Keď sa samospráva pýta, ale nepočúva

V rámci mojej predvolebnej kampane za starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto som si s mojim tímom dal za cieľ spoznať potreby obyvateľov Nového Mesta. Pripravili sme preto dotazník s jednoduchými otázkami o tom čo obyvatelia oceňujú vo svojich štvrtiach a čo im v nich naopak prekáža. K online dotazníku sme pridali aj prieskum priamo v novomestských uliciach, kde sme absolvovali desiatky rozhovorov. Výsledkom je poctivý prehľad o potrebách mestskej časti, ku ktorým momentálne zbierame spätnú väzbu v rámci nášho diskusného turné.

Celá správa je k dispozícií po kliknutí tu.

Ako obyvateľ Nového Mesta roky pozorujem aktivity samosprávy v oblastiach ako zateplenie škôlok či škôl, príprava kultúrnych programov alebo rekonštrukcie parkov. Sú to dôležité a na pohľad príjemné aktivity. Kde je však parkovacia politika? Systematická rekonštrukcia ciest či chodníkov? Pravidelná údržba zelene?

Dlho som mal pocit, že som akoby osamotený vo svojom presvedčení, že nový park na Hálkovej jednoducho nestačí, ak sa k nemu neviem bezpečne dostať po priechode pre chodcov a povrchy chodníkov sú viac výzvou ako potešením. Vďaka nášmu dotazníkovému prieskumu a mnohým rozhovorom som však zistil, že je nás tu ďaleko viac, ktorým vadia prekážky v pešom pohybe (31% respondentov), kritická situácia s parkovaním (30% respondentov) alebo zanedbané či zničené, nekvalitné verejné priestory (20% respondentov). Naše zistenia sme porovnávali aj so zisteniami z dotazníka, ktorý mestská časť realizovala v rámci prípravy PHSR v roku 2016, ako aj so zápisnicami z verejných stretnutí, ktoré robila Kancelária pre participáciu. Zistili sme že naše zistenia sú konzistentné sú zisteniami z uvedených procesov.

Keď sa však pozrieme na výsledky súčasného vedenia Nového Mesta, tak v týchto oblastiach nenastal výrazný posun nie za jedno, ale ani za dve volebné obdobia. Kým Petržalka spustila rozsiahle mapovanie pešieho pohybu, tak Nové Mesto ročne zaasfaltuje či lokálne opraví niektoré chodníky.

Kým Karlova Ves aspoň začala s testovaním parkovacej politiky v dvoch štvrtiach, tak Nové Mesto vyzačilo modré boxy v časti Tehelného pola a roky len dáva pôžičky Novomestskej parkovacej spoločnosti s.r.o.. Tá síce nemá ani vlastnú webstránku, nedá sa zistiť či vlastne v oblasti parkovacej politiky niečo robí, ale za to sú konateľmi novomestskí poslanci.

Kým Staré Mesto komplexne obnovuje svoje ulice vrátane chodníkov i zelene, tak Nové Mesto zápasí s čerpaním kapitoly určenej na opravy ciest i chodníkov. V roku 2017 bola táto kapitola vyčerpaná len na 69%, akoby v Novom Meste nebolo čo opravovať.

Rozpačitý participatívny rozpočet v Novom Meste

O participatívnom rozpočte a jeho muchách sme v minulosti už písali. Od tej doby prešiel tento nástroj rôznymi viac-menej kozmetickými zmenami a momentálne končí prihlasovanie projektov na rok 2019. Súčasťou tohoto mechanizmu však nie sú len občianske projekty, ale aj zadania pre mestskú časť. Idea je taká, že občania vyjadria svoje potreby a dajú úlohy mestskej časti na najbližší rok.

Je dôležité, aby ľudia rozhodovali o použití svojich daní a mali možnosť pripomienkovať prácu svojej samosprávy. Za významné zlyhanie však považujem to, ak sa samospráva pýta občanov na ich potreby, ale nie je schopná pretaviť zistenia do reality, resp. si aj tak spraví po svojom. Niečo podobné sa deje aj v prípadne participatívneho rozpočtu.

Napríklad v roku 2015 zapojení občania najčastejšie spomínali potrebu opraviť v Novom Meste chodníky. O rok na to však Nové Mesto investovalo do lokálnych opráv približne 22 000 eur (alebo 6% prostriedkov minutých na opravy ciest a chodníkov v roku 2016). Druhou požiadavkou v poradí bolo budovanie cyklotrás. Počas pôsobenia súčasného vedenia Nového Mesta však nebola do dnešného dňa vybudovaná jediná segregovaná cyklotrasa. Zároveň však bola zrušená bezpečná cyklotrasa na Vajnorskej ulici.

V roku 2016 sa na prvom mieste ocitla výsadba a starostlivosť o zeleň. Ak si odmyslíme novú výsadbu v parkoch Gaštanica či Jama, tak Nové Mesto v roku 2017, podľa zistení z verejne dostupných zdrojov, nevysadila novomestská samospráva ani jeden strom. Tie v našich uliciach pribúdajú najmä v súvislosti s náhradnou výsadbou a realizujú ju developeri. Systém pravidelnej starostlivosti o mestskú zeleň však vedenie mestskej časti zatiaľ nepredstavilo. Na druhom mieste sa umiestnila opäť oprava chodníkov a na treťom značenie cyklotrás, s ktorými sa ani v roku 2016 nepohlo.

V roku 2017 sa pravdepodobne prieskum nekonal a na rok 2018 si občania vyberali medzi konkrétnymi zadaniami. Medzi nimi zvíťazil podnet týkajúci sa vyriešenia situácie s Novou Tržnicou. V rozpočte na rok 2018 sa však v súvislosti s Novou Tržnicou nechystá žiadna investičná akcia. Pripravuje sa však akási súťaž návrhov na stvárnenie okolia budovy Tržnice. Finančné krytie ani termín realizácie tento zámer však nemá. Podobná situácia sa týka aj druhého najpopulárnejšieho zámeru revitalizácie Kuchajdy, kde sa na rok 2018 pripravuje súťaž návrhov s nákladmi 98-tisíc eur. Tretí zámer Viacúčelového strediska sociálnych služieb má v tohtoročnom rozpočte pripravenú sumu 20-tisíc eur bez zadefinovaného účelu. Tieto projekty však pôsobia ako vzdušné zámky a nie ako súčasti konkrétneho plánu s jasnými termínmi realizácií projektov či ich financovaním.

V participatívnom rozpočte na rok 2018 ľudia mohli hlasovať aj za priority mestskej časti a opätovne vyhrali priority starostlivosť o zeleň, parkovacia politika a rozvoj cyklodopravy. Podľa toho čo mestská časť realizuje či pripravuje však v roku 2018 dostaneme Kultúrne leto, zrevitalizovaný parčík na Ľudovom námestí a možno zopár zrekonštruovaných ihrísk, ak budú nakoniec financie. Všetko zaujímavé počiny, ktoré však nereflektujú preferencie obyvateľov.

Prípadová štúdia: Ľudová štvrť

Pekný prípad ilustrujúci akým spôsobom pristupuje Nové Mesto k potrebám štvrtí je Ľudová štvrť. V rámci nášho prieskumu identifikovali obyvatelia tejto štvrte nepostačujúce odpadkové koše, problematické parkovanie, chýbajúce cyklotrasy a zlé podmienky pre peších. Namiesto jednoduchých a lacných zlepšení v tejto štvrti však dostanú roky sľubovanú rekonštrukciu parku na Ľudovom námestí.

Park určite spraví radosť obyvateľom a mnohí ho aj využijeme. Ten bude navyše dokončený len zopár týždňov pred komunálnymi voľbami a tak sa bude opakovať scenár spred župných volieb, kedy Rudolf Kusý strihal predvolebnú pásku v parku Jama.

Ako dať občanom právo rozhodovať?

Dnes je novomestské zapájanie akoby v kŕči. Neschopné poctivo pretaviť spätnú väzbu občanov v efektívne riešenia. Ak chceme byť progresívnou samosprávou, ktorá hľadá skutočne spôsoby ako komunikovať a pracovať s verejnosťou, musia sa veci zmeniť. Trpezlivosť obyvateľov má svoje hranice a preto je potrebné aktívne pristúpiť k zlepšeniam skôr ako stratíme záujem tej aktívnejšej časti obyvateľov, ktorí sú teraz ochotní investovať svoj čas do spolupráce so samosprávou. Preto je potrebné:

• Zaviesť štandard zapájania verejnosti do pripravovaných projektov

Súčasná prax je veľmi neprehľadná. O niektorých projektoch (samosprávnych aj developerských) sa diskutuje o niektorých nie. Napríklad je minimálne zvláštne ak o budúcej stavbe na Stromovej iniciuje priamo starosta petíciu občanov proti výstavbe. Zároveň o výstavbe bytovky na rohu Račianskej a Pionierskej je diskusia nie o samotnej stavbe, ale len o vyvolaných investíciach (so samotnou stavbou a najmä poplatkom za rozvoj totiž Nové Mesto priamo ráta). Nehovoriac o tom, že v prípade takého Fénix parku, alebo dvoch vysokých bytoviek, ktoré majú vzniknúť na tej istej križovatke, do dnešného dňa nebola žiadna diskusia organizovaná mestskou časťou. Z koncepčného hľadiska je potrebný manuál zapojenia verejnosti, ktorý jasne zadefinuje možnosti a spôsoby zapojenia obyvateľov do projektov, ktoré sa realizujú v ich okolí.

• Zreformovať participatívny rozpočet

Potrebujeme, aby boli zadania pre mestskú časť aj naozaj realizovateľné a samospráva ich aj realizovala v danom roku. Zároveň je potrebné jednoznačne nastaviť kritéria pre občianske projekty a jasne túto schému oddeliť od dotácií starostu či tradičných dotačných schém.

• Stanoviť pravidelný kalendár stretnutí

Stretnúť svojho starostu nie je dnes jednoduché. Preto obyvatelia využívajú rôzne spoločenské podujatia, kde sa snažia riešiť nesúviace podnety či otázky, prípadne chodia na miestne zastupiteľstvo, kde sa však hodiny nevedia dostať k slovu. Preto je potrebné, aby starostovia vytvárali príležitosti na stretnutia či už pravidelnými diskusiami priamo v štvrtiach alebo na úrade.

• Využívať inovatívne postupy a digitálne technológie na zber podnetov a komunikáciu

Nie je jednoduché pritiahnuť pozornosť širokého spektra ľudí a zapojiť ich do tvorby mesta. Vyžaduje si to dávku odhodlania a kreativity. V súčasnosti je napríklad vo svete trend čoraz viac využívať nové technológie a zatraktívňovať spôsoby zapojenia obyvateľov.

Samosprávy sú dnes najbližšie k občanovi zo všetkých organizácií verejného sektora. To so sebou neprináša len výhody, ale aj zodpovednosť vychovávať aktívnych a o veci verejné sa zaujímajúcich občanov. Preto potrebujeme otočiť spôsob týchto stretnutí, aby neboli len o prezentácií politikov či developerov, ale aby sme sa z týchto stretnutí vracali ako lepší, aktívnejší obyvatelia našich štvrtí. Nové Mesto je totiž dobré v pýtaní sa, v schopnosti premietnuť zistenia do verejnej politiky však má ešte veľké rezervy.

Matúš Čupka

Zapojte sa do diskusie na Facebooku a pozrite si našu víziu pre Nové Mesto na našej webstránke