Denník N

Recenzia: Nebeský väzeň (2013)

Nebeský väzeň od Carla Ruiza Zafóna je treťou knihou zo série s laitmotívom Pohrebiska zabudnutých kníh. Príbeh z prostredia kníhkupectva Sempere & synovia v povojnovej Barcelone ma do seba vtiahol už svojou prvou časťou Tieň vetra. A ako v Tieni vetra, aj v tomto prípade musia Daniel a Fermín riešiť záhady z minulosti, vyťahovať zo skríň schovaných kostlivcov a čas od času riešiť aj drobné zápletky so ženami.

Samotný dej Vám prezrádzať nebudem, kniha na predchádzajúce dve príbehom priamo nenadväzuje a všetky sa dajú čítať v ľubovoľnom poradí. V príbehu sa Fermín vracia do minulosti a poodhaľuje čitateľovi zákutia minulosti niektorých postáv, s ktorými sme sa zoznámili už v predchádzajúcich častiach. Na rozdiel od predchádzajúcich dielov, ktoré boli zasadené do ponurej, zamračenej a depresívnej Barcelony okolo druhej svetovej vojny, je tento diel zasadený, ako napovedá názov knihy, z veľkej časti do väzenia.

Napriek mnohým cynickým popisom väzenia autor nevytvoril v knihe tak ponurú, depresívnu a záhadnú atmosféru, na akú som si zvykol v predchádzajúcich dieloch. Kniha mi naopak pripadala ľahká, pohodová a skôr zábavná. Príbeh rozveseloval svojimi zábavnými dialógmi charizmatický Fermín, ktorý dostal v tento knihe hodne priestoru. Fermín Romero de Torres je niečo ako zmes Gréka Zorbu a Švejka. Beznádejný milovník žien, alkoholu, zábavy a sarkastických, dvojzmyselných poznámok. Je to typ postavy, o ktorej neviete, či je tak jednoduchá (v zmysle blbá) alebo geniálna, rozhodne je ale zábavná.

Niekoľko úryvkov z Fermínových rozhovorov: „Ten chlap je nejenom lump a ubožák, ale navíc ještě kašpar jako kráva. To, jak píše, že líbá rty, úplně stačí, za to by měl sedět v base.“ „A on ví, že tím, řekněme, trpí?“ „Bláznovi se vždycky zdá, že blázni jsou ostatní.“ „Však já jsem říkal, že takhle je na tom sedmdesát procent Španělů…“ „Pane doktore, mám dojem, že jsem přišel na způsob, jak se z této věznice dostat ven.“ „Jak?“ „Jako mrtvola.“ „Neznáte nějaký praktičtější způsob?“ „No, když se ptáte, v poslední době si stěžuje na vřídek, co se mu vyrazil v tříslech, jak se mu tak zařezávají spodky.“

Jedno, čo knihe môžem vytknúť, je občasná dejová neprehľadnosť. Často som sa v postavách strácal (podobne ma miatol aj predchádzajúci diel). Sumasumárum sa celá kniha ľahko nesie, a to aj napriek niektorým vážnym až cynickým pasážam. A aj keď to už nie je kniha, ktorá by mala ponurú atmosféru typickú pre predchádzajúce dva diely, je skvele „čtivá“, zábavná a určite stojí za prečítanie.

Teraz najčítanejšie