Definitívne nie kňazstvu žien?

Dňa 1. júna 2018 sa o túto správu na svojom Facebooku podelila aj Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Úprimne ma pobavilo, že za slovom DEFINITÍVA nezabudli ani na milý emotikon 👌.

Čo na to povedať? Je to v podstate úplne klasický učebnicový príklad, o ktorom sa diskutuje na teologických fakultách: Po Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) sa v rímskokatolíckej cirkvi živo diskutovalo o svätení žien, až kým sa pápežom nestal konzervatívny Poliak. Práve jeho výrok v liste Ordinatio sacerdotalis z roku 1994, ktorý cituje aj Ladaria, bol však vždy otáznym príkladom uplatnenia pápežskej neomylnosti, o ktorom sa napísali desiatky, možno stovky článkov. Jednak kvôli spornému charakteru formy dokumentu, v ktorom sa usiloval o definíciu tohto neomylného učenia cirkvi (apoštolský list), no najmä preto, že pápežská neomylnosť sa podľa definície Prvého vatikánskeho koncilu (1869-1870) a jeho následnej žitej praxe vzťahuje na otázky viery a mravov.

Otázkou však aj naďalej v rámci (rímsko)katolíckeho prostredia zostáva, či je otázka svätenia žien vecou nemennej teológie (tzv. dogmatiky), alebo ľudského práva (disciplíny). Pretože ak je vecou disciplíny, pre čo existuje opäť široké zastúpenie teologických názorov, tak v tejto veci nezmôže nič ani „neomylné“ a „večné“ vyhlásenie pápeža či prefekta Kongregácie pre náuku viery.

Ale späť k veci. Ja teda týmto DEFINITÍVNE a SRDEČNE pozývam (nielen) všetky ženy, ktoré Kristus povoláva ku služobnému kňazstvu do otvorených starokatolíckych, anglikánskych, episkopálnych či severských luteránskych cirkví – cirkví s krásnou katolíckou liturgiou a súčasne demokratickou štruktúrou a otvorenou teológiou i mysľou.

Aj mne trvalo dosť dlho než som pochopil, že takéto výplody sú len patriarchálnymi kravinami (bez urážky), a že plnosť Kristovho evanjelia môžem hlbšie spoznávať aj prostredníctvom skúseností žien v kňazskej službe.

Ďakujem Bohu za zmenu tejto perspektívy, ktorá vo mne bola hlboko zakorenená ešte keď som začínal študovať teológiu (spolužiaci a najmä spolužiačky by vedeli potvrdiť). Ďakujem za všetky silné ženy v mojom okolí, ktoré sa rozhodli vypočuť Božie povolanie a nasledovať ho aj v neľahkých okolnostiach. Aj vďaka nim dnes môžem úprimne a slobodne spolu s Chimamandou Ngozi Adichie povedať, že všetci by sme mali byť feminist(k)ami. 😊

Áno, Ježiš aj apoštoli žili v dobe, keď bola spoločenská pozícia žien diametrálne odlišná. Nikdy nemali možnosť stretnúť lekárku, učiteľku či sudkyňu…

Ako však pred krátkym časom povedal pán prezident Andrej Kiska: „Iba hlupák nemení názory, ak sa menia okolnosti.“ A preto dnes nevidím žiaden problém v tom, že sú medzi nami ženy manažérkami, sudkyňami, lekárkami, učiteľkami – a áno, aj farárkami.

Hoci moja vlastná Starokatolícka cirkev v ČR zatiaľ nevysvätila žiadnu ženu za kňaza, pevne verím, že tento krok je len otázkou času. Som veľmi rád, že ja sám som diakonskú vysviacku v roku 2015 v našej pražskej katedrále sv. Vavrinca prijal po boku dvoch žien.

Nemám rád definitívy, no veľmi dobre chápem, že ľudia si chcú „zaslúžiť istoty“. Oveľa sympatickejšia a úprimnejšia je však pre mňa omylná, ľudská a hľadajúca cirkev, ktorá sa vo všetkej neistote a nedefinitíve usiluje nachádzať Boha v nových a nových skúsenostiach.

Peknú nedeľu, priatelia!