Portoriko je malým ostrovným územím uprostred oceánu, ktoré obývajú necelé štyri milióny obyvateľov. Krajina je to veľmi chudobná, nerozvinutá, ovládaná mafiánmi. Skoro ako Slovensko. A napriek tomu z nej pochádza obrovské množstvo umelcov. Taký Benicio Del Torro či Joaquín Phoenix napríklad. Skoro ako na malom, no umením kypiacom Islande.

Napriek tomu je Portoriko v mnohom iné. V roku 2017 ostrov zasiahol hurikán, ktorý zničil veľkú časť krajiny. Väčšina obyvateľov prišla o svoje domovy. Ani o štyri mesiace nemala takmer polovica Portorikáncov prístup k elektrine. Návrat obyvateľov do práce či školy bol vylúčený, zdravotníctvo kolabovalo. Stotisíce obyvateľov evakuovali na Floridu. Portorikánci pochopili, že v ich krajine sa naďalej nedá existovať. Veľkosť škody? 95 miliárd dolárov.

Urobila som chybu, mohli ma zabiť

Z Portorika pochádza aj Alynda Segarra, talentovaná speváčka a muzikantka. Album The Navigator, ktorý nahrala spoločne s kapelou Hurray For The Riff Raff radím medzi jednu z najlepších nahrávok roka 2017. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostala len čiastočne. Oslovila najmä kritikov a lokálne stanice rádia v USA.

Alynda školu nezvládala, v sedemnástich ušla z domu. Dodnes rozhodnutie považuje za chybu a dodáva: „Keď sa spätne pozerám na toto obdobie môjho života, hovorím si, veď ma mohol ktokoľvek zabiť!“ Keďže si potrebovala zarobiť peniaze na živobytie, stala sa z nej pouličná muzikantka. Život trávila stopovaním a ilegálnym cestovaním vo vlakových vagónoch.

Chcem byť niekým

Na nahrávke The Navigator sa po dvanástich rokoch navracia presne k tomuto obdobiu života, skúma ho cez prizmu svojho pôvodu. Spomína aj utláčanie a kolonializmus, hovorí o chudobe, mentalite ľudí a ich snahe byť niekým. Interpretka tak nevedomky tvorí album prihovárajúci sa k akejkoľvek krajine s podobným osudom. Aj ku Slovensku.

The Navigator sa síce objavil v hudobnom svete pred rokom, no práve tieto dni sú ideálnym časom na jeho vypočutie.

Chcem chodiť do práce, každý deň sa vrátiť domov
A byť niekým
Chcem oddychovať, odbiť si každodenné povinnosti
A byť niekým
Chcem dokázať svoju hodnotu na tejto planéte
A byť niekým
Chcem milovať, neposrať to
A cítiť

Plnou parou vpred!

Pieseň „Pa ’lante“, z ktorej pochádza vyššie uvedený úryvok, je rozdelená do dvoch častí. V prvom úseku sa interpretka prihovára k ľudu, snaží sa vystihnúť podstatu portorikánskeho spôsobu života. Nasleduje zaujímavý zlom, Alynda opakovane kričí „¡Pa ’lante!“, v preklade „Pozerajte sa dopredu!“ Menuje dôležitých ľudí v histórií maličkého národa, ktorí sa zúfalo búrili proti kultúrnej asimilácií. Chceli zostať sami sebou, odmietli si na seba navliecť im cudziu identitu.

Mŕtvi Portorikánci sa bez ohľadu na národnú príslušnosť
Za každých okolností riadili desiatym prikázaním “Nezabiješ!”
A tí, ktorým ich znetvorené lebky patrili
Naraz prevzali reč latinoamerických duší
Juan, Miguel, Milagros, Olga, Manuel
Z ulíc bez nádeje, kde sa myši topia v miliónoch
Ozajstní ľudia nežijú vôbec
Julia a Sylvia, odkazujem vám, ¡Pa’lante!

Všetkým, ktorí sa musia skrývať odkazujem: ¡Pa’lante!
Všetkým, ktorí stratili svoju hrdosť: ¡Pa’lante!
Všetkým, ktorí museli žiť v biede: ¡Pa’lante!
Všetkým mojim sestrám a bratom: ¡Pa’lante!

V krátkometrážnom filme s rovnomenným názvom sledujeme dopad hurikánu na celý ostrov. Zábery trávnatých porastov sa striedajú s krátkymi prestrihmi zrúcaných domov. Niektoré scény sú doslova ikonické, uprostred trosiek je možné zazrieť koženú sedačku či roztrhanú štátnu zástavu. Druhú dejovú líniu tvorí disfunkčná portorikánska rodina. Autor filmu, Kristian Mercado Figueroa, týmto spôsobom poukazuje na typický život ľudí v krajine. Ten je napriek hurikánu plný chvíľ radostných i smutných. Ako život každého z nás.

A tak by sme si aj my mali, aj napriek nedávnym udalostiam, dennodenne pripomínať svoju slobodu a život v blahobyte. ¡Pa’lante, Slovensko!

Zaujalo vás Pa’lante? Tu nájdete ♣viac muziky♣ zo srdca mojej hudobnej duše. 

Text piesne bol preložený do slovenského jazyka, jeho originálne znenie nájdete tu.