Denník N

Márč

Pri výchove detí rodičia postupne prichádzajú do fázy, keď si ich deti myslia, že je načase ukázať, že sú dosť bohatí na to, aby živili v podmienkach panelákového bývania prakticky absolútne nevyužiteľné domáce zviera. Dnes je už vedecky primerane zdôvodnená potreba lásky, prítulnosti, starostlivosti a zodpovednosti, ale ja sa stále utvrdzujem v tom, že s dieťaťom nevidíte pobehovať maminky po ulici o pol šiestej ráno alebo i uprostred noci, keď si miláčik zmyslí… Prešli sme fázou odmietania, ignorovania, dávania príkladov zlého zaobchádzania, až do štádia sprostého osočovania zo strany našich detí, že my sme síce milovníci zvierat, ale iba náležite tepelne upravených… Tu už išlo o našu česť!
Najmenej náročné boli rybičky, kým po uhynutí prvej nenastala situácia ako v americkom seriáli, so srdcervúcim plačom pri splachovaní oranžovej mŕtvolky do mestskej kanalizácie.
Druhou fázou boli hlodavce rôzneho tvaru, druhu a sfarbenia, kým prišla na rad žaba. Majka snívala o zvieratku, ktoré by sa od všetkých ostatných maznáčikov odlišovalo…. Pozháňať legitímnu žabu nebolo vôbec jednoduché, ale majiteľ akvaristiky zachránil ružovakastého albína, ktorý by v prírode nemal šancu. Márč bývala vo fľaši od uhoriek v detskej izbe alebo v obývačke, ale noci trávila na balkóne, prikrytá pred možnými predátormi vrchnákom, a nebola s ňou veľká zábava. Ako veľmi jednoduchý živočích trochu plávala, trochu žrala potravu pre ryby, a inak nič. Pri kŕmení bolo treba dávať pozor, aby nevyskočila von a neuschla na koberci ako sa to stávalo rybičkám, čo mali menej šťastia ako Nemo.
Jedného dňa sme sa rozhodli odniesť milú Márč ku kmotrovcom do jazierka. Dohodli sme sa, že ju Majka môže kedykoľvek prísť pozorovať a obdivovať.
Problém nastal, keď milá Márč požrala všetky zlaté rybky. Majka síce tvrdila, že to nie je možné a podozrievala psa, statného boxera s papuľou plnou slín, ktorý chodil do jazierka piť vodu. Ibaže jedného dňa sme prišli na návštevu, a milá Márč v jazierku nebola. Márne sme fabulovali, že isto odišla za svojou rodinou do blízkeho jarčeka a najneskôr po období párenia sa vráti naklásť nádherné zväzočky žabích vajíčok a my si založíme oficiálny chov bielych žabiek… Majka zaplnila svoje očiská slzami a nepekne pozrela na psa….
O niekoľko dní nám zatelefonovali prestrašení kmotrovci, zmizol im pes… Po dvoch dňoch sa stále spoliehali na to, že sa dokáže vrátiť na miesta, kde mu poskytujú stravu, byt a lásku…. Pes sa nikdy nenašiel a v tých dňoch ich z ulice skapalo niekoľko.
Vyznie to ako klišé, ale premkol nás pocit, že potravinový reťazec sa uzavrel…

Teraz najčítanejšie