JUDr. Ivo Nesrovnal a Krajský súd Bratislava & Dokonalý výsmech právu

Tento inštitút sa využíva ak je potrebný rýchly zásah súdu pred tým, než dôjde ku konečnému právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci a v záujme spravodlivého vybavenia, resp. konečného vyriešenia súdneho prípadu. Ak by tento inštitút neexistoval, a vždy by sa čakalo až na konečné rozhodnutie súdu, tak toto rozhodnutie by bolo v mnohých prípadoch už nepotrebné. Presne tak, ako bude nepotrebné aj v našom prípade, ak primátor Bratislavy uskutoční svoj zámer výstavby náhradných bytov na pozemkoch v Dúbravke, ktoré sú predmetom súdneho konania.

Žiaľ toto KS Bratislava ignoruje. Inak by nemohol zrušiť neodkladné opatrenie, ktorým okresný súd pozastavil výstavbu do doby vydania konečného rozhodnutia súdu v otázke vysporiadania pozemkov, medzi hl. mestom a mestskou časťou, na ktorých sa má stavať, keďže mestské zastupiteľstvo dané mestské pozemky zverilo do správy mestskej časti, aby sa zabránilo výstavbe, proti čomu sa postavil primátor.

A tak dal KS Bratislava zelenú danej výstavbe ešte pred tým než vo veci dôjde k právoplatnému konečnému súdnemu rozhodnutiu. Je to škandalózne. Nedá sa vylúčiť, že KS Bratislava sa tak rozhodol preto, lebo konečné súdne rozhodnutie by nemuselo primátorovi a spol. vyhovieť. A toto si kompetentní zrejme nemôžu dovoliť riskovať. Preto treba konať. Stavať. Potom už bude konečné súdne rozhodnutie k ničomu, keďže stavba už bude postavená. Zrejme len dá za pravdu primátorovi, lebo inak by na zodpovednosť musel byť braný súd, ktorý zrušil neodkladné opatrenie. A to v našej krajine si je len sotva možné predstaviť.

V tejto súvislosti je povšimnutia hodné to, ako pán primátor, doktor práv, odôvodnil začatie stavby: „Uznesenie mestského zastupiteľstva o zverení pozemkov hl. mesta do správy mestskej časti nezakazuje mestu stavať, pričom je potrebné zdôrazniť, že k prevodu pozemkov ešte nedošlo.”…

Primátor pri tomto úplne odignoroval fakt, že dôvodom na zverenie pozemkov mestskej časti nebolo nič iné len to, aby na nich magistrát hl. mesta nemohol stavať. A tak sa primátor, ako topiaci sa, len chytil slamky, že k protokolárnemu prevodu pozemkov ešte nedošlo…, aj keď rozhodnutie mestského zastupiteľstva má konštitučné účinky, teda k zvereniu majetku dochádza rozhodnutím mestského zastupiteľstva a nie až formálnym písomným protokolom o zverení, ktoré má len deklaratórny účinok.

Argumenty Krajského súdu BA na základe ktorých predbežné súdne opatrenie, ktorým Okresný súd BA 4 výstavbu stopol kým vo veci právoplatne nerozhodne súd, a pod nimi, v kurzivách, reakcia na ne:

Argument č. 1:

V danej veci nastal stav, kedy žalovaný (hl. mesto), ako vlastník predmetných pozemkov (na ktorých sa má realizovať výstavba náhradných bytov pre nájomcov reštituovaných domov) disponuje právoplatným stavebným povolením na výstavbu takéhoto bytového domu (vydaným samotným žalobcom po tom, čo tento sám navrhol žalovanému lokalitu na jeho výstavbu) a na druhej strane (zrejme na podnet dotknutých občanov) žalobca svoje rozhodnutie prehodnotil s následným prijatím uznesenia poslancov mestského zastupiteľstva o prevode správy dotknutých pozemkov na žalobcu za súčasného uloženia zákazu žalobcovi umožniť stavebníkovi (žalovanému) pokračovať vo výstavbe bytového domu.

Reakcia:

Primátor a KS Bratislava účelovo opomínajú, že v danom čase neexistovala, resp. bola len málo reálna možnosť riešiť problém obyvateľov z reštituovaných bytov Starého mesta inou cestou. Dnes tá možnosť existuje, a obyvatelia ju dokonca sami uprednostňujú a žiadajú. Primátor ich však ignoruje. Chce ich poslať bývať tam, kde bývať nechcú, aj keď má možnosť vec riešiť inak, a to nie len k ich spokojnosti, ale aj spokojnosti Dúbravčanov. Finančnou náhradou.

Argument č. 2:

Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu však predstavuje obchádzanie inštitútu stavebného konania, kedy za existencie právoplatného stavebného povolenia (vydaného samotným žalobcom po zohľadnení všetkých námietok dotknutých subjektov), ktoré nebolo doposiaľ zákonnou cestou zrušené, sa má zabrániť stavebníkovi a vlastníkovi veci postupovať podľa neho, a to následným prijatím uznesenia o zverení správy týchto pozemkov žalobcovi a uložením zákazu dať súhlas stavebníkovi, aby na pozemkoch realizoval výstavbu náhradných nájomných bytov. Žalobca chce obchádzať inštitút stavebného konania, resp. opravných prostriedkov stavebného konania.

Reakcia:

Stavebné povolenie je pre hlavné mesto len povolenie, nie príkaz stavať. Tú stavbu primátor realizovať nemusí; zvlášť ak: existuje iná možnosť riešenia problému, po druhé, proti stavbe sa  vyslovila 2/3 väčšina mestského zastupiteľstva, a po tretie, je proti nej aj mestská časť Dúbravka, ktorá je taktiež súčasťou hlavného mesta. Teda tento prípad zďaleka nie je prípadom nejakej fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom stavebného pozemku, dostane stavebné povolenie a následne mu samospráva chce zakázať, aby realizoval svoje právo. No napriek tomu sa primátor a KS Bratislava snažia predstierať opak. A zabúdajú, že žalovaný začal správne konanie vo veci zrušenia stavebného rozhodnutia z 11.09.2012. Ak tu niekto niečo obchádza, tak je to KS Bratislava. Obchádza inštitút neodkladného opatrenia. Zrealizovaním stavby totiž nastane stav, ktorý už nebude možné zvrátiť. Pričom v vo veci nebolo skončené súdne konanie.  

Argument č. 3:

Takýto postup predstavuje prinajmenšom zásah do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalovaného (vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu) ako i jeho vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Je potom diskutabilné, či za daného stavu (kedy má mať uznesenie poslancov mestského zastupiteľstva retroaktívne účinky) možno potenciálnemu správcovi nehnuteľností priznať väčšiu ochranu práv, než ich samotnému vlastníkovi.

Reakcia:

Je zaujímavé, že primátor, ktorý je doktorom práv, a KS Bratislava, si dovolia argumentovať právnou právnou istotou, aj keď ju sami ignorujú. Otázka znie: Kde zostala právna istota zástupcov a obyvateľov mestskej časti BA – Dúbravka ak sa stavba zrealizuje pred tým, než vo veci rozhodne právoplatným rozhodnutím súd?

Argument č. 4:

V danej veci je nesporné, že vlastníkom dotknutých pozemkov je žalovaný (hl. mesto). Práve naopak, sporným je, či žalobca (mestská časť) je ich platným správcom.

Reakcia:

Tak o tom rozhodne právoplatným rozhodnutím súd. Zatiaľ k nemu nedošlo. 

Argument č. 5:

Nariadením neodkladného opatrenia súd prvej inštancie priznal väčšiu ochranu potenciálnemu správcovi pozemkov než ich skutočnému vlastníkovi, čím povýšil správu majetku nad jeho vlastníctvo, ktoré je nepochybne silnejším (absolútnym) právom.

Reakcia: Súd prvej inštancie spravil iba neodkladné opatrenie, keďže hrozilo, že primátor zrealizuje stavbu proti vôli mestského zastupiteľstva, resp. v rozpore s jeho uznesením, a ak by ju zrealizoval, tým pádom súdne konanie vo veci by už bolo len fraškou. Teda opak je pravdou: KS Bratislava povýšil záujem primátora nad záujem mestského zastupiteľstva bez toho, aby vo veci nechal prebehnúť riadne súdne konanie.  

Argument č. 6:

Súd prvej inštancie nezohľadňoval, že žalovanému je zákonom uložená povinnosť „postarať sa“ o nájomcov bytov v reštituovaných domov, ktorá nepochybne rovnako predstavuje verejný celospoločenský záujem.

Reakcia: Primátor a KS Bratislava účelovo zabúdajú (ignorujú), že táto povinnosť sa ale dá splniť aj iným spôsobom, a to dokonca takým, ktorý aj samotným nájomcom vyhovuje oveľa viac. A tým spôsobom je finančná náhrada. 

Argument č. 7:

Predmetné pozemky boli už v roku 2014 svojim účelom určené celomestským potrebám, resp. na zabezpečenie plnenia funkcii žalovaného. Odvolací súd je tak v zhode so žalovaným, že predmetný pozemok, po tom, čo už bolo vydané právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, ktorý na ňom povolil výstavbu predmetného bytového domu, už nemohol byť zverený do správy žalobcu. Je nepochybné, že výstavba náhradných bytov pre nájomcov reštituovaných domov predstavuje jednu z úloh žalovaného (zákonnú povinnosť), ktorá má zároveň celospoločenských charakter a význam a preto majetok žalovaného, ktorým sa má plnenie tejto funkcie uskutočniť, predstavuje majetok vymedzený v článku 82 ods. 4 Štatútu. Takýto majetok nemohol byť potom, s poukazom na predmetný článok Štatútu, zverený do správy žalobcu, a to hlavne nie v čase, kedy bol účel použitia tohto pozemku už vymedzený stavebným povolením.

Reakcia: Táto povinnosť žalovaného sa však už dá minimálne od r. 2017 splniť, ako  už bolo uvedené vyššie, aj iným spôsobom ako výstavbou. Stavebné povolenie bolo vydané ešte v čase keď iné riešenie veci nebolo reálne. Z týchto dôvodov žalovaný začal správne konanie vo veci zrušenia stavebného rozhodnutia z 11.09.2012. 

Zverený pozemok len sotva môže byť pozemkom, ktorý by slúžil celomestským potrebám, nakoľko výstavbou nájomných bytov dochádza len k uspokojeniu obmedzeného počtu nájomcov reštituovaných domov. Zhruba 10-tich percent. K významu pojmu celomestské potreby možno priradiť skôr športoviská, nemocnice, parky a pod.

Argument č. 8:

Správca (žalobca) vykonáva právne úkony pri správe majetku obce (žalovaného) v mene obce. Nie je potom zrejmé, ako môže správca (žalobca), konajúci v mene žalovaného pri správe jeho majetku, uskutočňovať právne úkony v jeho mene, ktorými mu má súčasne brániť v pokračovaní stavebnej činnosti na zverených pozemkoch. Žalovanému, ako vlastníkovi, by tak ukladal pri správe jeho majetku povinnosti samotný správca a nie naopak. Úkony žalobcu (ako správcu) by tak odporovali vôli samotného žalovaného (vlastníka), ktorého právo je silnejšie než právo správy majetku.

Reakcia:

A práve preto je tu súdne konanie, aby vyriešilo otázku platnosti zverenia pozemku. Lenže toto KS Bratislava zmaril tým, že v podstate dovolil, aby sa stavba postavila pred tým než vo veci rozhodne právoplatným rozhodnutím súd.      

Primátor a KS Bratislava ignorujú skutočnosť, že primátor nie je neobmedzený vládca, že mestské zastupiteľstvo nie nejaký poradný orgán primátora, ale že toto zastupiteľstvo v danej veci prelomilo veto primátora a pozemky zverilo do správy mestskej časti, lebo to bola jediná možnosť ako predísť zďaleka nie nevyhnutnej výstavbe, ktorú nechce nikto, iba primátor. 

Súvisiaci článok: https://burkert.blog.sme.sk/c/482639/park-iva-nesrovnala-vs-parcik-a-alibizmus-primatora-kto-zvitazi.html