Denník N

Nedovoľte časopisu Fľak ubližovať vašim deťom

Tento text sa môže zdať ako malicherná pomsta jednej matky pre drobnosť. Lenže korene podvodu a nedôvery, ktoré sú u nás národným športom, rastú z malých semiačok. Jedným z nich je časopis Fľak.

1. Pred piatimi rokmi si môj syn občas kupoval časopis Fľak. Zapojil sa do súťaže s vtipnou fotografiou. Veľká bola jeho radosť, keď ju uverejnili a napísali, že mu posielajú cenu – fotoalbum. Bol to prvý úspech malého dieťaťa a odpoveď na otázku, či sa snaha vypláca. Do budúcna bude na sebe makať ďalej, povedal si asi. Lenže cena neprichádzala.

Po čase sklamaný, napísal do Fľaka list, upozornil ich na chybu, ktorú urobili a do listu pripísal tuším ešte vtip.

2. V ďalšom čísle uverejnili časť listu s vtipom. Časť o tom, že sa ich pýta, prečo mu cenu neposlali, tam ale nebola. Ostal v šoku a to aj nasledujúce týždne, keď nič neprišlo.

3. Rozhodla som sa ho ešte ušetriť krutej reality a napísala som tam mail, nech mu niečo pošlú. Odpoveď neprišla. Napísala som znova, už rázne. Odpísali mi, že sa ospravedlňujú a samozrejme cenu pošlú.

Nič neposlali.

Môj syn pochopil, ako to na Slovensku chodí.

Prešlo pár rokov a dcéra si kúpila časopis Fľak. Hovoril jej, nech to nerobí. Bolo to dokonca potom, čo sa v ňom objavili aj rasistické vtipy. Vždy kupujeme skôr Fifíka, ale toto mi ušlo. Áno, nie som dokonalá matka.

4. Dcéra nakreslila do Fľaka obrázok. Keď prelistovala o mesiac v stánku časopis a našla svoj obrázok uverejnený na pol strany, skákala od radosti. My so synom sme boli opatrnejší. Časopis samozrejme sľuboval prekvapko.

Prešli dva mesiace a… samozrejme nič neprišlo.

Nechce sa mi ich už naháňať, nemyslím, si, že si niekto môže dovoliť opakovane urobiť takúto chybu. Je to v našom prípade štyri zo štyroch. Oklamanie detskej dôvery a šľapanie po ich snahe.

Možno sa nájdu aj ďalší oklamaní. Len narýchlo som zašla na neudržiavanú FB stránku Fľaka a našla aspoň toto:

 

 

S jednou z týchto mám sa mi podarilo spojiť, musela časopis viackrát kontaktovať a až keď sa vyhrážala článkom, cenu poslali. Okrem toho mi povedala aj známa, že má túto skúsenosť.

Nedávno sme robili v práci súťaž pre deti. Mali sme pár hlavných cien. Keď som pozerala maľby a texty detí, za každým som videla, ako večer pri nočnej lampičke stískajú ceruzky a veria, že to, že sa snažia, raz bude mať zmysel. Dojímalo ma to a aj napĺňalo nádejou. Tak sme pozháňali cez sponzorov ceny pre každého, kto sa zapojil.

Predstavujem si rovnako, ako niekto večer zalamuje časopis a vkladá tam vetu: posielame ti cenu. A pritom vie, že ju nepošle.

Naša spoločnosť je taká, aké sú niektoré časopisy pre deti. Ja dnes už viem, prečo to tu tak vyzerá.

Edit: Tento blog som napísala preto, aby moje deti vedeli, že ak sa deje neprávosť, nemôžeme nad ňou len mávnuť rukou. Možno aspoň to ich Fľak naučí.

Teraz najčítanejšie