Denník N

Oplatí sa vôbec rozmýšľať nad metrom v Bratislave?

Ikonický vzhľad New Yorkského metra
Ikonický vzhľad New Yorkského metra

V pravidelných intervaloch sa už spred revolúcie objavuje nápad postaviť v Bratislave metro v nejakej podobe. Čím ďalej, tým viac je všetkým jasné že sa to nestane, minimálne v blízkej budúcnosti, pretože sa to jednoducho neoplatí a sú iné spôsoby ako dopravu v meste riešiť, aspoň zatiaľ. Sú však argumenty, o ktorých sa diškurz, minimálne v tej laickej, či občianskej rovine nevedie.

Všetci odborníci sa zhodnú, že metro v Bratislave takej aká je dnes je jednoducho overkill. Nemáme dostatočnú hustotu zaľudnenia, aby sme si mohli tak nákladný projekt na výstavbu aj prevádzku dovoliť. Nehovoriac o tom že Bratislava má množstvo iných spôsobov ako momentálne dopravu riešiť, keďže sa na ňu dlhodobo kašle. Či už ide o stavanie ďalších električkových tratí, respektíve modernizácia tých terajších, posilňovanie autobusovej a trolejbusovej dopravy, rôzne projekty lodnej dopravy, kompy, či obnoveného Propelleru ,alebo teraz aktuálny projekt bikesharingu, ktorý doteraz, na rozdiel od metropol ktorým závidíme práve to metro, v Bratislave neexistoval.

Sú však veci, ktoré takýmto spôsobom nevyriešime, alebo vyriešime len veľmi ťažko. Bratislava je na svoju riedku hustotu veľmi rozľahlá. Dostať sa v rannej špičke z jedného konca mesta na druhý je absolútny problém. Príbehy o tom ako je človek ráno vlakom z Bratislavy v Trnave rýchlejšie ako pomocou MHD napríklad z takej Devínskej Novej Vsi v Prievoze už počul asi každý. Faktom je že metro by s týmto malo menší problém, vzhľadom na to, že nie je nijak blokované žiadnou inou dopravou, a taktiež prevádzkové rýchlosti sú pomerne vyššie ako napríklad pri autobusovej doprave.

Druhým bodom, na ktorý som sa chcel však hlavne zamerať, je pozrieť sa na projekt prípadného metra opačným spôsobom ako na riešenie dopravného problému. Metro totiž môže byť aj nástrojom. Príkladom môže byť Varšavské metro, ktoré v roku 2015 dokončilo prvý úsek svojej druhej linky, a okamžite sa začali vytvárať nové projekty okolo tejto linky, respektíve v blízkosti jej staníc. Tento efekt môžeme koniec koncov vidieť aj priamo v Bratislave, okolo prvej fázy električkovej trate v Petržalke, ktorá mala na svoje bezprostredné okolie rovnaký účinok. V angličtine je na takýto efekt pekná veta, pochádzajúca z jedného známeho filmu, a tá znie: „If you build it, they will come.“ Inak povedané, ak chceme spôsobiť na nejakom mieste development, alebo renováciu, stavba takéhoto infraštruktúrneho charakteru je dobrým nástrojom ako toho docieliť, a v konečnom dôsledku nakoniec aj dosiahnuť hustotu zaľudnenia, potrebnú na efektívnu prevádzku metra ako takého. Infraštruktúra postavená na tento účel samozrejme nemusí byť nutne ihneď metro.

Iný argument, o ktorom som veľa nepočul, sa dá ilustrovať na momentálne najväčšom podobnom projekte v Európe – novej linke Londýnskeho metra s názvom Elizabeth line. Samozrejme, Londýn sa v nijakom parametri s Bratislavou porovnávať nemôže, no princíp zostáva rovnaký – mesto má nejaké projekcie, aká bude zaľudnenosť v nových developmentoch, a aký nápor na už existujúcu dopravnú infraštruktúru to narobí. Stavia preto novú infraštruktúru už dopredu, napriek tomu že v momentálnej situácii sa to „neoplatí“, no je jasné že už čoskoro to potrebné bude. Toto je prístup ktorý by sa mal aplikovať na veľké zóny developmentu, v Bratislave napríklad momentálne budovaný downtown s veľkým počtom výškových budov. Opäť platí, že prístup sa nevzťahuje exkluzívne na metro ako nástroj, a operovať sa dá aj s inými druhmi infraštruktúry, no pointa je plánovanie a nie len reakcia na už hotový problém s „riešením“, ako často debatu práve o metre v Bratislave všetci stavajú.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Tomášek

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem, primárne preto, aby o tom začal uvažovať aj niekto iný, a aby mi dal feedback čo si o mojich nápadoch myslí. Profesionálny nolifer a romance ninja so záujmom o mestský urbanizmus, históriu a technológie.