Denník N

Pri diaľniciach môžeme ísť buď britskou alebo španielskou cestou, rozdiel je obrovský

Veľká Británia nám môže byť inšpiráciou v dôraze na hodnotu za peniaze pri plánovaní diaľnic a dopravnej infraštruktúry. Španielsko je naopak varovným príkladom toho, ako by sa to nemalo robiť. Ich obrovská sieť diaľnic je slabo využívaná, niekde ani nie na úrovni bežnej cesty I. triedy. Ak chceme, aby cesty slúžili ľuďom a nie duchom, potrebujeme prioritne stavať projekty s vysokými ekonomickými prínosmi.

Ako sa Španieli k diaľniciam duchov dopracovali

Španielsko má spolu s Portugalskom a Nemeckom najvyššiu hustotu diaľničnej siete v Európe, najväčší rast nastal medzi rokmi 2000 a 2009 (553 km ročne). Každoročne tak diaľničná sieť rástla v priemere o 5 %.

Nejde len o diaľnice. Španielska sieť vysokorýchlostných železničných tratí (rýchlosť nad 200 km/h) je tretia najhustejšia v Európe, po Nemecku a Belgicku. Nemecko však na rozdiel od Španielska veľkú časť svojich vysokorýchlostných tratí vybudovalo modernizáciou pôvodných ciest, nie výstavbou nových. A Belgicko sa umiestnilo vysoko vďaka tomu, že rozlohou malé Belgicko slúži ako križovatka tratí z Holandska, Nemecka a Francúzska.

Ekonomické hodnotenie ani existujúce dopravné zaťaženie pri výbere prioritných investícii v Španielsku nezohrávalo významnú úlohu. Plán rozvoja dopravy navrhoval budovať štvorpruhovú diaľnicu aj na úsekoch, kde v tom čase chodilo menej ako 5 – 10 tis. vozidiel denne, čo je intenzita na úrovni bežnej okresnej cesty 1. triedy v SR. Tieto diaľnice sa navyše častokrát budovali paralelne vedľa starej cesty, hoci nie všetky španielske diaľnice sú spoplatnené mýtom a pôvodné cesty by bolo možné modernizovať na diaľnicu (rýchlostnú cestu). Rýchly rozvoj dopravnej infraštruktúry umožnil prílev európskych peňazí a rozsiahle zapojenie súkromného sektora cez PPP projekty. Pri posudzovaní PPP projektov nebola ich výhodnosť porovnávaná s alternatívou výstavby verejným sektorom.

Potrebu a výhodnosť výstavby rozsiahlej diaľničnej siete umelo nafukovali aj optimistické prognózy dopravy, ktoré skutočnú dopravu nadhodnocovali. Prognózy pre úseky, otvorené medzi rokmi 2000-2009, sa netrafili o desiatky percent. Iba jeden úsek dopravu podhodnotil (a chodí tam o 30 % viac áut), ostatné boli príliš optimistické (najväčšia chyba bola 83 % – po diaľnici chodí pätina z pôvodného predpokladu o počte áut). Výsledkom je, že viaceré diaľnice majú nízke využitie, prinášajú slabé tržby z mýta a Španielsko patrí aj kvôli tomu medzi najzadlženejšie krajiny v Európe.

Prečo sú Briti lídrom v hodnote za peniaze

Veľká Británia pristupovala k výstavbe diaľnic úplne inak. Infraštruktúru budovali postupne, s dôrazom na hodnotu za peniaze (spoločenskú návratnosť a adekvátnu kapacitu infraštruktúry) a na využitie už existujúcej cestnej siete.

Veľká časť diaľnic bola vybudovaná modernizáciou cesty 1. triedy. V regiónoch s nižšou hustotou obyvateľstva sú dodnes v mnohých prípadoch len cesty 1. triedy s obchvatmi okolo miest. K dopravným prognózam pristupujú Briti konzervatívne.

Zdroj: http://www.cbrd.co.uk/motorway/chronology/1958

Takto napríklad vyzerá cesta prvej triedy A90 medzi Aberdeen a Dundee v Škótsku. Touto cestou prejde 25 tis. vozidiel denne. Teda asi toľko, čo prejde medzi Hlohovcom a Žilinou po D1-ke a asi štyrikrát viac ako po najprázdnejšej španielskej diaľnici.

Zdroj: Google Street View

Ide o štvorpruhovú cestu v dobrom stave, ktorá obchádza mestá. Nie je však plnohodnotnou (drahou) diaľnicou, keďže je relatívne úzka (bez krajníc) a na vedľajšie cesty sa odbočuje priamo – odbočovacím pruhom a krížom cez protismer.

Výstavba podobných ciest alebo ich modernizácia na diaľnicu môže byť nielen efektívnejšia, ale takmer vždy je to aj rýchlejšie uskutočniteľná alternatíva ako výstavba úplne novej diaľnice. Ekonomická analýza a princíp hodnoty za peniaze je pri rozhodovaní o investíciách vo Veľkej Británii používaný od 70. rokov dvadsiateho storočia. Britská metodika pre CBA dopravných investícii (WebTAG) patrí k najpokročilejším na svete.

A pred 15-timi rokmi vydali Briti aj prvú spoločnú, záväznú metodiku pre celú štátnu správu (Green Book), ktorá ľudskou rečou popisuje, ako má investor postupovať, keď chce obhájiť potrebu a hodnotu za peniaze navrhovaného projektu. Túto jar vydali prvú veľkú aktualizáciu tejto metodiky, ktorá sa okrem iného sústredí na ocenenie širšieho spektra rôznych spoločenských prínosov a nákladov (ako napríklad hodnota životného prostredia a biodiverzity), dôraz na rozdelenie nákladov a prínosov projektu naprieč regiónmi a spoločenskými skupinami (kto platí a kto získava), či stanovenie konkrétnej zodpovednosti organizácii a ľudí za realizáciu predpokladaných prínosov.

Pôvodnou Green Book sme sa inšpiriovali pri tvorbe Rámca na hodnotenie verejných investícii, čerpať plánujeme aj z tejto novej verzie. Netajíme sa tým, že budovanie infraštruktúry na britský spôsob nám je bližšie ako poloprázdne španielske diaľnice.

Matúš Lupták

Útvar hodnoty za peniaze

Ak vás zaujíma naša práca, sledujte nás na Facebooku.

Teraz najčítanejšie