Dokedy bude vzdelávanie na Slovensku premárnenou šancou?

V stredu 6. júna sa udiali tri zaujímavé udalosti. Na prvý pohľad spolu nesúvisia, nastavujú však zrkadlo našim predstavám o tom, ako má vyzerať zodpovedná politika.
Prvou udalosťou bolo zverejnenie koncepcie rozvoja vzdelávania na Slovensku pod názvom Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV). Ministerka školstva Martina Lubyová po niekoľkomesačnom rozporuplnom vyhováraní sa, odďaľovaní termínov a utajovaní sprievodných informácií, konečne zaradila materiál na rokovanie vlády.
Príbeh NPRVV je pre Slovensko typický
NPRVV je veľmi neprehľadný, ťažkopádny dokument plný slov bez vzájomných súvislostí, z ktorého dokáže hlavnú líniu potrebných zmien vo vzdelávaní vydolovať len ten, kto sa už raz prehrýzol Správou o stave školstva exministra školstva Dušana Čaploviča z roku 2013 a autorským dokumentom nezávislých expertov Učiace sa Slovensko z roku 2017. Oba spomínané dokumenty tvorili totiž východiská k NPRVV. A z oboch si pani ministerka do NPRVV vybrala len to, čo sa jej hodilo.
Finálny obsah NPRVV a tiež príbeh jeho vzniku vypovedá veľa o mentálnom svete aktuálnej vlády a o kultúre tvorby verejných politík na Slovensku. Akékoľvek koncepcie orientované na budúcnosť sa u nás rodia v ťažkých bolestiach, k dokonalosti majú ďaleko a ich životaschopnosť je veľmi neistá.
Pre reformné koncepcie v oblasti vzdelávania to platí dvojnásobne. Žiadna z doterajších koncepcií rozvoja vzdelávania (Projekt Konštantín, Milénium, Štart k novej kvalite vzdelávania, Správa o stave školstva) nebola zrealizovaná. A hoci sa autori Učiaceho sa Slovenska snažili tento obvyklý osud strategického plánovania vo vzdelávaní zmeniť a v konzultačnom procese si na pomoc prizvali širokú odbornú verejnosť, rezortný moloch radšej postupne utlmil hlad verejnosti po reforme akoby mal naplniť očakávania.
Za všetkým je kultúra
Druhou udalosťou bolo vypočutie kancelárky Angely Merkel v nemeckom Bundestagu. Otázky poslancov neboli lichotivé, no kultúra pýtajúcich sa aj odpovedajúcej bola vysoká. Na slovenské pomery nevídaná vec. Aj to o Slovensku veľa hovorí, najmä ak sa pýtame, prečo u nás politické diskusie o budúcnosti zotrvávajú na úrovni suterénu.
V jednej z odpovedí kancelárka Merkelová spomenula tretiu významnú udalosť dňa, keď uviedla, že nemecká vláda aktuálne rokovala o novej Správe spolkovej vlády o vede a inováciách. Aj táto správa nám nastavuje zrkadlo a ukazuje, ako veľmi Slovensko zaostáva za krajinami, v ktorých sú vízie o budúcnosti skutočne serióznou a veľkou spoločenskou témou.
Budúcnosť je o ľuďoch
Spomínaná správa spolkovej vlády má viac strán ako Lubyovej koncepcia, konkrétne 380, a predsa je oveľa pútavejším a zmysluplnejším čítaním. Napriek tomu, že je pomerne rozsiahlym dokumentom, z obsahu aj štruktúry vidno, že nejde o bezduchú „povinnú jazdu“, ale o materiál písaný o ľuďoch a pre ľudí.
Správa podrobne popisuje uskutočnené kroky vlády v oblasti vedy a výskumu, ako aj plány do budúcna. Ponúka tiež rôzne databanky či už dátového charakteru alebo v podobe predstavenia kľúčových hráčov vedy a výskumu, teda konkrétnych inštitúcií a ich priorít.
Ide o zaujímavé čítanie, z ktorého dýcha znalosť problematiky, odbornosť a poriadny kus vizionárstva, doplnený o konkrétne predstavy ako sa dajú vízie zrealizovať.
Keď výzvy podmieňujú obsah aj formu
V roku 2015 zaregistrovalo Nemecko 371 svetovo relevantných patentov na milión obyvateľov, čo bol v porovnaní s USA takmer dvojnásobok. Napriek tomu Nemecko nespí na vavrínoch, ale uvažuje o výzvach, ktorým bude musieť v najbližšom období čeliť.
Spomeňme si, čo všetko u nás povedali a popísali o vede a výskume posledné tri-štyri vlády a najmä, čo konkrétne pre rozvoj týchto oblastí (ne)urobili a porovnajme s to s prístupom nemeckej vlády.
Príklady na ilustráciu
Pri veľmi rýchlom čítaní správy mi do oka padli state o tom, čo považuje nemecká vláda za hlavné výzvy v oblasti vedy a výskumu a prečo. Ponúkam zopár krátkych úryvkov:
- Digitalizácia hospodárstva a spoločnosti: Kladieme si otázku, ako chceme v zosieťovanom svete žiť, učiť sa a pracovať.
- Udržateľné hospodárstvo a energia: Na budúcnosť orientované riešenia musia zohľadňovať dynamické zmeny v oblasti klímy a životného prostredia, ale aj v oblasti sociálnej a kultúrnej. Na zreteľ treba brať nové potreby a požiadavky, ktoré z týchto zmien plynú.
- Inovatívny svet práce: V meniacom sa svete dochádza k razantným zmenám aj v oblasti organizácie a spôsobu práce, pričom kľúčom k úspechu je rozvoj celoživotného vzdelávania. Na tomto mieste materiál odkazuje na konkrétne plány v oblasti rozvoja vzdelávania a prípravy na povolanie Bildung 4.0
- Zdravý život: Zdravie je najdôležitejší faktor prosperity jednotlivca i spoločnosti. Ťažiskovým bodom výskumného programu v oblasti zdravia je boj s civilizačnými ochoreniami ako sú rakovina, srdcovo-cievne, pľúcne, imunilogické, neurodegeneratívne, infekčné a zriedkavé ochorenia. Výskum v oblasti prevencie, včasnej diagnostiky a liečby, ako aj v oblasti zvýšenia prístupu k medicínskej starostlivosti, sú dôležitými stavebnými kameňmi dlhého a zdravého života ľudí.
- Inteligentná mobilita: Ďalší rozvoj automobilového priemyslu závisí od výskumu v oblasti energetických zdrojov, vývoja batérií, infraštruktúry nabíjacích staníc, ako aj od vytvárania zosieťovaných a energeticky úsporných prepravných konceptov.
- Výskum civilnej ochrany a bezpečnosti IT – technológií: Tri výkonné výskumné centrá v oblasti IT – technológií v mestách Darmstadt, Karlsruhe a Saarbrücken sa sústredia na tematický výskum a organizačnú podporu v kľúčových oblastiach ako šifrovanie pri online platbách a posielaní správ, bezpečnosť cloudov a na celkovú bezpečnosť veľkých systémov.
NPRVV je bezduchá povinná jazda
Ministerka Lubyová zdedila po svojom predchodcovi Petrovi Plavčanovi nepríjemný sľub, že rezort školstva pripraví v tomto volebnom období reformu štvrťstoročia. NPRVV je jej odpoveďou na túto výzvu a zároveň odhalením, nakoľko je téma budúcnosti vzdelávania pre ňu samotnú a zároveň aj pre celú slovenskú vládu málo dôležitá.
NPRVV je dokument narýchlo vyskladaný z viacerých rezortných materiálov a z odporúčaní fínskych expertov, s ktorými Martina Lubyová nadviazala spoluprácu krátko po nástupe do funkcie ministerky. Ich pekné farebné fotky však dokument na svetovú úroveň nevytiahli. NPRVV nie je pre Slovensko žiadnou reformou štvrťstoročia, iba ďalšou premárnenou šancou.