BLOG
Martin Fűzy
Martin Fűzy
6 940

Denník sestier Cohenových – nepriestrelné alibi Čermana a Andrášika

Ľudmila Cervanová

    Prvý krát som sa ku kauze Cervanová dostal cez reláciu Pod lampou a keďže ma zaujala, začal som si o nej pozerať kopec dostupných vecí (články, knihy, rozsudky, film atď.). Študovaním týchto materiálov som dospel k presvedčeniu, že Nitrančania sú nevinní a sú obeťami justičného omylu, alebo v horšom prípade zločinu. K tomuto presvedčeniu ma doviedlo zistenie, že oficiálna verzia je len sled vysoko nepravdepodobných udalostí, obsahuje veľa rozporov, nie je podložená žiadnym relevantným materiálnym dôkazom, naopak, dôkazy, v skutočnosti svedčia o nevine Nitranov. Oficiálna verzia sa opiera len o výpovede, ktoré sú v rozpore s prvotnými výpoveďami z roku 1976 (keď boli pamäťové stopy ešte čerstvé) a navyše existujú silné indície, že sú výsledkom psychického, alebo dokonca fyzického tlaku. Dobrovoľné úspešné absolvovanie testu na detektore lži Nitranmi samo o sebe znižuje pravdepodobnosť oficiálnej verzie takmer na nulu.

    Jedným z dôkazov, ktorý poskytuje alibi Čermanovi a Andrášikovi a tým nepriamo aj ostatným Nitranom – keďže tým celá oficiálna verzia padá, je aj denník sestier Cohenových, ktorému sa budem v tomto blogu detailne venovať. Dôvod, prečo som si vybral práve denník, je ten, že sa o ňom popísala fúra nezmyslov a je potrebné uviesť veci na pravú mieru. Rozpitvem ho na dreň a dokážem, že argument o falšovaní denníka je falošný. V tomto blogu sa budem snažiť prísne držať faktov, spoliehať sa na zdravý sedliacky rozum a zdržať sa jalových emocionálnych komentárov. Vychádzam len z verejne dostupných zdrojov, ktoré jasne citujem, pričom uvádzam aj strany rozsudku, takže všetky informácie, ktoré uvádzam sú ľahko overiteľné. Rozsudok KS Bratislava je dostupný na stránke: http://www.kauzacervanova.sk. Ešte by bolo potrebné uviesť, že sa s nikým z Nitranov osobne nepoznám, nepoznám sa ani s nikým z ich rodiny a mojou jedinou motiváciou prečo som sa v tejto kauze vo voľnom čase vŕtal bola prachobyčajná túžba dozvedieť sa o tomto kontroverznom prípade skutočnú pravdu. Dosť bolo úvodu, prejdime k veci.

    Prípad, za ktorý boli Nitrančania odsúdení, sa začína údajnou účasťou Nitranov a svedkov na diskotéke. Na úvod si v tejto súvislosti najprv uvedieme par citácií zo zverejneného rozsudku KS z r. 2004. Tu sa na s. 26 k Čermanovi uvádza, že: „Pokiaľ ide o jeho účasť na skutkoch, pri výpovediach spáchanie skutkov poprel.“. prvom súdom uvádzanom Čermanovom výsluchu z 16. 6. 1981, tento uviedol, že: „… V kritický čas… bol prítomný spolu s M. Andrášikom a sestrami Cohenovými na tanečnej zábave v Mlynskej Doline. Po zábave sa všetci spoločne vrátili do Lamača do bytu Andrášika, kde bola jeho snúbenka Marcela Bónová.“. Na s. 27 rozsudku, pri výsluchu z 18. 6. 1981 uviedol tiež, že: žiadal, aby boli vypočuté obe Francúzky… aj Marcela Bonová.“. Andrášik, na s. 18, v 1. súdom uvádzanej výpovedi z 17. 6. 1981 povedal, že: „… V tej dobe pracovali spolu s Čermanom v Omnii… Dohodol sa s Čermanom a … išli spolu s Francúzkami na diskotéku do Unic klubu… Odchod z diskotéky bol asi o 23:30 autobusom…“. Vo svojich výpovediach od 3. do 14. 7. 1981, na s. 19 uviedol, že: Po odchode z diskotéky išli spolu s Francúzkami do Lamača…. Andrášik sa priznal prvý krát až 27. 8. 1981, na s. 19 rozsudku (súd uvádza, že bolo 33 zápisníc o výsluchu Andrášika z prípravného konania). Teda pôvodne, v r. 1981 Čerman žiadal, aby boli vypočuté Francúzky, s tým aby mu potvrdili alibi na kritický deň 9. 7. 1976, ktoré malo spočívať v tom, že v tento deň síce boli Čerman, Andrášik a Francúzky na diskotéke v Unicu na internáte Ľ. Štúra v Mlynskej doline, ale z tejto sa všetci spolu vrátili domov. Čerman, ako sme videli uviedol, že tam boli „v kritický čas“- presný dátum v jeho výpovedi nie je uvedený. Čerman vtedy ten dátum nespochybňoval, keď mu vyšetrovateľ povedal, že to bolo 9. 7. 1976, tak pripustil tú možnosť, pretože si nepamätal, kedy presne tam boli – čo je logické, keďže ten časový odstup bol značný a diskotéka nie je udalosť, ktorej dátum by si človek prirodzene zapamätal.

     Sestry Cohenové sa všetkými možnými cestami domáhali svedectva. V zverejnenej zápisnici z výpovede L. Cohen na KS v 2003, sa na s. 8 uvádza, že: „V roku 1981 som išla na Amnesty International, a v roku 1982 som bola pozvaná na Československú ambasádu (v Paríži)…“. Na s. 11 sa píše, že: „Beďač k výpovedi svedkyne dodáva, že o pohovore na ambasáde so svedkyňou v r. 1982 nebol urobený žiaden záznam.. Na s. 8 uvádza, že v roku 1985 písala Husákovi: tam som napísala, že… som bola s Ferom, Milanom a Marcelou, že sme robili v jeho byte palacinky, a že diskotéka bola večer pred tým. Po tomto liste som nemala žiadne kontakty s Československom… Prezidentova odpoveď bola, že sa proces už konal a nemám sa miešať do veci.“. Na s. 8 Lýdia Cohen tiež uviedla, že v r. 1987 písala list Miterandovej, a tiež povedala, že: „potom som mala kontakt v r. 1990 prostredníctvom francúzskej tlače.“. Lýdia bohužiaľ všade písala márne, odpovedali jej, že im nemôže pomôcť. Nitranov odsúdil v r. 1982 1. krát KS, v r. 1983 NS SSR. Sestrám Cohenovým bolo umožnené vypovedať na KS až v roku 2003! L. Cohen sa pri svedectve na súde, pridŕžala denníka, ktorý mala so sebou. Súd proti tomu nič nenamietal.

Analýza denníka – prečo je v ňom prepísaný dátum

úryvok z denníka

    Teraz sa poďme pozrieť na to, čo je na tejto prefotenej strane z denníka vlastne napísané:

et mangeons. Milan a toujours quelques choses à manger – Marcella dort. Fero ne veut entrer dans sa chambre- Nous parlons. Quelle nuit!! A 3h30 Marcella sort du lit et parle- Gronde Fero, nous allons puis coucher

Ďalej jasne vidíme preškrtnutý deň Jeudi (štvrtok) 8/7/76, a prepísaný na Vendredi (piatok) 9/7/76 Pod tým je napísané:

Après ma douche, il est 1O h., je m’aperçois que l’appareil de photo n’est pas dans le sac. Marcella a compris- Nous allons chez Fero au bureau.- Puis, une pluie intense coule. Très forte. – Nous prenons du thé et Milan et Fero vont travailler. Il est 3h, nous allons à l’auberge si rien n’a  été trouvé-Rien -Chez Fero-Rien -Au Restaurant“.

Preklad:

„a jeme. Milan má vždy niečo na jedenie- Marcela spí. Fero nechce vôjsť do jej izby- Rozprávame sa. Aká noc!! O 3:30 hod. Marcela vyšla z postele a hovorí- vyhreší Fera, potom ideme spať.

Preškrtnutý štvrtok 8/7/76 a prepísaný na piatok 9/7/76 Pod tým je napísané:

Po sprche, je 10 hod., zbadám, že fotoaparát nie je v batohu. Marcela rozumela- Ideme k Ferovi do úradu. Potom prší silný lejak. Veľmi silný. – Dáme si čaj a Milan a Fero idú do práce. Sú 3 hod., ideme na internát či sa nič nenašlo-nič -K Ferovi-nič – V reštaurácii“.

    Celkom prirodzene sa tu natíska kľúčová otázka: prečo je dátum v denníku preškrtnutý, teda aká je motivácia L. Cohenovej k tomuto prepisu? Ide o uvedomenie si chyby, ktorú Cohenové zistili a následný obyčajný prepis nesprávneho dátumu na správny, alebo je to falšovanie denníka s cieľom pomôcť Čermanovi a Andrášikovi s alibi? Pre rozlúštenie tejto otázky je dôležité si najprv zacitovať z rozsudku KS z r. 2004, zo s. 77:

Svedkyne Cohenové zaslali 31. 3. 1982 na Československé veľvyslanectvo list, v ktorom oznamujú, že dňa 9. 7. 1976 neboli na zábave v Mlynskej doline, ale na diskotéke boli 7. 7. 1976 po návrate z Prahy.“. Vyšetrovatelia však preverovaním zistili, na s. 77 rozsudku, toto: „V spise sa nachádza záznam a kópie výpiskov z návštevných kníh zo Štátneho židovského múzea v Prahe, podľa ktorých boli sestry Cohenové v múzeu 8. 7. 1976.“. Vyšetrovatelia teda dokázali sestrám Cohenovým, že na diskotéke v Unicu v Bratislave nemohli byť 7. 7. 1976, ako tvrdili v liste z r. 1982, keďže 8. 7. 1976 boli ešte preukázateľne v Prahe. Je teda celkom prirodzené, že L. Cohen, ktorá si písala denník, si po upozornení na tento omyl prepísala v denníku nesprávny dátum na správny. Nebude predsa trvať na omyle. Jednoducho si pomýlila dni, čo sa môže stať každému. Čudné by bolo, keby si chybný dátum neprepísala, a spolu so sestrou naďalej trvala na tom že na diskotéke boli spolu s Čermanom a Andrášikom 7. 7. 1976, aj potom, ako to vyšetrovatelia vyvrátili. V takom prípade by vyšetrovatelia mohli zmysluplne namietať, že sestry Cohenové nehovoria pravdu.

    Čerman vo svojej zverejnenej záverečnej reči pred KS z r. 2004, na s. 10-11, uvádza zápisky z častí denníka L. Cohenovej, pričom preklad bol urobený súdnym znalcom:

„- Kúpime si miestenku o 4 hod. sa dostávame do vlaku… Spievame a konečne prichádzame do Bratislavy. – Je 9. hodín – Fero nás čaká – sme radi, že ho opäť vidíme – Nesie nám vaky. Prichádzame k Milanovi, Marcela nás ponúkne jedlom a ideme tancovať. Ale Marcela je nahnevaná a zostáva doma. Do dancingu ideme teda len my: Milan, Sylvia, Fero a ja. – 2 autobusy a sme tam. Nemôžeme vstúpiť, pretože treba lístky. Milan tam ide, a o niekoľko sekúnd je to v poriadku. – „Vy ste Francúzky“ a už to je. Milan je roztomilý…- Tancujeme, a rock- Všetci sa na nás pozerajú – Úspech!! Učíme Fera a Milana, kapela je vynikajúca – Napokon O 12 hod. odchádzame– Nie autobusom, berieme si taxík. V taxíku mi Fero položí ruku na šiju a chytí ma za ruku – je veľmi nežný v ten večer – potom doma, počúvame platne a jeme. U Milana je stále niečo na jedenie. Marcela spí. Ferovi sa nechce ísť do jej izby. – Rozprávame sa, aká noc!! O 3,30 Marcela vychádza z postele a hovorí- vyhreší Fera, ideme spať.

(nečitateľné) Piatok 9/7/76: Keď sa o 10 hod. sprchujem, zisťujem, že fotoaparát nie je vo vaku. Marcela porozumela – Ideme k Ferovi do úradu- Potom prší silný lejak – Dáme si čaj a Milan a Fero idú pracovať. Sú 3 hod. a my ideme do internátu, či sa nič nenašlo – Nič – U Fera nič – V reštaurácii nič – Fero teda mi dal svoj fotoaparát /300 Ks/ – Konečne sme u Fera, Marcela nám robí špagety – nepodarené – Večer ja robím palacinky ale mlieko sa zrazilo. Tiež nepodarené – Rozprávame sa dlho do noci –Potom ideme spať..

    Pozrime sa na to lepšie. Pôvodne teda mali Cohenové dosvedčiť alibi, že kritického dňa, boli na diskotéke spolu s Čermanom a Andrášikom a potom všetci spolu odišli domov, ako sme videli v Čermanovej výpovedi. Čo je však veľmi podstatné, je to, že sestry Cohenové od začiatku tvrdili, že na diskotéke boli s Čermanom a Andrášikom po návrate z Prahy, čo vyplýva z vyššie uvedenej citácie z rozsudku.

    Z  denníka jasne vidíme, že po návrate z Prahy boli spolu na diskotéke (na ktorej fotili), z ktorej všetci spolu odišli domov (pred opravou dátumu pripadala diskotéka na stredu 7. 7. 1976, po oprave na štvrtok 8. 7. 1976) a potom na druhý deň (pred opravou vo štvrtok 8. 7., po oprave inkriminovaný piatok 9. 7. 1976), teda v deň keď lialo a hľadali fotoaparát, boli celý večer všetci spolu doma – to je alibi Čermana a Andrášika. Sestry Cohenové od začiatku tvrdili, že po návrate z Prahy boli na diskotéke s Čermanom a Andrášikom a všetci potom spolu odišli domov. Pripomeňme si opäť, že KS v rozsudku na s. 77 uvádza, že: „Svedkyne Cohenové zaslali 31. 3. 1982 na Československé veľvyslanectvo list, v ktorom oznamujú, že dňa 9. 7. 1976 neboli na zábave v Mlynskej doline, ale na diskotéke boli 7. 7. 1976 po návrate z Prahy.“. Teda zistili sme, že tvrdenie Cohenových o tom, že 9. 7. 1976 na diskotéke v skutočnosti neboli, ale na diskotéke boli po návrate z Prahy, bolo pravdivé pred opravou dátumu a je pravdivé aj po oprave dátumu. Z citovanej vety z rozsudku sa ukázala ako nepravdivá len tá časť, kde sa hovorí, že na diskotéke boli 7. 7. 1976- ukázalo sa, že je to omyl, v skutočnosti tam boli 8. 7. 1976, teda ten omyl spočíva len v nesprávnom dátume.

Hľadanie strateného fotoaparátu a opis počasia

   V denníku sa v rámci preškrtnutého štvrtka (Jeudi) 8/7/76, ktorý je prepísaný na piatok (Vendredi) 9/7/76, píše aj o dvoch dôležitých veciach: o tom, že Lýdia zistila stratu svojho fotoaparátu a o tom, že v ten deň silno lialo. V zverejnenej zápisnici z výpovede Lýdie Cohen na KS v r. 2003, Lýdia uvádza, pridržujúc sa denníka, ktorý mala so sebou, aj toto na s. 12: Ja som vyfotila viacej fotografií na diskotéke, ale som stratila fotoaparát…“.

    Lýdia Cohen mala teda so sebou na diskotéke svoj fotoaparát, následne na druhý deň, teda v deň, keď silno pršalo, zistila, že ho nemá v batohu. Pôvodne, pred opravou dátumu, sestry Cohenové podľa zaslaného listu z r. 1982 uviedli, že na diskotéke boli 7. 7. 1976. Toto pôvodné tvrdenie, sedí skutočne aj s denníkom, pretože, pred opravou dátumu, je v rámci dňa Jeudi (štvrtok) 8/7/76, napísané, že Lýdia, ktorá si viedla denník, zistila, že nemá fotoaparát (ktorým fotila na diskotéke deň pred tým), preto je jasné, že pôvodne, pred opravou dátumu, musela mať v denníku napísané, že na diskotéke boli deň pred tým, t. j. v stredu 7. 7. 1976, čo je v zhode s listom, ktorý Cohenové v r. 1982 zaslali na ambasádu. Po už uvedenom zistení vyšetrovateľov, že na diskotéke nemohli byť 7. 7. 1976, si ten dátum Lýdia, pochopiteľne prepísala na správny.

    Na druhý deň v piatok, ako uvádza denník, išli Čerman a Andrášik do práce a sestry hľadali fotoaparát na internáte. V zápisnici z výpovede L. Cohenovej, Lýdia na s. 10 v tejto súvislosti uvádza, že: „… S Marcelou sme… hľadali… fotoaparát, nenašli sme ho.“. Tu sa však natíska otázka: Keby Čerman, Andrášik a Cohenové, boli na diskotéke v skutočnosti v piatok 9. 7., ako mohli ísť Čerman a Andrášik na na druhý deň do práce, ako to uvádza denník, keď bola sobota?

    Teraz k počasiu. Pred prepisom dátumu, je v denníku uvedené, že v štvrtok (Jeudi) 8/7/76, silno lialo („une pluie-intense coule. Très forte“). Po oprave dátumu vidíme, že veľmi pršalo v piatok (Vendredi) 9/7/76. A naozaj, v prvých ôsmych dňoch júla 1976 bolo v Bratislave sucho – 0 zrážok, pršalo tam až 9. 7. 1976 – 5,08 mm. Jasne to vidieť na stránke: https://en.tutiempo.net/climate/slovakia.html, keď v rámci histórie počasia kliknete na Bratislavu, na rok 1976 a vyberiete júl, v stĺpci PP (total rainfalll and/or snowmelt) vidíme, že zrážky sú tu zaznamenané až 9. 7. 1976. O tom, že v inkriminovaný deň, v piatok 9. 7. 1976, kedy bola diskotéka, na ktorej bola Cervanová, pršalo, hovoria aj svedkovia z r. 1976, napr. Vanko vo výpovedi 1. 8. 1976, na s. 56 rozsudku KS 2004. Teda pôvodne, pred opravou dátumu, nesedel ani údaj o počasí, po oprave to už sedí. Takže aj z popisu počasia, je zrejmé, že zo strany L. Cohen išlo o obyčajný prepis nesprávneho dátumu na správny. V denníku teda pôvodne, nesprávne pripadala diskotéka na stredu 7. 7. 1976, a to, že lialo, bolo pôvodne nesprávne uvedené v rámci štvrtka 8. 7. 1976.

Prečo Čerman najprv tvrdil, že na diskotéke boli v kritický deň a potom tvrdil, že na diskotéke boli 8. 7.?

    Z Čermanom citovanej časti denníka z r. 2004, ktorá je v súlade s výpoveďami sestier Cohenových na Krajskom súde v r. 2003, jasne vyplýva, že na diskotéke v Unicu boli v skutočnosti vo štvrtok 8. 7. 1976 a nie v piatok 9. 7. 1976. V piatok 9. 7. 1976 boli v skutočnosti celý večer všetci spolu doma – v tom teda spočíva ich alibi. Pôvodne však, ako sme videli v citovanej výpovedi Čermana z r. 1981, tento uviedol, že kritického dňa bol na diskotéke v Unicu s Francúzkami a Andrášikom a potom sa všetci vrátili domov. V tom teda spočívalo jeho vtedajšie alibi, pričom chcel aby k tomu boli vypočuté sestry Cohenové. Netušil však vtedy ešte, rovnako ako ani Andrášik, že ten dátum im, ako aj podľa súdu vierohodným svedkom obžaloby sugestívne podsunuli vyšetrovatelia. Je pochopiteľné, že po x rokoch si nemohol presne pamätať dátum diskotéky, keďže to nie je žiadna výnimočná udalosť, ktorej dátum by si človek prirodzene pamätal a navyše, keď to nemal spárované s inou udalosťou, ktorej dátum by mal uložený v pamäti. Čerman v Záverečnej reči z r. 2004, na s. 9-10 k tomu uvádza, že: Dátum 9. 7. 1976 mi bol podvrhnutý pplk. Pálkom v r. 1978, ktorý ma ubezpečil, že to bolo toho dňa. V čase, keď som sa ja po prvý raz… stretol s pplk. Pálkom, nemal som dôvod mu neveriť a dokonca som si namýšľal, že môžem dopomôcť k zisteniu pravdy. To že nás všetkých oklamal… som sa ja dozvedel, v… 2003 na… hlavnom pojednávaní.“. KS v rozsudku na s. 88 uviedol, bez konkrétneho odôvodnenia, ktoré je jeho povinnosťou, že: „… za vierohodné považoval senát výpovede I. Urbánka, J. Škrobánka, P. Okénku, R. Gallu, P. Hlavandu, J. Tokára, M. Antašovského, ktorí zhodne tvrdili, že na zábave 9. 7. 1976 videli obžalovaného Andrášika a obžalovaného Čermana, s ktorými boli dievčatá z Francúzka.„. Pozrime sa teraz lepšie v tejto súvislosti na výpovede niektorých z týchto, pre KS, vierohodných svedkov.

ŠKROBÁNEK, v zverejnenom prepise záverečnej reči JUDr. A. Böhma, sa na s. 33 uvádza, že tento „Svedok KS doslova povedal: „Dnes už neviem čo je pravda. Masírovali ma 2 roky Pálkovci. Potom Lamačkovci. Ja neviem, čo bolo na tej diskotéke, ja tam stále vidím toho Dúbravického, ale netuším či je to on, alebo už ho tam jednoducho vidím.“. V roku 1994 tento svedok na KS (s. 44) uviedol tiež, že: „… iba z počutia vie, že v ich spoločnosti mali byť aj 2 Francúzky… pokiaľ uvádzal aj prítomnosť ďalších osôb išlo v podstate o to, že vyšetrovateľ mu dokazoval, že tam boli aj iné osoby, ktoré nepoznal… Zo strany vyšetrovateľa išlo o akýsi sugestívny nátlak…“.

URBÁNEK, na s. 41 rozsudku KS, 17. 6. 1981 tiež O tom, že bola nejaká študentka unesená… sa dozvedel začiatkom marca 1977 od Andrášika… uviedol, že sám si nebol istý, či na tej zábave bol, ale presvedčil ho o tom Škrobánek.. Tu sa natíska otázka: Ako mohol byť Urbánek kľúčovým očitým svedkom únosu, keď sa musel najskôr uistiť o tom, že bol na inkriminovanej diskotéke od Škrobánka a o únose dozvedieť až začiatkom marca 1977 od Andrášika? Zaujímavá je aj výpoveď Urbánka na hlavnom pojednávaní v roku 1992 na s. 42, kde tiež uviedol: „Pri výsluchoch mu policajti povedali, že by nemusel skončiť školu… z dovolenky ho odviedli v putách“.

OKÉNKA, na s. 49 rozsudku, v r. 2003 uviedol, že: „… policajti… ho začali presviedčať, že bol na diskotéke dňa 9. 7. 1976… hovorili mu mená osôb, ktoré tam mali byť… Pri výsluchoch robili na neho tlak. Prišiel tam chlap a povedal, že čo sa s ním hráte dajte mu po papuli, však my to z neho dostaneme.“.

GALLO, na s. 49, v r. 2002 uviedol, že: „bol na diskotéke, kde boli Francúzky… nevie presne či táto diskotéka bola 9. 7. 1976. “.

HLAVANDA, na s. 50, v r. 1982 tiež povedal, že: „… pôvodne mal zafixované, že na zábave v kritickom čase vôbec nebol. Bol za ním vyšetrovateľ Pálka a hovoril mu, že pomohol Andrášikovi dostať sa na diskotéku“. V r. 1992 uviedol, že:Vyšetrovateľ Pálka mu pripomínal osoby, ale nepamätal si ich.“. V r. 2003 povedal na KS, že: „… Nepamätal si, že tam bol, až vyšetrovateľ mu pripomenul, že Andrášik ho žiadal o vstup na diskotéku…“.

ANTOŠOVSKÝ, na s. 51, v r. 1994 uviedol, že: dátum mu bol v podstate navodený vyšetrovateľom.“. Na s. 51-52, v r. 2003 povedal, že: „… Keď spoznával osoby vo fotoalbume, išlo o to či ich pozná, nie o to, či boli na diskotéke. Termín konania diskotéky mu bol ponúknutý vyšetrovateľom…“.

   Tu treba dodať, že ak aj nejakí svedkovia potvrdili účasť Čermana a Andrášika na diskotéke v inkriminovaný čas (9. 7. 1976), tak to mohlo byť, okrem sugestívneho podsúvania odpovedí zo strany vyšetrovateľov, spôsobené aj tým, že s odstupom toľkých rokov sa účastníkom diskotéky mohol popliesť dátum 8. 7. (v tento deň bol skutočne Čerman s Andráškiom na diskotéke) s inkriminovaným dátumom 9. 7. Aj pri nich totiž platí, že diskotéka nie je udalosť, ktorej dátum by si človek prirodzene zapamätal a už vonkoncom nie na x rokov dopredu. Na základe tohto omylu, sa začali objavovať mená Andrášik a Čerman vo výpovediach svedkov, z čoho geniálne hlavy vyšetrovateľov vydedukovali, že Andrášik a Čerman sú podozriví a hra sa mohla začať.

    Kvôli vysvetleniu Čermanovho omylu je potrebné ešte uviesť výpovede sestier Cohenových pred súdom. NS ČSFR totiž prikázal KS, aby preveril aj obhajobu Čermana a Andrášika výsluchom sestier Cohenových (zverejnený rozsudok NS ČSFR z r. 1990, s. 7). Tie vypovedali na KS v r. 2003 takto:

Sylvia Cohen, na s. 76 rozsudku KS, z jej výpovede z 4. 2. 2003: „… boli… v Prahe dva dni. Vrátili sa 8. 7. 1976. Do Bratislavy prišli večer a po návrate išli na diskotéku. Na diskotéke stratili alebo im ukradli fotoaparát. Večer sa vrátili, rozprávali sa. Na druhý deň 9. 7. 1976 pršalo a boli celý deň doma. Celý deň strávili spolu boli s Ferom a Milanom.“ Na diskotéke hrala tam skupina a boli tam aj husle. Na diskotéke boli bez Marcely, lebo tá bola nahnevaná. Fero Čerman sa celý čas o ne staral.“.

Lýdia Cohen, na s. 77 rozsudku, z jej výpovede z 4. 2. 2003: „uviedla, že si celý čas vedie denník, ktorého sa chce pridŕžať… Bola na návšteve v Československu od 4. 7. 1976 do 15. 7. 1976… Dňa 8. 7. 1976 sa vrátili vlakom o 16.00 hod. do BratislavyRozhodli sa, že pôjdu tancovať. Na zábave hrala hudobná skupina, boli tam husle. Zdržiavali sa stále v spoločnosti Fera a Milana. Títo od nich neodišli… Netancovali bosé. Odišli o polnoci, vzali si taxík a vrátili sa do bytu Milana. V piatok 9. 7. 1976 zistili stratu fotoaparátu. Vonku pršalo, hľadali fotoaparát, robili palacinky. Dňa 14. 7. 1976 boli na diskotéke znovu na tom istom mieste aj s Marcelou… trvá na tom, že na diskotéke boli 8. 7. 1976 a nie 9. 7. 1976. Tvrdí, že na diskotéke fotografovala a ukradli jej fotoaparát.“. V zverejnenej Zápisnici z výpovede L. Cohen z r. 2003, na s. 9 Lýdia ohľadom diskotéky uvádza tiež, že: „Bol to žáner filharmonický, boli tam husle, a hrali aj žáner rock and rol… Spomínam si, že orchester vedel, že sme Francúzky… a pre nás chceli hudobníci spraviť rock and rolovú muziku…“. Tu sa treba ešte chvíľu pristaviť. 8. 7. 1976, keď boli Cohenové, Čerman a Andrášik na diskotéke, hrala v Unicu kapela Kociánovej, 9. 7. 1976, ako uvádza súd, hral Elán (rozsudok KS, s. 85). Sestry Cohenové, ako sme videli, povedali, že v kapele boli aj husle. V zverejnenej záverečnej reči JUDr. A. Böhma prednesenej pred KS, sa na s. 12 uvádza, že: V spise sa nachádza doklad, ktorý preukazuje, že dňa 8. 7. 1976 vystupovala v Unicklube skupina Jany Kociánovej, kde jeden člen hral aj na husle.“. Lýdia vo svojej výpovedi uviedla, že žáner bol filharmonický. To nesedí na Elán, ktorý mal hrať 9. 7. 76.

    Teda až v roku 2003, keď vypovedala L. Cohen na KS, Čerman a ostatní zistili, že na diskotéke v Unicu, bol spolu s Andrášikom a Cohenovými v skutočnosti 8. 7. 1976. Tu treba zdôrazniť, že na súde najprv vypovedajú obžalovaní a potom svedkovia. Keď teda Čerman zistil, že v skutočnosti boli na diskotéke v Unicu, z ktorej sa všetci vrátili spolu domov 8. 7. 1976, tak prirodzene nemohol trvať na pôvodnom alibi z r. 1981, ale začal v zhode s denníkom tvrdiť, že jeho alibi spočíva v tom, že kritického dňa 9. 7. 1976 boli večer vsetci spolu doma, tak to uvádza aj vo svojej záverečnej reči prednesenej pred KS z r. 2004. Treba pripomenúť, že sestry Cohenové od začiatku tvrdili, že na diskotéke boli s Čermanom a Andrášikom po návrate z Prahy, normálne sa tam bavili, a z diskotéky odišli všetci spolu domov. Mýlili sa len v dátume. Teda principiálne by bolo jedno keby na tej diskotéke boli aj v piatok, veď sa tam normálne bavili a potom odišli spolu domov. V piatok tam ale, ako sme si ukázali, nemohli byť, lebo denník by nekorešpondoval s realitou.

Stanovisko Krajského súdu

KS na s. 77 uvádza, že: „Svedkyňa predložila na pojednávaní kópiu svojho denníka… Kópia denníka bola daná na preklad, z ktorého súd zistil, že podľa záznamov v denníku sú dátumové nezrovnalosti, napr. v stredu je dátum 7. 7. 1976 namiesto správneho dátumu 8. 8. 1976.“ Čo sa týka uvedenej nezrovnalosti, tak je potrebné povedať, že vzhľadom k tomu, že inkriminovaná diskotéka bola 9. 7. v piatok, tak v stredu muselo byť logicky 7-eho, teda v denníku je uvedený správny dátum.

KS uviedol v rozsudku na s. 87 toto nepochopiteľné odôvodnenie pre odmietnutie svedectva sestier Cohenových: „Svedkyne tvrdili, že na zábave boli hneď po ich príchode vlakom z Prahy dňa 8. 7. 1976 a dňa 9. 7. 1976 neboli nikde. Boli doma a zdržiavali sa v prítomnosti obžalovaného Čermana a Andrášika. Svedkyne vychádzali pri svojich výpovediach z denníka, ktorý evidentne má dátumové nezrovnalosti a preto mal senát za to, že svedkyne sa mýlia aj v okolnosti dátumu pobytu na zábave.“. Vidíme jasne, že o žiadnom falšovaní denníka, o žiadnom krivom svedectve súd nehovorí. Hovorí len o omyle v dátume, pričom z toho nijako nevyplýva, že by sa museli mýliť aj v opise okolností. Táto dedukcia súdu je zvláštna. Veď keď sa aj sestry Cohenové pôvodne mýlili ohľadom dátumu, prečo by sa mali mýliť aj ohľadom ostatných záležitostí uvedených v denníku, ako to tvrdí súd? Ako sa mohli mýliť v tom, že na diskotéke boli spolu s Čermanom, Andrášikom a spolu potom odišli domov, čo tvrdili od začiatku, alebo v tom, že na druhý deň, keď pršalo a hľadali fotoaparát, boli celý večer všetci spolu doma? To sa predsa nedá vysvetliť omylom.

Záver

    Z predošlého textu vyplýva, že argument o falšovaní denníka je falošný. Prepis dátumu v denníku nepredstavuje falšovanie denníka, s cieľom pomôcť Andrášikovi a Čermanovi s alibi, ale len napravenie omylu. Denník pred opravou dátumu nekorešpondoval s realitou, no po oprave zrazu všetko začalo sedieť (výlet do Prahy, diskotéka, strata fotoaparátu, počasie, Andášikov a Čermanov odchod do práce). Keby sestry Cohenové chceli silou mocou presúvať diskotéku na iný deň, ako bol ten inkriminovaný piatok (9. júla 1976), tak by predsa nemuseli nič prepisovať. Pôvodne predsa vychádzala diskotéka podľa denníka na 7. júla, po oprave na 8. júla 1976. Celkom evidentne nepresúvali v denníku diskotéku z 9. 7. 1976 na 8. 7., alebo na 7. 7. Tým prepisom v denníku sa diskotéka presunula zo 7. 7. 1976 na 8. 7. 1976. Súčasne, keby sestry Cohenové chceli falšovať denník, tak by buď vôbec neuvádzali údaj o počasí (lebo ten sa dá overiť), alebo by si najskôr zistili aké počasie presne bolo a uviedli by to hneď správne.

    V denníku išlo len o prepis dátumu, nie o prepis udalostí. Žiadne iné prepisy okrem dátumu, v denníku nie sú. Čo sa týka samotnej diskotéky, tak dôležité nie je len to, v ktorý deň presne boli Čerman, Andrášik a Cohenové na diskotéke v Unicu, ale aj to, ako sa tam mali v skutočnosti chovať a ako odišli – z výpiskov z denníka sme videli, že na diskotéke sa chovali normálne a potom všetci spolu odišli domov – to tvrdil aj Čerman už v r. 1981, v tomto roku tiež žiadal, aby vypovedali Cohenové.

    Ako teda môže niekto argumentovať tým, že denník je falšovaný, keď je pravda o denníku takáto triviálna? Ako môže niekto vôbec uveriť tomu, že sestry Cohenové, ktoré sa, ako sme videli, všetkými možnými cestami domáhali svedectva na Slovensku, budú také hlúpe, že sa budú trepať na Slovensko s falšovaným, preškrtnutým denníkom – čiže si zoberú so sebou aj dôkaz krivého svedectva a riskovať tým krivé svedectvo na súde? Prečo by to tieto hlboko veriace ženy robili? Prečo by kryli vrahov? Veď podľa oficiálnej verzie, ktorá je v rozpore s denníkom, nemohli mať istotu, že Andrášik s Čermanom s tým prípadom nič nemá, naopak, museli minimálne šípiť niečo podozrivé, keďže ich mali (podľa oficiálnej verzie) títo dvaja na diskotéke opustiť, nechať ich odviesť s pre ne neznámym človekom a vrátiť sa až po znásilnení a vražde. Boli vážne také slepé, s nulovou percepčnou schopnosťou, že si nevšimli na nich žiadne podozrivé správanie, keď sa vrátili zo žúru, na ktorom znásilňovali a vraždili? Keby sestry ten denník predsa len dodatočne adhoc vyfabrikovali, tak by si dávali sakramentský pozor na to, aby v ňom sedeli dátumy, čiže omyl v dátume svedčí skôr o autentickosti denníka. Keby ho písali po x rokoch, ako by si mohli pamätať všetky tie okolnosti do detailu vrátane počasia? Prečo Čerman až do výpovede svedkýň na KS v r. 2003 vypovedal inak ako Cohenové, teda že boli na diskotéke 9-teho, keby išlo o dohodnuté umelo vytvorené alibi? Denník sa skrátka nedá rozumne vysvetliť z pohľadu, že by boli Nitrančania vinní, naopak, z pohľadu ich neviny dáva zmysel, všetko do seba zapadá a omyl v dátume je, ako sme si ukázali, ľahko vysvetliteľný a potvrdzuje jeho autentickosť. Denník je teda nepriestrelným dôkazom ich neviny.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|