoduché. Okrem zopár vrážd, ktoré sa vo svojej finálnej posudkovej verzii ,,prípad sa uzavrel končia samovraždou“, tých je požehnane. Prestali sa nimi zaoberať už aj média, nehovoriac o bulvárnych, padania lietadiel a verejných vystúpení politikov, okrem toho sa žiadne pozoruhodné katastrofy u nás nekonajú. Mnohí ,,optimisti“ tvrdia, že sú individualistami. Ich sa žiadna prebiehajúca katastrofa nedotýka bytostne, pretože majú v sebe to, čím zasa iní neoplývajú. Domnievam sa, že plodíme jednu katastrofu za druhou skôr, ako urobíme nádych a výdych bez uvedomenia. Mám pocit, že nás kvári viac pliag, ako sme si ochotní pripustiť. Tou najväčšou je však nedostatok sebavedomia. Myslím si, že v národe absentuje sebavedomie vtedy, ak si jeho príslušníci nedôverujú. Slováci zväčša zvaľujú nedostatok sebavedomia na nepriazeň osudu , či Maďarov, bratov Čechov a na slovenskej dedine tradične na moslimov. Moslim má zvyčajne dve alebo viacero žien, Ferrari v garáži, ropné stanice, peniaze na účte a Slovák nemá ženu, nemá ju preto , pretože sa chcel podobať moslimovi a začal si s inou , nemá peniaze , pretože tie vrazil do drahého auta  , alebo do kostola a nemá ani vlakové , či autobusové stanice, pretože pri tej jeho rozmarnosti nato celé nevyšli peniaze. Koho za túto pliagu viniť ? No predsa za všetky katastrofy môže Boh. Staré známe klišé: ,,Ako Boh dá, tak bude.“ Spoliehame sa naňho vo všetkých smeroch, v politickom, materiálnom, aj v ľudskom. Čudujeme sa, prečo je vzostup civilizácie v moslimských krajinách a u nás úbytok , kladieme si otázky : ,,prečo ?“ bez uvedomenia si toho, že Boh vo svojej veľkosti a láske miluje rovnako kresťanov, ateistov, moslimov, židov, budhistov, hinduistov. Miluje ľudí. Nerozlišuje medzi našim ,,dobrým a zlým“, ale predsa miluje dobrých ľudí. A najmä ľudí sebavedomých. Takých, čo svoj osud nezverujú do Jeho rúk, ale snažia sa ho pevne držať vo vlastných rukách. Potom i On rád pomôže práve takým. Židia nemajú prostredníkov – kňazov, lámov, či muftiov, ktorí im Božie slovo vysvetĺujú. Usilujú sa mu porozumieť sami. Spoliehajú sa predovšetkým na seba a až potom na Boha. Hoci sa jeruzalemská svätyňa paradoxne nazýva Múr nárekov, nikto tam nenariekal, naopak hrdo pred Bohom stáli. Vrátim sa k neďalekému kresťanskému Chrámu Božieho hrobu, pri ktorom všetci nariekali, na kolenách. Takže k slovenským obľúbeným pliagam patria aj pády na kolenách, ktoré v našej histórii majú mnohopočetné zastúpenie. Slovák na základe jeho stáročných skúseností ráta vždy s najhorším a takmer vždy sa toto jeho očakávanie naplní. Keď sa naplní, spokojne skonštatuje: ,,To sa dalo čakať “ a vzápätí dodá: ,,To je možné len na Slovensku.“ Z psychologického hľadiska je táto formulka vysvetliteľná tým, že Slovák si podvedome želá, aby vyšiel ten negativnejší variant. Celé generácie ho vychovávali k neúspechu, pokore, pokrytectvu a zaliečaniu sa. Preto sa Slovákovi nepatrí byť úspešný. Keď sa v Nemecku, vo Francúzku, či v Spojených štátoch objaví jednotlivec, ktorý vyniká nad ostatnými, všetci naňho ukazujú a hovoria si: ,,Aj Ja chcem byť taký.“ Vynikajúci jednotlivec sa stáva pozitívnym vzorom. Keď sa objaví vynikajúci jednotlivec na Slovensku, všetci naňho ukazujú prstom. a hovoria : ,, Ako si dovoľuje vynikať ?!. Preč s ním. Je potrebné ho deportovať na Mars. Nikto si predsa nesmie dovoliť ukazovať našu hlúposť.“ Takže, ak chceme vedieť v čom spočívajú politické, ľudské a aj tie naše osobné katastrofy, postavme sa z kolien a pozrime sa na svet z vyššej perspektívy.

Do skorej sebavedomej budúcnosti , milé moje čítajúce osobnosti .

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie