Denník N

Za koho vlastne „kope“ kapitán Danko?

V roku 1968 sa Brežnevovi pchal do análu Biľak, teraz vidíme to isté od Kapitána, len Brežneva vystriedal Putin

Konečne niekto v hybridnej vojne porazil Rusov! Podarilo sa to ukrajinskej hlavnej civilnej kontrarozviedke SBÚ. Dva mesiace pripravovaná a dobre utajená operácia na záchranu ruského novinára, na ktorého bol dlhodobo pripravovaný atentát, kvôli jeho protiputinovským postojom, vyústila do zdarného konca. Doteraz sme boli svedkami len viac či menej dotiahnutých akcií zo strany FSB, viď kauzy ako Skripaľovci, Litvinenko, Magnitskij a mnoho a mnoho ďalších zväčša úspešne dokonaných vrážd.

Až prišla operácia, ktorá bola úspešne dotiahnutá do konca a zabránila ďalšej zo série 158 vrážd ruských protiputinvosky orientovaných novinárov (toto číslo udáva známa česká novinárka Petra Procházková v jednom zo svojich článkov).

A kto z našich? čelných politických predstaviteľov zareagoval ako prvý? No predsa kapitán Andrej Danko!

Je to hazard so svetovou bezpečnosťou,“ konštatoval tento prvý zo Slovákov.

Bolo to cynické, bezcitné a teatrálne,“ je jeho ďalší výrok na adresu tejto udalosti, ktorá sa Slovenska týka podstatne menej ako napríklad zostrelenie civilného lietadla nad Ukrajinou ruskými separatistami.

Nepamätám si žiadne výroky podobného charakteru z úst Andreja Danka po zavraždení Borisa Nemcova, ani po obsadení Krymu, či po neúspešnom atentáte na Skripaľovcov v Anglicku.

Teraz sa však zrazu dozvedáme, že :  „Nechcem, aby naše ministerstvo strčilo hlavu do piesku,“  samozrejme bez bližšej konkretizácie, čo zlé vlastne tí Ukrajinci urobili.

Nenechali zavraždiť novinára, a to teda nie!

Bezprostredne po ruskej okupácii v auguste 1968 sa stali výklady v uliciach väčších či menších československých miest akousi obrovskou nástenkou s protiokupantskou rétorikou. Plagáty výkladov upozorňovali ruských okupantov kam majú ísť! Do riti bola najslušnejšia verzia. Ďalší z plagátov, na ktoré si spomínam mal formu inzerátu: Vymením Brežneva za voz hnoja, Značka: Hovno za hovno!

Ale najviac sme sa smiali cez slzy nad karikatúrou skloneného Biľaka, ktorý líže riť ruskému vojakovi a ten naňho s polospustenými nohavicami kričí: „Bystréje, mne spešno!“ (Rýchlejšie, ponáhľam sa!)

A práve táto analógia ma napadá, keď počujem „oprávnené rozhorčenie“ zo strany predsedu Slovenskej národnej rady, ktorý sa nikdy nesťažoval na postup slovenského ministerstva zahraničných vecí, že nevyhostilo ani len jedného ruského špióna vo vyslaneckom rúchu po medzinárodnej afére v Anglicku.

Nech Boh ochraňuje Slovensko pred takýmito tiežslovákmi!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Pavol Polko

Pavol Polko

Narodený 1953, som na dôchodku, pôvodné povolanie učiteľ (ruština - francúzština). Blogy som sa rozhodol písať, nakoľko ma veľmi frustrujú príspevky, v ktorých ľudia, väčšinou neznalí histórie, glorifikujú zriadenie, v ktorom som prežil viac než 36 rokov a o ktorom som nikdy nemal ani len najmenšiu pochybnosť, že je to zriadenie zločinecké. Chcem byť protiváhou dnešných vyznavačov "alternatívnej" histórie, ktorí sa opierajú o pseudohistorické konštrukcie a pre ktorých je vlastný pocit, umocnený ruskými trolmi, dôležitejší ako historické fakty, či osobné skúsenosti ľudí, ktorých autentické zážitky sú marginalizované. Moje príspevky budú vždy podložené buď vlastnými skúsenosťami alebo serióznymi historickými materiálmi. Od októbra 2017 člen strany Šanca.