Denník N

MAMIČKY nielen s prvým veľkým začiatočným písmenom

Niekedy som nemala rada nedele, lebo som sa zvykla učiť do školy a škola práve týmto dňom už bola nebezpečne blízko. Dnes ich mám veľmi rada. Pre krásny stereotyp a ich nápadnú podobnosť, ktorá mi vôbec neprekáža. Odkedy mám malú deväť mesačnú dcérku, snažím sa vkladať do dní pokoj a radosť. Nie vždy sa mi to darí, niekedy snaha zostáva iba snahou a prázdne dni iba prázdnymi dňami. Ale sú aj dni, kedy mi to našťastie ide. A práve tie dni ma posúvajú oproti slnečným lúčom.

Taká presvetlená bola aj tá nedeľa. Ako vždy v nedeľu, išla som s dcérkou na detskú svätú omšu. Opäť sme nestíhali, opäť beh a niekoľkominútové meškanie. Prišli sme do predsiene kostola za doprovodu  spevokolového Aleluja, ktoré zaznelo ako provokácia, že sme konečne dorazili. V predsieni zostávame celú omšu, pre prípad, že by sa Zare nepáčila kázeň a začala by plakať. Vtedy idem von, uspať a vraciam sa späť.

V túto nedeľu bolo v predsieni plno. Kočíky, deti, chlapec. Asi desaťročný chlapec ležiaci na rukách útlej maminy. Chlapec zrejme po detskej mozgovej obrne, trúfala som si tipnúť, kedže našu školu navštevujú aj deti s takýmto postihnutím. Všetky štyri končatiny ovísali cez mamine telo. Ani ju nebolo poriadne vidieť, kedže chlapec bol dosť veľký. Celý čas ho hladila po vlasoch a lícach. Aj napriek tomu sa chlapec občas v polospánku strhol. Napli sa mu nohy a ruky a začal veľmi silne kričať. Mamka pozbierala zbytky svojej sily a utekala s chlapcom, netrúfam si tipnúť koľko kilovým, von. Urobila to niekoľkokrát za omšu.

Keď som ju videla vybehnúť už po niekoľký raz, prepísala som si úmysel mojej svätej omše. A modlila sa za jej silu.

Modlila som sa za jej silu a vytrvalosť a za moje zdravé dieťa. Ďakovala som za seba a prosila za ňu.

Toľko sily a nežnosti mala v sebe táto mama.

 

Milé maminky, keď sa budete v noci niekoľkokrát budiť k svojim deťom, buďte za to vďačné. Pokúste sa nereptať aj napriek svojej únave, ale skúste v tej únavnej nočnej hodine pocítiť vďaku. Za to, že je všetko v poriadku a Vaše dieťa je zdravé. Aj tieto myšlienky mi išli hlavou. Koľkokrát sa asi tak za noc budí táto mamička. Aká musí byť vyčerpaná.

Milé mamičky, nevládzete dvíhať svoje deti? Bolí Vás chrbát? Koľko asi tak váži Vaše dieťatko? Moja Zara váži 8,5 kg a áno zdala sa mi niekedy ťažká. A hlavne v noci, keď som ju niekoľkokrát dvíhala. Teraz, keď si pomyslím na mamičku toho chlapca, zdá sa mi moja dcéra ako pierko.

 

Som vďačná, že je zdravá a posúva sa vpred.

 

Skláňam sa pred Vašou silou, vytrvalosťou, oddanosťou milé mamičky detí s najrôznejšími postihnutiami, pred takými mamičkami ako som videla práve v tú nedeľu.

Mamičky s nevyčerpateľnou láskou, ktorá dokáže prenášať a nosiť aj dvadsať či tridsať kilové údely života.

Mamičky, ktoré vstávajú niekoľkokrát za noc, alebo noc iba prebdejú. Prebaľujú veľké deti, ktoré už mali behať, skákať. A aj napriek tejto frustrácii sa nevzdávajú a bojujú s ortieľmi zlých a horších správ. Lyžičkami trpezlivosti kŕmia násťročných.

Skláňam sa pred Vami a modlím sa za Vašu silu a prichádzajúce lepšie správy

 

Vďaka za nočné vstávanie, dvíhanie, nosenie, bdenie. Ďakujem za všetko, čo mi napriek mojej chvíľkovej únave aj tak prezrádza, že je všetko v poriadku a moja dcéra je zdravá.

Teraz najčítanejšie