Denník N

Odvaha odsúdiť extrémizmus.

Každý slušný človek musí odsúdiť Henryho nezmyselnú smrť, xenofóbiu a extrémistické ideológie. Nesmieme však byť pokryteckí, prezentovať sa ako hrádze proti extrémizmu a pritom otvárať náruč ideológii, ktorá je nezlučiteľná so základnými ľudskými právami.

Tieto dni Slovenskom otriasa prípad ďalšieho tragického vyhasnutia života. V centre Bratislavy zomrel Filipínec Henry Acorda, ktorý bol dobitý a dokopaný po tom, ako bránil dve ženy pred obťažovaním. Je to nesmierne smutný príbeh a radi by sme na tomto mieste vyjadrili hlbokú sústrasť pozostalým.

Verejný profil obvineného Juraja H. na socialnej sieti donedávna naznačoval, že prechováva sympatie k hnutiam potláčajúcim základné ľudské práva, konrétne Ku Klux Klan. To, že na Slovensku rastie počet jedincov s násilnými sklonmi, ktorí sa  otvorene hlásia k extrémizmu je fakt. Cítia sa stále viac sebaisto aj vďaka tomu, že ich mentálny svet je zastúpený v našom parlamente, kde sa zvolení politici verejne alebo skrytými fašistickými symbolmi beztrestne vysmievajú ľuďom, pre ktorých sú xenofóbia a rasizmus neprijateľné. To z nich robí „hrdinov” a stávajú sa vzormi správania pre ďalších extrémistov.

Horšie je, že aj bežným ľuďom stále viac imponujú extrémisti, čo sa prejavuje aj vo viac-menej stabilne vysokej podpore Kotlebovej ĽSNS v prieskumoch. Dôvodom je aj nedostatok odvahy odsúdiť extrémizmus vo všetkých, aj v jeho kontroverzných podobách. Neznalosť doktríny islamu zo stany mienkotvorných médií a mnohých politikov vytvára atmosféru strachu, kde nie je možné kritizovať ideológiu, ktorá popiera všetky body Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Od prezidenta Kisku cez Matoviča po novovzniknuté strany, od Denníka N cez SME až po Nový čas, sa dookola opakuje jeden naratív – že islamský extrémizmus, terorizmus a fundamentalizmus nemajú nič spoločné „s tým skutočným islamom“. Vo verejnom priestore ho presadzujú aj uznávaní akademici, závislí na dobrých vzťahoch s moslimami. Mediálny obraz islamu ako tolerantného a mierumilovného náboženstva je však v rozpore s islamskou doktrínou, s jeho 1400-ročnou históriu, ale aj s každodennou realitou moslimských krajín a krajín, kde moslimovia tvoria silnú a odhodlanú minoritu. Takzvané mainstreamové médiá a v tejto téme nevzdelaní politici tak v očiach mnohých strácajú kredibilitu. Naopak, podporu získavajú rôzne konšpiračné portály a politickí extrémisti, ktorí proti islamu verbálne vystupujú. Možno tak konajú z iných, napríklad rasistických či xenofóbnych pohnútok. Paradoxne však práve oni tým pôsobia ako ochrancovia demokracie a slobody.

Stále väčšia priepasť je aj medzi ľuďmi. Na jednej strane stoja tí, ktorí opodstatnene vnímajú politický islam a s tým spojenú islamskú imigráciu ako hrozbu. Na strane druhej sú ľudia s dobrou motiváciou ale s ničím nepodloženým názorom, že všetky náboženstvá či ideológie sú rovnaké a ak s ich názorom nesúhlasíte, tak ste extrémista, krajný pravičiar, xenofób, rasista a fašista. Neopodstatneným nadužívaním týchto pojmov strácajú svoj skutočný význam.

Na druhej strane, aby sa človek vyhol xenofóbnemu správaniu, treba si uvedomiť, že konanie človeka v živote ovplyvňujú aj iné veci ako „sväté texty“ alebo  „dokonalý vzor” – prorok Mohamed. Nie je na mieste odsudzovať ľudí – moslimov. Dokonca samotní moslimovia sú najčastejšími obeťami islamu. Nemusí nás zaujímať ani náboženstvo islamu, napríklad ktorým smerom sa má správny moslim modliť. Musíme však byť schopní ohradiť sa voči nenávistnej ideológii – politickej časti islamskej doktríny. Podľa štatistickej analýzy textov svätých kníh islamu, ktorú spravil Bill Warner, prezident Centra pre štúdium politického islamu, politický islam tvorí až 51 percent z celkového textu islamskej doktríny. Ide o tú časť doktríny islamu, ktorá sa zaoberá nami, nemoslimami, podľa ktorej sa musíme podriadiť pravidlám islamu alebo zomrieť.

Z hadísov (tradície proroka Mohameda) poznáme viac prípadov, keď dal Mohamed, “dokonalý” a nespochybniteľný vzor správania, úkladne zavraždiť jednotlivcov, ktorí sa mu nechceli podriadiť alebo kritizovali islam, ako napríklad poetka Asma bint Marwan či básnik Káb al-Ašraf. Ako zaznamenáva Mohamedov životopisec Ibn Ishák, vražda Kába Al-Ašrafa splnila svoj zastrašujúci účel: „Útok na Alahovho nepriateľa zasial strach pomedzi Židov, a v Medine tak nezostal jediný Žid, čo by sa nebál o svoj život“ (Ibn Ishák, 552)

Varovaním, kam až prehnaná politická korektnosť môže zájsť, nech nám je nedávny britský škandál obludných rozmerov. Moslimské gangy mnoho rokov brutálne znásilňovali a nútili k prostitúcii deti vo veku od 11 rokov. Najčastejšie meno páchateľov je Mohamed a niektorí dokonca na svoje obete tetovali M. Toľko zničených životov, o ktorých sa pri tomto škandále dočítate, sa nedá ani poňať. Skúste si hodiť do vyhľadávača niektoré z nasledujúcich miest a napíšte k tomu „grooming gang“ alebo „sex abuse“ – Londýn, Aylesbury, Branbury, Birmingham, Blackburn, Blackpool, Bradford, Bristol, Burton, Chesham, Derby, Ipswich, Keighly, Leeds, Leicester, Manchester, Middlesborough, Oldham, Oxford, Peterborough, Preston, Rochdale, Rotherham, Sheffield, Skipton, Slough, Telford. 

Šokujúce je, že ide o tisícky a tisícky obetí, väčšinou dievčatiek. Labouristická poslankyňa Sarah Champion sa vyjadrila, že za desaťročia môže ísť zhruba o milión neplnoletých obetí. Ešte šokujúcejšie je, že polícia, politici aj úrady o tom celý čas vedeli, ale nijako nekonali. Ako hovorí Sajid Javid, bývalý štátny tajomník pre obce a samosprávy, ktorý sám pochádza z moslimského prostredia: „Je evidentné, že jednou z príčin, že tieto hrôzostrašné zločiny mohli tak dlho pokračovať je, že zodpovedné orgány a úradníci sa báli čokoľvek povedať, pretože by ich označili za rasistov a to je absolútne neprijateľné.“

Úplne absurdne už potom vyznieva, že žiaden z úradníkov, ktorí o týchto činoch roky vedeli a zamietali ich pod koberec, potrestaný nebol, kým na druhej strane, známy britský kritik islamu Tommy Robinson, ktorý na tento škandál upozorňuje už roky, bol v priebehu troch hodín zatknutý a rovno odsúdený na 13 mesiacov väzenia. Jeho previnenie bolo, že napriek zákazu informovať o prípade, kde súdili 29 obžalovaných z jedného z takýchto gangov, vysielal reportáž naživo na Facebook pred budovou súdu, kde však nepriniesol žiadne iné informácie ako už boli zverejnené v médiách.

O úrovni podrobenia sa islamu veľa napovedá, do akej miery princípy islamu preberajú kafíri, teda nemoslimovia. Je alarmujúce, že anglické úrady preberajú príklad proroka Mohameda a potláčajú slobodu slova a s ňou aj základné princípy, na ktorých stojí naša spoločnosť.

Na Slovensku tiež silnie autocenzúra. Keď pred tromi rokmi predseda SaS Richard Sulík prišiel s oprávnenou kritikou nekontrolovanej politiky prijímania imigrantov a keď v roku 2016 vysvetlil svoj odmietavý postoj k islamu na základe stručného, no fakticky presného životopisu zakladateľa islamu Mohameda, zosypali sa na neho útoky zo všetkých strán. Odvtedy je obviňovaný z extrémizmu, fašizmu, rasizmu, a to bez toho, aby sa skúmali jeho argumenty. Podobnú kritiku zožal aj podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak so svojim návrhom týkajúcim sa zákazu výstavby mešít, ale aj ďalší politici.

Dnes, po hroznom zabití mladého Filipínca, silnejú na Slovensku hlasy odsudzujúce ľudí, ktorí kritizujú prijímanie migrantov. Akoby podľa nejakej zvláštnej logiky skutočnosť, že jeden pomätený Slovák zavraždí cudzinca, malo znamenať, že máme teraz plne otvoriť krajinu nekontrolovanej migrácii. Akoby to malo znamenať, že islam teraz nemôžeme kriticky hodnotiť.

Je to presne naopak. Práve v takýchto časoch musíme nabrať odvahu odsúdiť politický islam, ktorý je nezlučiteľný s demokraciu (pozri našu analýzu) a pomenovať veci pravým menom. Doma máme dosť extrémizmu, s ktorým si musíme poradiť. Preto nesmie byť problém nahlas povedať, že obludné zločiny v Anglicku sú plne v súlade s doktrínou islamu. Je to nasledovanie príkladu  „dokonalého” proroka Mohameda, ktorý sa ako päťdesiatnik oženil s Aišou, keď mala šesť rokov a naplno s ňou začal sexuálne žiť, keď dovŕšila deväť rokov (Buchárí 5,58,234). Rovnako svojim konaním zadefinoval, že nemoslimské ženy môžu byť v boji proti nemoslimom brané ako sexuálne otrokyne, čo mu zvestoval Alah (Korán 33:50).

Každý slušný človek musí odsúdiť Henryho nezmyselnú smrť, xenofóbiu a extrémistické ideológie. Nesmieme však byť pokryteckí, prezentovať sa ako hrádze proti extrémizmu a pritom otvárať náruč ideológii, ktorá je nezlučiteľná so základnými ľudskými právami. Ak sa chceme zbaviť extrémizmu, musíme začať od seba. Musíme nabrať odvahu odsúdiť extrémizmus vo všetkých jeho formách.

pre aktuálne dianie zo sveta politického islamu sledujte našu stránku na facebooku
facebook-cspi-sr

Cieľom CSPI je vzdelávaním o podstate doktríny politického islamu chrániť hodnoty slobody, demokracie i ľudskej dôstojnosti. Ak zdieľate tieto hodnoty, pomôžte nám zdieľať aj tento článok. Ak chcete urobiť viac, návod je na tejto stránke: https://whaticando.today/sk

Na islam nestačí mať názor, islam treba poznať.
Spoznajte Mohameda, dokonalého moslima:

sira

autor článku: Marek Mackovič
– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –
Referenčné čísla zdrojov uvádzame v tejto forme:
(I552) Písmeno I v rámci čísla I552 odkazuje na citát z Isháka, najuznávanejšieho autora Síry, číslo 552 je referenčné číslo vytlačené na okraji stránky v Síre. (Guillaume, A. The Life of Muhammad)
(Buchárí, 5, 58, 234) je odkaz na Sahíh al-Buchárí, zväzok 5., kniha 58., číslo 234.
(Korán 33:50) je odkaz na Korán, kapitola 33, verš 50

 

Teraz najčítanejšie

Centrum pre štúdium politického islamu SR

CSPII (Center for the Study of Political Islam International) je nezávislá nezisková výskumná a vzdelávacia organizácia. Naším záujmom je ideologická doktrína islamu, ktorá sa týka kafirov (nemoslimov), čiže je politická. Túto časť doktríny definujeme ako „politický islam.“