Denník N

Potraty a vražda v uliciach Bratislavy

Byť soľou zeme, neznamená sypať ľuďom túto soľ do očí. Byť kvasom, ktorý prekvasí celé cesto alebo mestom na návrší je tiež dobrá možnosť.  A možno aj jasná a zrozumiteľná občianska angažovanosť v situáciách, kedy sa ako veriaci môžeme prejaviť ako ľudia, ktorým je verejný priestor vzácny vždy, nielen v otázkach konfesionálnej morálky.

Ak niekto klame, je to síce sloboda slova, len to, čo hovorí, nie je pravda. Preto v súvislosti so snahou o zodpovedný prístup k tehotenstvu treba ponechať existujúci priestor pre informované a kompetentné rozhodovanie každého konkrétneho lekára a ženy v konkrétom prípade. Pochody a apely sú v tomto kontexte neprimeraným nátlakom, kde sa necitlivá masa môže významne mýliť.

Mimochodom ak si uvedomíme, že aj cirkev krstí a zapisuje do matriky až narodené deti, niekde je potrebné hľadať hranicu medzi tým, čo je potenciálne a biologicky ľudský život a kde sa začína život jednotlivca ako člena ľudskej spoločnosti a kde a akým spôsobom je prípustné hovoriť aj v duchu platnej legislatívy o vražde.

Rovnako cirkev pripúšťa fakt, že potrat je za istých okolností síce bolestnou no akceptovateľnou intervenciou v istých hraničných prípadoch pri záchrane života. Tak, že zachránime ten, ktorý má väčšiu šancu na plnohodnotné prežitie. Za individuálnych okolností dovoľuje napríklad rímskokatolícka cirkev spovedníkovi udeliť rozhrešenie tým, ktorí pri ňom nejakým spôsobom asistovali alebo ho osobne podstúpili.

Lebo jednoducho každý vedomý a dobrovoľný ľahkomyseľný potrat je hriech. No nie je to vražda. Ukončenie tehotenstva spontánne alebo medicínskym zásahom môže niekedy byť naozaj smutným no predsa len riešením ťažkej individuálnej situácie či už s vedomou alebo nevedomou účasťou ženy.

Skúsme túto zodpovednú debatu nechať na ľudí, ktorí tomu rozumejú a sami stoja pred takouto ťažkou situáciou v ich profesionálnej alebo osobnej situácii. Na prvom mieste tu skúsme zdôrazniť dôležitosť vnímania toho, že na prvom mieste stojí zodpovedný človek – žena, lekár, partneri.

 Ideologické apely, pochody či symbolické pochody so soškami či inými náboženskými symbolmi sú v tejto súvislosti podobne ako v súvislosti s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zavádzajúcou a nekompetentnou propagandou.

Šíria sa týmto spôsobom vo verejnom priestore namiesto snahy o počúvanie a hľadanie pochopenia, predovšetkým toxické a nenávistné myšlienky. A klamstvá . Môžeme sa ako veriaci zhodnúť na tom, že potrat je vážnym hriechom – previnením voči Najvyššiemu, ktorý je jediným pánom života. Nemusíme však touto interpretáciou traumatizovať verejný priestor. Hľadajme iné cesty.

Ak kresťania dokážu napríklad  takto nehrešiť alebo menej hrešiť a pôjdu spoločnosti príkladom, bude to super. Byť soľou zeme, neznamená sypať ľuďom túto soľ do očí. Byť kvasom, ktorý prekvasí celé cesto alebo mestom na návrší je tiež dobrá možnosť.  A možno aj jasná a zrozumiteľná občianska angažovanosť v situáciách, kedy sa ako veriaci môžeme prejaviť ako ľudia, ktorým je verejný priestor vzácny vždy, nielen v otázkach konfesionálnej morálky.

No a tu môžeme pochopiť, že jestvujú aj iné interpretácie toho, čo sa pri interupciách deje, prečo to nemusí byť za každých okolností vražda, a prečo dokonca aj veriaci lekári a veriace ženy po zvážení všetkých okolností môžu prijať rozhodnutie, ktoré pripustí, že lekársky indikovaný potrat je zodpovedným riešením. A práve tento priestor pre zodpovedné a kompetentné rozhodnutia musí regulovať legislatíva aj v oblasti potratov. Vnímanie verejnosti je v tomto smere dosť zaujímavé a môže byť pre dialóg v tomto smer dosť určujúce.

Významná časť veriacich ľudí na Slovensku pripúšťa (Focus, máj-jún 2017, autor), že interupcia, ak je indikovaná zodpovedným lekárom je aj pre veriaceho človeka prípustným riešením jeho situácie. A takto to vyzerá podľa politických preferencií ak sa pozrieme, ako voliči jednotlivých strán vnímajú fenomén lekársky indikovaného potratu.

Napríklad v prípade včera zosnulého Henryho, ktorého život vyhasol v Bratislave, lebo sa zastal na slovenskej ulici dvoch žien, ktoré obťažovali dvaja bieli slovenskí muži. Henry bol s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou veriaci človek. Možno to bol vzhľadom na skladbu a demografiu Filipín, odkiaľ pochádzal aj katolík. Jeho život vyhasol preto, lebo to na prvý pohľad bol „migrant tmavej pleti„.

A mimochodom bol proti násiliu na ženách, voči ktorým si dovoľovali dvaja slovenskí mačovia. To sa u nás môže.  A on nepodporil slovenský stereotyp o tom, že… Toto bola vražda. Alebo dobre zmiernim to: asi len zabitie. Aj toto je potrebná perspektíva: lebo ako hovorí František, máme mať starosť aj o tie narodené, nielen nenarodené životy.

Teraz najčítanejšie