Prvá žena s Nobelovou cenou za mier
Pred 175 rokmi, 9. júna 1843, sa narodila v Prahe barónka Bertha Sophia Felicita von Suttnerová, ktorá sa zapísala do histórie svetového pacifistického hnutia.
Pochádzala z jednej z najstarších českých šľachtických rodín. Jej otec, gróf František Josef Kinský to vo vojenskej kariére dotiahol na hodnosť poľného podmaršala, matka bola dcérou jazdeckého hajtmana Josefa von Körnera. Detstvo prežívala v paláci Kinských na Staromestskom námestí (od roku 2008 na to upozorňuje pamätná tabuľa), no po otcovej smrti došlo k rodinným sporom, ktoré prinútili jej matku, aby sa vysťahovala do Brna a so sebou si vzala samozrejme aj malú Bertu. Vďaka poručníkovi sa dievčaťu dostalo vzdelania v umení, hudbe, speve, v humanistických vedách i v jazykoch. S matkou a tetou, ktoré sa pokladali za jasnovidky a chceli na tom zbohatnúť, pobudla krátky čas v nemeckom Wiesbadene. V tejto „profesii“ sa mi však nedarilo, ale mladá Berta mala šancu dostať sa do dobrej rodiny, keď jej dvoril princ Philipp zo Sayn-Wittgenstein-Berleburgu. Problémom bolo, že dievča ešte nemalo vek na vydaj. Už vtedy sa Berta pokúsila o literárnu tvorbu a jedna jej novela sa dostala na stránky časopisu Die Deutsche Frau.
Kladný vplyv na mladú Bertu mala sesternica Elvíra, s ktorou žila vo Viedni. Tu sa rozšíril obzor jej poznania najmä o literatúru a filozofiu. Leto 1864 prežila v kúpeľoch Bad Homburg, ktoré boli známe ako centrum hazardu. Ten prilákal mnohé osobnosti, s ktorými sa Berta mohla stretnúť. Patril k nim napríklad ruský cár Alexander II. Pokúsila sa o kariéru speváčky, ale silná tréma bola proti.
V roku 1873 prijala miesto guvernantky v rodine veľkopodnikateľa Karla von Suttnera. V jeho paláci sa zblížila z najmladším z jeho synov Artúrom, čo nebolo po vôli rodine a tá jej odporučila, aby prijala miesto tajomníčky v Nobelovej kancelárii v Paríži. Krátky čas tam naozaj pobudla a bola to pre ňu ďalšia veľká a zaujímavá skúsenosť. Napriek tomu, že Artúr bol od nej o sedem rokov mladší, tajne sa zosobášili a spolu odišli do Gruzínska, kde sa živili výchovou detí v bohatých rodinách, ale aktívne sa zapojili aj do práce v poľných lazaretoch v rusko-tureckej vojne, o ktorej písal Artúr reportáže pre Neue Freie Presse. Stretnutie s utrpením i so smrťou poznačilo Berthu na celý život.
V roku 1885 sa Suttnerovci zmierili a Berta a Artúr sa mohli vrátiť do Rakúska, kde sa usadili v rodinnom zámku Harmannsdorf. Nepobudli tam dlho – vybrali sa do Paríža, centra vtedajších literátov a intelektuálov. Tam Berta napísala a vydala protivojnový román Die Waffen nieder. Rýchlo sa šíril v prekladoch do 12 jazykov a kritici si ho dokonca dovolili prirovnávať k Biblii. S nadšením ho prijal aj Alfred Nobel, ktorý autorke napísal: „Milá barónka, priateľka! Dočítal som práve Vaše majstrovské dielo. Hovorí sa, že existuje 2 000 rôznych jazykov – je to o 1 999 viac, ako je nutné – preklad Vašej vynikajúcej knihy by však nemal chýbať v žiadnej z existujúcich rečí, aby mohla byť všade čítaná a diskutovaná…“
Románom sa Berta Suttnerová postavila na čelo protivojnových aktivít. Výsledkom bolo vznik mierových organizácií a ich medzinárodných stretnutí. V rokoch 1892 – 1910 vydávala pacifistický časopis s rovnakým názvom, ako dala svojmu románu. S jej menom sa spája aj zriadenie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu v rámci príprav prvej Mierovej konferencie v roku 1899. Po Svetovom mierovom kongrese v Bostone ju prijal americký prezident Theodor Roosevelt. To už bola sama, keďže jej manžel Artúr zomrel v roku 1902.
Berta Suttnerová patrila medzi najznámejšie ženy koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Okrem spomenutého románu bola autorkou aj ďalších próz, divadelných hier a pacifistických spisov. Nobel bol s Bertou v kontakte do konca života a patrila medzi tých ľudí, s ktorými diskutoval o svojom závete. Stala sa napokon prvou ženou, ktorej v roku 1905 udelili Nobelovu cenu za mier. (Celkove druhá ženská laureátka po Marie Curie – Sklodowskej). Prevzala ju v Kristianii (dnešnom Osle) 18. apríla 1906, pričom svoje názory prezentovala v prednáške Vývoj mierového hnutia. Zomrela vo Viedni po krátkej ťažkej chorobe 21. júna 1914, teda krátko predtým, ako Európu a svet zachvátilo prvé veľké vojnové besnenie 20. storočia. V roku 1952 zachytili jej životné osudy nemeckí filmoví tvorcovia v snímke Herz der Welt – Srdce sveta. V roku 2006 Brigitte Hamannová napísala a vydala rozsiahlu biografiu Berty Suttnerovej Ein Leben für den Frieden – Život pre mier. Jej portrét sa objavil na známkach viacerých krajín, nachádzal sa na 1 000-šilingovej bankovke a dnes je na rakúskej minci v hodnote dve eurá.
Zdroj foto: net
