Najlepší európsky urbanizmus roku 2018? Jedine Bilbao!
Ocenenie je udeľované za najlepšie udržateľné a najviac zlepšené mestské prostredia. Cena by mala poukazovať na inovatívne a kvalitné mestské riešenia. Urbanizmus je pre Slovákov ako futbal, tiež mu každý rozumie.
“Tak tam jsem taky nebyl,” komentuje fotku na sociálnych sieťach kamarát. Z Viedne je to veru na dva prestupy a človek si rozmyslí, či chce vidieť ikonu od starchitecta pri studenom oceáne, alebo zažiť radšej nejakú “poriadnu” dovolenku…
Bilbao bolo vyhlásené za Európske mesto roku 2018 v najnovšej Cene za urbanizmus (Urbanism Awards, https://www.academyofurbanism.org.uk/) Viedeň, kde už každý bol, skončila ale na peknom druhom mieste. Ocenenie je udeľované za najlepšie udržateľné a najviac zlepšené mestské prostredia. Cena by mala poukazovať na inovatívne a kvalitné mestské riešenia. Urbanizmus je pre Slovákov ako futbal, tiež mu každý rozumie a vedel by to…
Tam, kde býva Athletic Bilbao…
Metropola Baskicka má aj s predmestiami asi 950 000 obyvateľov. Má nesmierne malebnú polohu v delte rieky a ešte aj vychýrenú kultúrnu vrstvu. Bilbao efekt znamená už pekných pár rokov v odborných slovníkoch výstavbu wow architektúry a ekonomický boom. Pred tridsiatimi rokmi sa v tomto priemyselnom centre rozhodli, že zmenia staré lodenice na turistické centrum. Mesto zhodou okolností presvedčilo Guggenheimovu nadáciu, aby tu otvorila múzeum. Pôvodne boli v hre aj prístavba v Benátkach a Salzburg. A keď sa podarí ako vo futbale správne veci nakopnúť, v roku 1997 v otvorili Guggenheimovo múzeum moderného umenia v novej budove amerického architekta Franka O. Gehryho. Výsledok? Úspech. Turisti projekt splatili do troch rokov. Revitalizácia mesta, ktorá stavia na silnom kultúrnom prvku. Vo svete sa ju snažia napodobňovať mnohí, no nie s rovnakým úspechom. Ani vo futbale neviete, kto vyhrá, aj keď hrajú rovnakí hráči.
Keď dvaja robia to isté…
V roku 2011 vyhlásila Guggenheimova nadácia ďalšiu súťaž na budovu v Helsinkách. Uvedomovali si, že aj taký koncept, akým je Guggenheimovo múzeum, bude fungovať len v istom kontexte. Keď ich budete mať tisíc po celom svete, možno medzi nimi budú víťazi, ale bude aj veľa porazených. Navyše, Helsinki mali zaplatiť 30 miliónov eur len za používanie značky Guggenheim, a tak sa rozhodli, že tie peniaze investujú do úplne iného projektu. V roku 2016 mesto od projektu ustúpilo. Vyhodnotilo ho ako neekonomický. V rámci tvorby hodnôt symbolických statkov je dôležitý ekonomický pojem nedostatku (scarcity). Postaviť ikonu si vyžaduje úsilie. Veď aj budova Slovenského rozhlasu vznikala desať rokov. Ale aj správnu dávku autenticity a – pomenujme to v úplne nevedeckých termínoch – šťastia. Je to zaiste snom každého developera dosiahnuť tento typ medzinárodnej slávy. Neviem, či budú turisti chodiť pozerať, či už stojí ten Sky Park od Zahy Hadid… možno.
Mesto tvoria samozrejme ľudia a symbolom a synonymom rozvoja mesta Bilbao sa stal bývalý starosta Iñaki Azkuna. Azkuna tiež získal prestížne medzinárodné ocenenie. Zvíťazil v ankete World Mayor (svetový starosta) v roku 2012. Pomenovali po ňom tiež nové kultúrne centrum. Keď budete mať cestu okolo, oplatí sa. Mesto je user-friendly, plné cenovo dostupných kulinárskych vychytávok, umenia a prírodných krás. Lebo kvalita je komplexný systém činiteľov. A popri cestovaní za ikonami na 3 prestupy nezabúdajme ani na to, kultivovať si to vlastné (zatiaľ) takto nikým neoceňované milieu.
Foto: Natália Derner Urblíková
