Denník N

Pravá ruka nevie (?), čo robí ľavá

Peter Dráľ (Nové školstvo) a Mart Laidmets (Ministerstvo školstva a výskumu Estónskej republiky) v diskusii o dobrej škole za rohom
Peter Dráľ (Nové školstvo) a Mart Laidmets (Ministerstvo školstva a výskumu Estónskej republiky) v diskusii o dobrej škole za rohom

Témy týždňa 28. 5. 2018 – 3. 6. 2018 | Zástupca estónskeho ministerstva vzdelávania prednášal o dobrých školách za rohom • Pre Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania ministerstvo naďalej čelí kritike • Návrh zákona SNS o experimentálnom overovaní odborníci aj praktici kritizujú

Výrok týždňa

„V Estónsku pred desiatimi rokmi nebola pozícia ministra školstva pokladaná za dôležitú. (…)  Posledných päť či šesť rokov však boli ministrami predsedovia alebo podpredsedovia vládnucich strán. Tí sa nemôžu vyhovárať na to, že o niečom nie sú schopní rozhodnúť alebo že nemajú dostatok zdrojov. (…) A čo povedať o ministroch, ktorí nevedia prevziať zodpovednosť? V demokratickej spoločnosti sú na to voľby. Myslím si však, že viac diskusií o rôznych témach školstva, ktoré odkrývajú, čo nefunguje, ktoré rozhodnutia boli dobré a ktoré nie, pomáha riešiť problémy a poukazovať na politikov, ktorí nechcú alebo nevedia rozhodovať.“ 

Mart Laidmets
predstaviteľ estónskeho ministerstva vzdelávania a výskumu
počas verejnej prednášky organizovanej Novým školstvom | 28. 5. 2018

 

Výber z udalostí

• Občianske združenie Nové školstvo zorganizovalo ďalšiu verejnú prednášku so zahraničným odborníkom na vzdelávanie. Pozvanie na Slovensko prijal zástupca estónskeho ministerstva vzdelávania a výskumu Mart Laidmets, ktorý rozprával o tom, ako sa tejto pobaltskej krajine podarilo v medzinárodnom porovnaní dosahovať nadštandardné výsledky, aj vytvárať rovné šance pre všetkých žiakov.  Videozáznam z prednášky v angličtine a prezentáciu v slovenskom aj anglickom jazyku si môžete pozrieť tu.

 

• Kým Estónci systémové zmeny v školstve začali realizovať už pred rokmi, na Slovensku stále prebieha aká-taká diskusia o tom, aké školstvo vlastne chceme mať. Aktuálne sa táto diskusia spája s Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorého východiská ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) predstavila 25. mája. Tabuľku opatrení, ktoré návrh NPRVV obsahuje, zverejnilo Nové školstvo niekoľko dní predtým, ministerstvo tak ešte neurobilo.

Diskusia o budúcnosti školstva a navrhovaných opatreniach NPRVV pokračovala aj v uplynulom týždni. Ministerka Lubyová v Rádiu Expres vysvetľovala, čo sa má v školách na Slovensku zmeniť.

O tom, čo si o NPRVV a budúcnosti školstva myslia, rozprávali v relácii Rádia Aktual analytičky projektu To dá rozum Renáta HallPetra Fridrichová a poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (nez.).

• To, že sme sa od ministerky Lubyovej o obsahu NPRVV veľa nedozvedeli, konštatuje v komentári pre Hospodárske noviny poslanec NR SR Branislav Gröhling (SaS). Tímlíder strany pre školstvo zároveň kritizuje, že drvivú väčšinu opatrení necháva ministerstvo na realizáciu až po roku 2020.

O tom, že kampaň k dokumentu Učiace sa Slovensko (UsS) bola pompézna, no výsledok je zatiaľ nulový, hovorí pre denník Pravda politologička Viera Žúborová. Je preto pochopiteľné, že dôvera učiteľov v ministerstvo klesá,“ vysvetľuje Žúborová.  

Poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová v rozhovore pre Hospodárske noviny uviedla, že ministerka Lubyová hlavnú ideu UsS pri tvorbe národného programu nezohľadnila.

• Kritiku v uplynulom týždni vyvolal aj návrh novely školského zákona poslancov SNS Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora BernaťákaJaroslava Pašku, ktorý má zaviesť centrálne určovanie kritérií na prijímanie žiakov do osemročných gymnázií a taktiež centralizovať tzv. experimentálne overovanie. To školám vytvára priestor na inovácie obsahu, metód a foriem vzdelávania.

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení (ASŠaŠZ) ešte v polovici mája konštatovala, že návrh nebol konzultovaný so školským prostredím, hoci prináša hlbokú systémovú zmenu.“ Podľa asociácie je obzvlášť závažné, že zákon „vynecháva stredné odborné školy a ich zriaďovateľov z okruhu oprávnených navrhovateľov nových študijných a učebných odborov.“ Návrh novely poslanci na májovej schôdzi parlamentu posunuli do druhého čítania.

• Analytický tím projektu To dá rozum konštatuje, že navrhované zmeny v experimentálnom overovaní z dielne SNS sú v priamom rozpore so zmenami, ktoré v školstve avizuje nominantka tej istej strany na pozícii ministerky školstva. „Ak majú byť nástrojom zmien v školstve kvalitní učitelia a učiteľky –  profesionáli, nemožno im zásadne zredukovať jeden z mála nástrojov, ktoré na to majú,“ vyhlásili na margo návrhu. Stanovisko možno podporiť na emailovej adrese [email protected].

K návrhu vznikla aj hromadná pripomienka, podľa ktorej novela nerieši skutočné problémy v experimentálnom overovaní. Text podľa pripomienky neobsahuje „zrozumiteľný spôsob jej vykonávania, zavádza nové nejasné právne pojmy, nekonzistentne až protirečivo vstupuje do právnej úpravy práv a povinností upravených v iných zákonoch a v niektorých svojich ustanoveniach je dokonca aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky“. Hromadnú pripomienku možno podporiť tu.

• Poslanci parlamentu na konci májovej schôdze hlasovali aj o ďalších školských návrhoch.  Do druhého čítania plénum neposunulo návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve poslanca Ota Žarnaya (Spolu), ktorý chce zvýšiť transparentnosť výberových konaní na riaditeľa školy, posilniť postavenie výberovej komisie, či odstrániť možnosť zriaďovateľa školy navrhovaného kandidáta na riaditeľa nevymenovať.

Do druhého čítania sa nedostal ani návrh novely toho istého zákona Zuzany Zimenovej (nez.), Simony Petrík (Spolu), Ondreja Dostála (OKS), Lucie Ďuriš NicholsonovejPetra Osuského (obaja SaS). Návrh presadzoval, aby sa aj na rozhodovanie riaditeľa materskej školy vzťahoval správny poriadok rovnako, ako sa vzťahuje na rozhodovanie riaditeľa základnej alebo strednej školy.

Podporu nezískala ani výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorú predložila poslankyňa Zimenová a zároveň k nemu prezentovala stanovisko odborníkov v oblasti aplikovanej jazykovedy.

• Na to, že poslanci budú znova meniť zákon o sociálnych službách, upozornil Denník N. K novele, ktorá zmenila podmienky fungovania súkromných jaslí, bolo už v čase jej prípravy mnoho zásadných pripomienok, ministerstvo ich však neakceptovalo. Až keď sa prezident Andrej Kiska vo februári 2017 stretol s ministrom práce  Jánom Richterom (Smer-SD), ministerstvo novelu čiastočne upravilo, aby „súkromné jasle neboli nevyhnutne len pre deti pracujúcich rodičov,“ píše Denisa Čimová.

Ministerstvo práce po vyše roku od schválenia kritizovanej novely pristúpilo na zmiernenie podmienok pre jasle, aby sa predišlo ich ďalšiemu zatváraniu. Nový návrh plánujú predložiť poslankyne Alena Bašistová (nez.), Jana Vaľová (Smer-SD) a Magdaléna Kuciaňová (SNS).

• Na zanedbávanie potrieb detí a ignorovanie napĺňania ich najlepšieho záujmu upozornili pri príležitosti Medzinárodného dňa detí viaceré médiá a odborníci. Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied priblížila výsledky výskumu, podľa ktorých dieťa narodené rodičom s nízkym vzdelaním, má viac ako 90-percentnú šancu, že bude ohrozené materiálnym nedostatkom. „Je to vážny ukazovateľ, že naša politika sociálnej ochrany na deti príliš nemyslí,“ vysvetľuje Kusá.

O tom, že v krajinách a oblastiach poznačených vojnovými konfliktmi milióny detí nenavštevujú žiadne školské zariadenie, informoval Detský fond OSN (UNICEF).

• Ministerstvo školstva zverejnilo výsledky externej časti maturitnej skúšky za rok 2018. Maturanti písali testy zo slovenčiny, angličtiny a matematiky. V slovenčine mali úspešnosť v priemere 55 %, v matematike 57 %.  Mapu približujúcu výsledky externých maturít škôl na Slovensku, ktorú vytvoril doktorand Masarykovej univerzity v Brne Daniel Kerekes, si môžete pozrieť tu.

V súvislosti s realizáciou externej formy maturitnej skúšky elektronicky ministerka Lubyová informovala, že o ňu nie je veľký záujem. V aktuálnom školskom roku túto formu využilo 2161 žiakov v 103 stredných školách. Maturitné testy pritom písalo viac ako 42-tisíc žiakov vo vyše 700 školách.  

 

Všimli sme si

 Portál Čierna labuť priniesol rozhovor s jedným z najlepších učiteľov sveta podľa medzinárodnej súťaže Global Teacher Prize. „Do školy chodil bosý, no ako prvý z rodiny dokončil štúdium na vysokej škole a stal sa učiteľom. Miestne deti z pôvodných národov učí so zapojením prvkov ich vlastnej kultúry, čím sa mu podarilo minimalizovať počet detí, ktoré nedokončia školu,“ opisuje Zuzana Labašová v úvode rozhovoru prácu učiteľa Jesusa Insiladu z Filipín.

Do súťaže Global Teacher Prize sa už môžu zapojiť aj pedagógovia zo Slovenska. Nezisková organizácia Živica organizuje prvý ročník ocenenia Učiteľ Slovenska, ktorého víťaz bude zaradený do celosvetovej súťaže. Prihlásiť sa či nominovať učiteľov možno do 30. júna tu.

• O tom, že stredoškolské vzdelávanie nemá byť olympiádou, ktorá končí štátnou maturitou, rozprával pre českú DVTV pedagóg a školský psychológ Robert Čapek. Video si môžete pozrieť tu.

• Ak poznáte slovenských stredoškolákov, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti so štúdiom, pošlite im odkaz na anonymný dotazník, ktorý je súčasťou výskumu iniciatívy To dá rozum. Všetky informácie nájdete tu, vypĺňať ho možno do 30. júna.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie