Rozpočet Únie dnes a zajtra: Aké zmeny v európskych financiách prináša návrh Komisie?

Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.

Miľníky viacročného finančného rámca Európskej únie

1970: Prvá rozpočtová zmluva, tzv. Luxemburská zmluva. Posilnila Zhromaždenie (Parlament) v rozpočtovej oblasti a zaviedla systém vlastných zdrojov, ktorý sa skladal z poľnohospodárskych poplatkov, ciel, a podielu na dani z pridanej hodnoty členských krajín.
1975: Druhá rozpočtová zmluva, tzv. Bruselská zmluva. Zhromaždeniu (Parlament) dala právo zamietnuť rozpočet a udeliť Komisii absolutórium za jeho plnenie.
Osemdesiate roky: Spory medzi inštitúciami v dôsledku rastúceho nesúladu medzi zdrojmi a požiadavkami. Vzniká preto koncepcia viacročného finančného rámca (VFR).
1988: Prvá medziinštitucionálna dohoda o finančnom výhľade na roky 1988 až 1992. Balík opatrení sa tiež nazýva Delors I, podľa vtedajšieho predsedu Európskej komisie. Bol zameraný na vytváranie vnútorného trhu a konsolidáciu viacročného rámcového programu pre výskum a vývoj. Priniesol nový rozpočtový zdroj založený na HND.
1993: Schválená medziinštitucionálna dohoda o finančnom rámci na roky 1993 až 1999, v rámci ktorej dochádza k zdvojnásobeniu prostriedkov štrukturálnych investičných fondov a k zvýšeniu stropu pre vlastné zdroje. Jeho prioritou bola sociálna politika a politika súdržnosti ako aj zavádzanie eura. Takzvaný balík Delors II tiež zaviedol sedemročné plánovacie obdobie.
1999: Podpísaná medziinštitucionálna dohoda o finančnom výhľade na roky 2000 až 2006známa tiež aj ako Agenda 2000. Kľúčovou témou bolo pristúpenie nových členských krajín, vrátane Slovenska.
2006: Schválená štvrtá dohoda na roky 2007 až 2013, ktorej prioritou bol udržateľný rast a konkurencieschopnosť za účelom vytvorenia väčšieho počtu pracovných miest.
2009: Lisabonská zmluva mení Viacročný finančný rámec z medziinštitucionálnej dohody na záväzný právny akt. Európsky parlament prostredníctvom Lisabonskej zmluvy získal právomoc rozhodovať o rozpočtových otázkach spolu s Radou EÚ.
2013: Nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020.
Máj 2018: Európska komisia predstavila návrh nového viacročného finančného rámca pre roky 2021 až 2027.

Prečo EÚ potrebuje Viacročný finančný rámec?

Viacročný finančný rámec nie je dlhodobým rozpočtom Únie, ale stanovuje priority EÚ zo strednodobej perspektívy. Okrem toho, že určuje záväzné výdajové stropy pre jednotlivé ročné rozpočty EÚ, predpisuje aj maximálny rozsah financií pre dohodnuté tematické okruhy.

Úlohou finančného rámca je tiež zjednodušiť prijímanie ročného rozpočtu EÚ, zabezpečiť rozpočtovú disciplínu v EÚ a zvýšiť predvídateľnosť európskych financií z dlhodobejšieho hľadiska.

Nariadenie o viacročnom finančnom rámci prijíma Rada EÚ spolu s Európskym parlamentom na návrh Európskej komisie. Posledné štyri rozpočtové obdobia trvali sedem rokov. V súvislosti s nadchádzajúcim VFR sa hovorí aj o zmene dlžky jeho trvania.

Europoslanci by napríklad radi skrátili trvanie viacročného rozpočtu na päť rokov, v súlade s funkčným obdobím európskych inštitúcií. Rozpočtový výhľad po roku 2020 bude však s najväčšou pravdepodobnosťou opäť sedemročný.

Stropy rozpočtu EÚ sa určujú pre dva druhy výdavkov: záväzky a platby.

Viazané rozpočtové prostriedky pokrývajú celkovú sumu peňazí, ktoré EÚ môže v priebehu finančného roku sľúbiť. Tie sa môžu minúť v danom roku, alebo počas nasledujúcich rokov.

Platobné rozpočtové prostriedky, alebo aj platby, sú prostriedky určené na splácanie záväzkov zahrnutých do rozpočtu EÚ, ktoré Únia prijala v prebiehajúcom alebo aj predchádzajúcich finančných rokoch. Inými slovami platby vyjadrujú očakávanie, koľko peňazi bude v danom roku potrebné zaplatiť.

Výdaje a priority súčasného dlhodobého rozpočtu

Pre súčasné rozpočtové obdobie bol strop pre viazané rozpočtové prostriedky 960 miliárd eur, čo je zhruba jedno percento HDP EÚ. Na platby môže Únia do roku 2020 vynaložiť 908 miliárd eur.

V roku 2013 sa európski lídri pre súčasný rozpočtový cyklus dohodli na nasledujúcich politických prioritách:

Inteligentný rast podporujúci začlenenie: Delí sa na dva podokruhy:
1. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť (strop pre okruh je 142 miliárd eur, čo je zhruba 13 percent VFR): Patria sem takzvané únijné programy zamerané na podporu konkurencieschopnosti európskeho spoločenstva. Ide napríklad o program pre vedu a výskum Horizont 2020, program COSME venovaný podpore malého a stredného podnikania, či vzdelávací program Erasmus+.
2. Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (34 percent): V rámci tohto okruhu sa prerozdeľujú peniaze z politiky súdržnosti (tiež kohézna politika) prostredníctvom Európskych štrukturálnych investičných fondov (EŠIF, tiež známe ako eurofondy). Patrí sem Kohézny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj, Európsky sociálny fond.
Udržateľný rast – Prírodné zdroje: Ide o najvýznamnejšiu kapitolu VFR, nakoľko tvorí 40 percent všetkých výdajov (420 miliárd eur). Financuje sa z neho spoločná poľnohospodárska a rýbná politika a priame platby poľnohospodárskym podnikom.
Bezpečnosť a občianstvo (1,6 percenta): Obsahuje prostriedky na podporu bezpečnosti a ochrany občanov EÚ. Financuje sa z neho tiež azylová a migračná politika, zdravie, kultúra a ochranu spotrebiteľa.
Globálna Európa (6 percent): Financuje sa z neho zahraničná politika EÚ. Odtiaľto pochádzajú peniaze na rozvojovú a humanitárnu pomoc, či nástroje predvstupovej pomoci pre krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ.
Správa: Je určená na financovanie administratívy EÚ ako napríklad náklady spojené s inšituúciami a orgánmi EÚ, platy zamestnancov a penzijný systém EÚ.
Náhrady: Týkajú sa nových členských krajín EÚ. Kompenzujú im nárast výdajov súvisiacich s pristúpením.